Benedikt XVI. je veľký pápež. Veľký, čo sa týka sily a prenikavosti inteligencie, veľký, čo sa týka prínosu do teológie, veľký vo svojej láske k cirkvi a ľuďom, veľký vo svojej cnosti a religiozite.

Benedikt XVI. sa 4. septembra 2020, keď dosiahol vek 93 rokov a takmer päť mesiacov, stal najstarším pápežom v dejinách. Dovtedy patrilo prvenstvo Levovi XIII., ktorý zomrel vo veku 93 rokov, štyri mesiace a tri dni. V 19. storočí bol najstarším úradujúcim pápežom Pius IX. (†85) a v 18. storočí Klement XII. (†87). Najdlhšie slúžiacim pápežom v histórii bol Pius IX., ktorý bol hlavou katolíckej cirkvi viac ako 31 rokov a sedem mesiacov.

Vysoký vek

Úvahám, že Josepha Ratzingera by mohli po smrti Jána Pavla II. zvoliť v konkláve za pápeža, bránil jeho vysoký vek – 78 rokov. Žiadny pápež v celom minulom storočí nebol zvolený v takom vysokom veku. Lev XIII. a Pius X. mali pri zvolení 68 rokov a Benedikt XV. iba 58 rokov. Pius XI. mal 65 rokov, keď nastúpil na Petrov stolec, a jeho nástupca Pius XII. sa stal pápežom ako 63-ročný. Jána XXIII. síce zvolili za pápeža ako 77-ročného, ale jeho nástupcu Pavla VI., rovnako ako Jána Pavla I., vo veku 66 rokov. No a predchodca Benedikta XVI., Ján Pavol II., sa stal pápežom ako 58-ročný.

FOTOGRAFIE EMERITNÉHO PÁPEŽA BENEDIKTA XVI. NÁJDETE V GALÉRII

My sme pápež

Prvým pápežom, ktorý pochádzal z Nemecka, bol Gregor V. Na pápežský stolec ho zvolili ako 24-ročného v roku 996. Pápežom bol len krátko, tri roky po zvolení podľahol malárii a zomrel. Ďalšími Nemcami na pápežskom stolci boli Klement II., Damazus II., Lev IX. a Viktor II., ktorý úrad zastával v rokoch 1055 – 1057. Až 19. apríla 2005 sa stal pápežom opäť Nemec – kardinál Joseph Ratzinger. Nemcov ovládol ošiaľ z toho, že do čela katolíckej cirkvi zvolili ich krajana. Predné pulty kníhkupectiev boli vyložené jeho knihami a Nemeckom sa ešte niekoľko mesiacov ozývalo: „Wir sind Papst!“ (My sme pápež!). Dokonca aj liberálni intelektuáli hovorili o jemnocitnom, obdivuhodne vzdelanom Nemcovi, na ktorého možno byť právom hrdý.

Jednou z veľkých tém Benedikta XVI. sa stala kríza kňazstva. Najmä v krajinách hovoriacich po nemecky sa už dlho ozýva volanie po vysviacaní žien, ktoré má byť reakciou na krízu cirkvi. Joseph Ratzinger reagoval presne naopak: čím bola kríza väčšia, tým vyššie nároky kládol na kňazov a biskupov. Počas svojho pôsobenia odvolal alebo presunul takmer stovku biskupov, s ktorými bol nespokojný. Od biskupov žiadal väčší organizačný poriadok v diecézach, ale aj viac aktivity. Sprísňoval viaceré vnútorné normy a v čase, keď v mnohých krajinách chýbajú kňazi, žiadal, aby nároky na kňazov boli vyššie, nie nižšie.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia