Medzi básnikmi štúrovskej generácie má Janko Kráľ, ktorý sa narodil pred 200 rokmi, 24. apríla 1822 v Liptovskom Svätom Mikuláši, výnimočné miesto. „Svojím vnútorným ustrojením bol rebelom – to bol jeho život. Do poézie sústredil všetko, čo obsahuje slovenský romantizmus. V baladách je tajomno a túžba po veľkých činoch, ktoré vrcholia tragicky. Veršami prekvapuje dodnes,“ myslí si literárna historička Eva Tkáčiková. Oproti iným časť tvorby búrliváka, básnika revolúcie v meruôs­mom roku zľudovela, mnohé z Kráľovej iskrivej poézie je aktuálne plné vzdoru, hoci priznáva, že človek zlyháva aj v hrdinských činoch, nie všetko sa naplní. Janko Kráľ veršovaním virtuálne oslobodzuje pannu vo Váhu, Slovensko od zakliatia. Nekonvenčnosť poézie však prežila napokon básnika až za hrob.

Chýba hrob i podobizeň?

V roku 1940 exhumovali básnikov predpokladaný hrob v Zlatých Moravciach, no uspokojili sa s nálezom telesných ostatkov, ktoré viaceré autority spochybňujú. V jednom zo 400 hrobov významných Slovákov Národného cintorína Janko Kráľ teda asi nie je. „Mystifikáciu Kráľovej osobnosti dokresľujú nielen pochybnosti nad pietnym miestom, ale i to, že neexistuje básnikova verifikovaná podobizeň. V Liptove je časť rodinnej pozostalosti zo Zlatých Moraviec,“ pripomína Katarína Verešová z Mestského múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. Básnik totiž počas svojho života nejavil veľkú ochotu dať sa odfotiť či namaľovať, jeho dnes známe portréty vznikli zväčša až po jeho smrti. „Odpodobienkovať“ – keby sa bol dal – mal J. Kráľa portrétista Peter M. Bohúň, sused zo záhrady. Kráľov otec si u majstra objednal „pútač“ na vonkajšie dvere svojej krčmy a mäsiarstva.

Päťdielny divadelný sitkom Národný cintorín Doda Gombára a Róberta Mankoveckého vypredal hľadisko štúdia Slovenského komorného divadla v Martine na niekoľko sezón. S básnikovým hrobom v Martine ráta aj populárny Dano Heriban v úlohe Janka Kráľa, ktorý je hviezdou tejto inscenácie. „Stvárniť postavu básnika, zároveň človeka iba tak ako na stužkovej, pre potešenie slovenčinára? To nie. Bolo by to iba hranie sa na hranie. Postava časom dozrieva priamo na javisku. Ide o zmes všeličoho, čo som napozeral a sám zažil. Okrem iného som v Kráľovi videl svojho dedka alkoholika. Postava je tak vykreslená. Každý z nás si vypil aspoň raz a nestal sa alkoholikom.“ Dodajme možno, že ani básnikom... Aj to je len človek. „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí kameňom.“

Dvesto rokov po narodení revolucionára, ktorého len-len, že nepopravili, vzápätí omilostili, autorská licencia neuhýba Kráľovej skutočnej podobe. V každej dobe sa pohľad naňho trochu líši. Rekapitulácia: Janka Kráľa v 60. rokoch stvárnil prvýkrát vo filme Horúce srdce Karol Machata. Kde leží naša bieda? V televíznej hre je Stano Dančiak celkom iným Kráľom než Juraj Kukura v historickom filme Príbeľská vzbura alebo v televíznom seriáli Štúrovci Roman Luknár.

Pokračovanie na ďalšej strane...