O Zemplíne, dnes najväčšom slovenskom regióne s bezmála polmiliónom Slovákov, Maďarov, Rusínov, Ukrajincov a Rómov, sa ako o administratívnom útvare hovorí už 1 000 rokov.

V typickej dolnozemplínskej dedine Drahňov sa pýšia aj tým, že v chotári ich obce, rovnom ako stôl, sa našli stopy po osídlení zo staršej doby bronzovej.

História, pred akou sa s úctou skladá klobúk. Navyše, archeológovia našli na rovine obklopujúcej Drahňov zo všetkých strán nespochybniteľné svedectvá o tom, že tu bolo aj halštatské sídlisko s pohrebiskom, laténske, rímsko-barbarské a v deviatom, najneskôr v desiatom storočí aj prvé osídlenie Slovanov.

„Preto sa turistom, návštevníkom i mladým Drahňovčanom radi chválime, že drahňovské osídlenie existuje s krátkou prestávkou nepretržite od 9. storočia, aj keď najstarší známy písomný doklad o našej dedine bol napísaný až neskôr, v roku 1262,“ zasvätil nás do najdávnejšej histórie Drahňova jeho nezávislý starosta Tibor Jasovsky (53).

Drahňov

Lokalizácia: Košický samosprávny kraj,
región Zemplín, okres Michalovce

 

Prvá písomná zmienka: 1 262

 

Rozloha: 1 750 ha

 

Počet obyvateľov: 1 507

 

Vývoj nezamestnanosti v okrese Michalovce: 2017 - 10,66 %;  2018 - 9,59 %;  2019 (august) - 8,76 %

Kedysi malé mestečko

V Drahňove dnes žije pokojným vidieckym štýlom 1 500 ľudí, podľa zákona má štatút obce. No ako sa možno dozvedieť z archívnych listín, pred takými 400 rokmi sa Drahňov viac podobal na vtedajšie malé mestečka ako na klasickú dedinu. Napríklad v 14. storočí sa tu vyberalo mýto, čo bolo skôr výsadou miest ako dedín.

V starých dokumentoch ako verných svedectvách doby stojí čierne na bielom, že v roku 1600 tvorilo Drahňov 37 meštianskych domov, kaštieľ miestnych zemanov, kostol, fara i škola. Všetko budovy typické pre mestá.

„Lenže na prelome 17. a 18. storočia začalo zrazu mestečko prudko upadať, došlo to až tak ďaleko, že okolo roku 1715 Drahňov dokonca zanikol. Keď sa ho našim predkom o 5 rokov neskôr podarilo oživiť, tvorilo malú dedinku len 9 meštianskych a roľníckych domov. Trvalo celé storočie, kým sa počet Drahňovčanov vyšplhal na vyše 600 obyvateľov,“ doplnila pre Život ďalšie historické fakty hlava miestnej samosprávy, ktorú okrem starostu tvorí 9 poslancov.

Osídľovanie Zemplína, na ktorého južnom konci leží Drahňov s Maďarskom a Ukrajinou takmer za humnami, sa od 14. storočia zameriavalo na Východoslovenskú nížinu, severnejšie hornatejšie oblasti horného Zemplína osídľovali po valašskej kolonizácii predovšetkým Rusíni a Lemkovia.

Najťažšie časy priniesli tomuto kraju prelomové roky 18. a 19. storočia, keď neznesiteľná chudoba vyháňala Zemplínčanov za lepším životom na Dolnú zem, tých odvážnejších až do Ameriky.

Základnú školu v Drahňove navštevuje 200 detí.
Základnú školu v Drahňove navštevuje 200 detí.
Zdroj: Peter Ličák

Hoci celý Zemplín je svojou rozmanitosťou naozaj jedinečným krajom, najrušnejšie a najvyhľadávanejšie turistické trasy týmto regiónom nevedú. Aj keď tu je čo obdivovať. Prírodné dedičstvo UNESCO – Karpatské bukové pralesy, unikátne drevené kostolíky, zrúcaniny stredovekých hradov, vodné plochy Domaša, Zemplínska šírava, Starina či perlu Vihorlatských vrchov jazero Morské oko.

Ako výstižne povedal duchovný drahňovského zboru Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku Ladislav Csoma (63), Pán Boh mal dobrý deň, keď tú krásu rozosieval po Zemplíne.

Zadlžení po uši

So slovami duchovného súhlasí aj drahňovský starosta Tibor Jasovsky. Na čele miestnej samosprávy stojí 18 rokov, ako rodákovi z Drahňova mu nikdy nebolo jedno, či sa obci a jej obyvateľom darí, alebo len tak prežíva zo dňa na deň, bez jasnej vízie do ďalších rokov.

Keď vyhral svoje prvé komunálne voľby, netušil, koľko problémov čaká na riešenie. Niektoré boli ako beh na dlhé trate, iné nezniesli žiadny odklad, boli urgentné ako akútny zápal slepého čreva.

Nezľakol sa jedných ani druhých, ako pracovník poľnohospodárskeho družstva v neďalekých Budkovciach si zvykol, že pred ťažkosťami sa nevypláca zatvárať oči, lebo človeka tak či onak raz dobehnú. Žiadny problém sa sám od seba nevyrieši ani nevyprchá ako éter z otvorenej fľaše.

„Keď som prebral vedenie obecného úradu, obec bola zadlžená povyše uší. Červené čísla v účtovných knihách ukazovali, že obec dlhuje na všetky strany 21 miliónov korún. V skrini ma čakal zakliaty šanón s kopou neuhradených faktúr, keď sme to zrátali, zakrútila sa mi z tej hrôzy hlava. Na ich zaplatenie obec potrebovala 14 miliónov korún. Drahňov bol vlastne na pokraji nútenej správy, každú chvíľu hrozilo, že našim veriteľom dôjde trpezlivosť a pošlú na nás exekútorov. Banky v takej situácii nechceli ani počuť o tom, že by nám poskytli úver, či už na splatenie dlhov, alebo na rozvoj obce. No, nemali sme to vtedy ľahké, ale napokon sme to zvládli,“ zaspomínal si Tibor Jasovsky na svoje začiatky na čele zadlženej dediny.

Tibor Jasovsky vedie obecnú 
samosprávu už 18 rokov.
Tibor Jasovsky vedie obecnú 
samosprávu už 18 rokov.
Zdroj: Peter Ličák

Dnes v Drahňove na každom kroku vidieť, že obec je z problémov vonku, dynamický rozvoj nabrala aj vďaka rozumne investovaným peniazom z bruselských eurofondov.

Už tri štvrtiny obce sú napojené na kanalizáciu, v tomto volebnom období by chceli napojiť na kanál celú dedinu, dokončiť by mali stavbu domu smútku, Drahňovčania, s ktorými sme hovorili, sa tešia, že aj v ich dedine vznikne sociálny podnik so zameraním na stavebné práce a poskytovanie služieb, ktoré im uľahčia život.

„V pondelok tohto týždňa sme dali deťom do užívania zrekonštruovanú materskú školu za 800-tisíc eur, ktoré sme dostali ako štátnu dotáciu. Jej súčasťou je aj kuchyňa, v ktorej naše pani kuchárky môžu navariť obedy až pre 500 stravníkov. Myslím, že so svojou kapacitou pre 120 detí je to najväčšia materská škola na vidieku,“ pochválil sa Životu starosta Drahňova.

Sila viery slabne

Je to už 39 rokov, čo sa do dediny prisťahoval duchovný drahňovského zboru Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku Ladislav Csoma. Prišiel sem po skončení vysokej školy v Prahe, za tie roky sa tu na dolnom Zemplíne tak udomácnil, že si jednoducho nevie predstaviť život v inej dedine, a už vonkoncom nie v inom regióne.

„Poslaním našej reformovanej cirkvi, ktorej vznik na Slovensku je datovaný do roku 1567, keď sa konala v Debrecíne jej prvá synoda, je byť nápomocnou ľuďom, podporovať vzdelávanie najmä mladých ľudí a starať sa o duchovný život svojich členov. Pri poslednom sčítaní obyvateľstva pred ôsmimi rokmi sa k našej cirkvi prihlásilo bezmála 100-tisíc veriacich, prevažnú časť tvoria občania maďarskej národnosti. Tak je to aj v Drahňove, náš zbor má dnes 170 členov. Naša farnosť sa môže pochváliť tým, že od roku 2000 máme v Drahňove reformované študijné centrum, ktoré je dokonca prvým konferenčným a dovolenkovým strediskom našej cirkvi na Slovensku. Slúži rodinám hľadajúcim oddych aj účastníkom kurzov a konferencií. Moderné centrum s konferenčnou sálou pre 100 ľudí sme postavili za 600-tisíc eur, v ústrety nám vyšiel aj Obecný úrad v Drahňove, ktorý nám prispel sumou 30-tisíc eur. Podstatnú časť peňazí na výstavbu študijného strediska v centre dediny sme získali od reformovaných kresťanských cirkví vo Švajčiarsku, Nemecku a Holandsku,“ povedal pre Život duchovný drahňovského zboru.

Duchovný drahňovského zboru Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku Ladislav Csoma pôsobí v obci už 39 rokov.
Duchovný drahňovského zboru Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku Ladislav Csoma pôsobí v obci už 39 rokov.
Zdroj: Peter Ličák

Aj keď je Ladislav Csoma so životom v Drahňove spokojný, predsa len jeho dušu a myseľ trápia niektoré veci. Je dobré, že v novembri 1989 sa život našej spoločnosti obrátil nečakaným smerom, ale nový poriadok nepriniesol len pozitívne zmeny. No pri veľkých, osudových zvratoch to už akosi tak chodí.

Sila viery slabne, v roku 1980 za čias tvrdého socializmu mal drahňovský zbor reformovanej kresťanskej cirkvi vyše 400 členov, dnes nemá ani polovicu, v živote ľudí dominujú materiálne, často doslova nepotrebné veci.

Duchovného trápi aj to, že mladí z dolného Zemplína utekajú od svojich rodičov do sveta, do Ameriky, do Austrálie, ani európske krajiny už im nie sú dobré, rodičia tak na staré kolená ostávajú bez pomoci, napospas osudu či dobrým susedom.

„Mladých vyháňa do sveta nedostatok pracovných príležitostí, už ani v elektrárni Vojany nieto roboty...“ mrzí Ladislava Csomu.

Dávajú aj na sekeru

Silné zastúpenie na Zemplíne majú Rómovia, ich najväčšia koncentrácia je v dedinách na strednom Zemplíne. Podľa údajov Atlasu rómskych komunít sú majoritným obyvateľstvom až v 27 zemplínskych obciach. V Blatných Remetoch tvoria Rómovia až 92 percent obyvateľov, vo Vrbici 75, v Markovciach 70, v Pavlovciach nad Uhom 67 percent obyvateľstva.

Do tejto skupiny obcí patrí aj Drahňov, z 1 500 jeho obyvateľov je 1 200 rómskeho pôvodu. V osade na južnom konci dediny, za poslednými domami „gadžov“ si pred troma rokmi otvorili obchod s potravinami rómski manželia Ida (37) a Vojtech (42) Ladičovi, rodáci z Lučenca.

„Keď sme sa rozhodli urobiť tento krok, mnoho ľudí, našich z osady aj z dediny, nás varovalo, že nás čaká boj s veľkou byrokraciou, papierová vojna, chodenie po úradoch. Boli to len plané reči, nič z týchto predpovedí sa nesplnilo, všetko išlo ako po masle. A na žiadnom úrade sa ani nedivili, že Cigáni idú podnikať,“ rozhovorila sa Ida Ladičová.

V drahňovskej osade dne žije 1 200 Rómov.
V drahňovskej osade dne žije 1 200 Rómov.
Zdroj: Peter Ličák

Manželia sa nám pochválili aj tým, že v Drahňove si Rómovia žijú ako páni, nič im nechýba, ani robota, kto chce, robotu si nájde.

„Ale keď treba, dáme ľuďom aj na ,sekeru‘, keď dostanú výplatu či sociálne dávky, statočne si podlžnosti vyrovnajú. Medzi nami Rómami to skrátka tak funguje,“ pridal sa do debaty manžel Vojtech.

Zaťa, manžela ich dcéry Márie, zamestnáva obecný úrad ako člena obecnej hliadky, ktorá má na starosti poriadok v osade, syn Vojtech je poslancom obecného zastupiteľstva. Počas našej návštevy hlavnou témou v osade bolo otvorenie materskej školy, ktorá môže prijať pod svoju strechu všetky rómske deti.

Výborný rok

Opravára vstrekovacích čerpadiel pre nákladné autá Roberta Labašku (62) poznajú v širokom okolí. V tomto fachu je doma, vstrekovacie čerpadlá či dýzy pre dieselové motory opravuje nepretržite od roku 1982.

Začal na poľnohospodárskom družstve v Čičarovciach, 7 rokov ich opravoval v Agrokombináte Budkovce, ktorý v časoch svojej najväčšej prosperity dával prácu až 1 700 Zemplínčanom. Pred dvadsiatimi rokmi si rodák z Veľkých Kapušian otvoril malú dielňu v Drahňove.

„Mal som veľké očakávania, lenže trvalo to dosť dlho, kým sa začali napĺňať. Až tento rok vyšiel podľa mojich predstáv, keď roboty mám naozaj vyše hlavy. V poľnohospodárskych firmách pribúdajú nákladne autá, traktory, pribúdajú mi teda zákazníci. Nechcem to zakríknuť, ale vyzerá to tak, že časy, keď som nemal celé dni do čoho pichnúť, pominuli. Len ma tak trocha trápi, že roky pribúdajú, keď sa rozhodnem odísť do dôchodku, nebudem mať dielňu komu z rodiny odovzdať. Mám dve dcéry, jedna žije v Bratislave, druhá v Prahe, lebo tu na Zemplíne roboty pre mladých veľa nieto,“ poťažkal si pán Labaška.

Anketa

Zuzana Krupiová (54), učiteľka materskej školy

 

Tieto dni babieho leta, ktoré u nás na Zemplíne lámu teplotné rekordy, sú pre mňa i moje kolegyne z materskej školy mimoriadne rušné aj plné nových očakávaní. V pondelok sme privítali v zrekonštruovanej materskej škole prvé deti. Pred rekonštrukciou, ktorá stála 800-tisíc eur, chodilo do škôlky 15 detí, teraz máme zapísaných viac ako 80. Bude to pre nás veľká zaťažkávacia skúška, lebo podstatná časť detí žije v drahňovskej rómskej osade. Už prvé dni nám ukázali, že v prvom rade musíme deťom vštepiť základné hygienické návyky. Podľa našich skúsenosti by predškolská dochádzka mala byť pre deti zo znevýhodneného prostredia povinná už od troch rokov, aby bol dostatok času na ich náročnú prípravu na vstup do prvého ročníka základnej školy.

Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Populárne články
Nielen v Bratislave, ale napríklad aj v Trnave túžili ľudia po slobode a nových časoch.

November 89 očami redaktora Života: Neveril som, že zbijú ľudí len preto, že chcú niečo povedať

Kráľovná nešetrí len na personále.

Legendy o skúpej Alžbete II.: Hladným sa do paláca chodiť nevypláca, takto hostia návštevy!

S víťazom Tour de France 2019 Eganom Bernalom.

Netradičná záľuba šoféra z Nitry: Juraj si dopisuje s cyklistickými tímami z celého sveta

Čipsy sa prvýkrát  v obchodoch začali predávať v roku 1895 v Clevelande.

Vznikla z nehody a náhody: Na pochúťku čakali v radoch boháči aj senátori!

Lenka Beňová priznala, že po Robovej smrti sa borila nielen so stratou milovaného muža, ale aj so zdravotnými problémami, ktoré sa objavili po strese.

Spoveď partnerky moderátora a politika Beňa: Čo je na živote bez Roba najťažšie?

Vedeli ste

Vedia aj slony skákať?

Zobraziť viac
Diskusia