Jaroslav Slašťan

Koronavírusy sú bežné respiračné vírusy, ktoré spôsobujú u&nbsp;ľudí bežnú nádchu. Vírus svoj názov získal až v&nbsp;roku 1968, vírusová častica je charakteristická glykoproteínmi v&nbsp;tvare ostňov, ktoré vytvárajú akúsi pomyselnú „korunu“ (po latinsky corona). Ľudské koronavírusy spôsobujú každoročne asi dve tretiny prípadov nádchy. Raz za čas sa však objaví „špeciálny“ koronavírus, ktorý predstavuje pre človeka väčšie nebezpečenstvo a&nbsp;nespôsobí len bežnú nádchu.

V&nbsp;roku 2002 sa v&nbsp;Číne v&nbsp;provincii Kuang-tung vyskytlo ochorenie vyvolávajúce atypické zápaly pľúc a&nbsp;respiračné zlyhanie. Dostalo názov SARS (Severe Acute Respiratory Syndrome) a&nbsp;ako pôvodcu identifikovali vírus, ktorý bol zaradený medzi koronavírusy. Celkovo bolo zdokumentovaných vyše osemtisíc prípadov nakazenia, pričom mu podľahlo okolo desať percent pacientov.

Prvé prípady tohto ochorenia sa vyskytli na jeseň roku 2002 v&nbsp;juhočínskej provincii Kanton. Čínske úrady informácie o&nbsp;nákaze potláčali v&nbsp;snahe zabrániť panike, minister zdravotníctva vyhlásil, že tieto „zápaly pľúc“ spôsobujú mikroorganizmy rodu chlamýdií. Začiatkom roka 2003 jeden z&nbsp;lekárov, ktorý pacientov v&nbsp;postihnutej provincii liečil, pricestoval do Hongkongu, kde sa uňho po ubytovaní v&nbsp;hoteli začali prejavovať príznaky ochorenia.

Nakazil najmenej dvanásť ďalších hotelových hostí. Niektorí z&nbsp;nich sa ešte pred vypuknutím príznakov choroby vydali na obchodné cesty. Z&nbsp;Hongkongu, letecky prepojeného s&nbsp;celým svetom, sa nová choroba rozšírila do viacerých krajín. Postup šírenia koreloval s&nbsp;mapou hlavných leteckých trás: 25. februára 2003 zaznamenali infekciu na Taiwane, o&nbsp;tri dni neskôr vo Vietname a&nbsp;začiatkom marca pribudli prípady v&nbsp;Singapure a&nbsp;v&nbsp;kanadskom Toronte.

Ochorenie sa veľmi rýchlo šírilo medzi rodinnými príslušníkmi nakazených a&nbsp;najmä medzi zdravotníckym personálom. V&nbsp;priebehu niekoľkých mesiacov sa SARS vyskytol v&nbsp;32 krajinách všetkých kontinentov, najviac prípadov hlásila Čína, Hongkong, Taiwan, Singapur a&nbsp;Kanada.

Prvou úlohou lekárov a&nbsp;virológov bolo nájsť vírus, ktorý ochorenie spôsobuje. Vedci použili všetky poznatky modernej molekulárnej biológie, aby čo najrýchlejšie určili „páchateľa“. Z&nbsp;biologických vzoriek (z&nbsp;výterov z&nbsp;dýchacích ciest) izolovali vírus, o&nbsp;ktorom zistili, že patrí do dobre známej skupiny koronavírusov. Táto často podceňovaná skupina ľudských patogénov bežne spôsobuje ľahké ochorenie dýchacích ciest alebo gastrointestinálne problémy, ako je hnačka, vracanie či bolesť brucha.

Rýchlosť, akou vo viacerých špičkových svetových laboratóriách identifikovali nový vírus (marec až apríl 2003), bola víťazstvom a&nbsp;fantastickým vedeckým výkonom. Na porovnanie: v&nbsp;prípade AIDS trvala identifikácia vírusu, ktorý ochorenie spôsobuje, skoro dva roky a&nbsp;jeho sekvenovanie (určenie primárnej štruktúry, teda určenie poradia nukleotidov v&nbsp;reťazci DNA) si vyžiadalo ďalší rok.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) prvýkrát v&nbsp;histórii vydala odporučenie necestovať do krajín postihnutých nákazou, čo malo dosahy na turizmus a&nbsp;hospodárstvo týchto štátov. Po niekoľkých mesiacoch ľudia v&nbsp;zasiahnutých oblastiach začali pociťovať „únavu zo strachu“. V&nbsp;polovici roka 2003 sa podarilo pomocou efektívnych protiepidemických opatrení zastaviť šírenie infekcie, aj keď ešte začiatkom roku 2004 boli hlásené nové prípady z&nbsp;Číny.

Až do 4. júla 2003, keď WHO vyhlásila koniec pandémie, ochorenie diagnostikovali u&nbsp;viac ako 8&nbsp;400 osôb, z&nbsp;ktorých 812 zomrelo. Na vakcínach proti SARS (aj MERS) sa pracuje neúspešne už celé roky. Problémy pri vývoji očkovacích látok spôsobuje to, že každý vírus si vyvíja stratégiu, ako uniknúť imunitnému systému, a&nbsp;navyše neustále mutuje.

Svetová zdravotnícka organizácia zvolila akronym SARS (Severe Acute Respiratory Syndrome – ťažký akútny respiračný syndróm) len preto, aby sa toto ochorenie nenazývalo „hongkonským syndrómom“. Napriek tomu Číňania tvrdili, že anglický názov choroby príliš evokuje oficiálne pomenovanie Hongkongu, ktoré znie „Special Administrative Regions of Hong Kong“. Aj pri najnovšom koronavíruse Čína vyvinula tlak, aby sa WHO vyhla názvu „koronavírus z Wu-chanu“.

Výsledný prijatý názov Covid-19 však bude napriek tomu navždy Čínu spájať s pôvodom tohto vírusu. V roku 2003, po pandémii SARS, investovala Čína a krajiny ako Taiwan či Singapur mnoho finančných prostriedkov do oblasti virologického výskumu a do techník zisťovania polohy, testovania a sledovania obyvateľstva. A to práve preto, aby sa pripravili na ďalšie pandémie spôsobené koronavírusmi. Očakávali výskyt ďalšieho vírusu z netopiera, ktorý by spôsoboval pandemické akútne dýchacie ochorenia.

Z&nbsp;DNA sekvencie vírusu sa ukázalo, že pôvodcom ochorenia SARS je nový druh ľudského koronavírusu, ktorý dostal označenie SARS-CoV. Epidemiológovia sa zhodujú v tom, že táto choroba má prapôvod v&nbsp;netopieroch, pri ktorých sa pomocou molekulárnych genetických metód identifikovalo viac ako 500 druhov rôznych vírusov.

Pri prenose týchto vírusov na človeka zohrávajú rolu aj iné zvieratá. Pri tomto type koronavírusu to podľa vedcov boli cibetky (podčeľaď malých mäsožravcov). Rýchlou počítačovou analýzou sekvencií známych koronavírusov sa zistilo, že najbližším príbuzným je koronavírus nájdený v&nbsp;cibetkách. Ľudský SARS-CoV sa od koronavírusu z&nbsp;cibetiek líši len v&nbsp;29 „písmenách“ – nukleotidoch. V&nbsp;Ázii sú cibetky obľúbená súčasť jedálneho lístka a&nbsp;na človeka sa pravdepodobne preniesol konzumáciou mäsa chorých jedincov.

Dnes sú vedci presvedčení, že ľudský SARS sa vyvinul práve mutáciou z&nbsp;vírusu cibetiek, navyše zmutoval tak, že bol nielen schopný prekonať medzidruhovú bariéru pri prenose z&nbsp;cibetky na človeka, ale dokázal sa veľmi efektívne šíriť v&nbsp;ľudskej populácii.

Koronavírusy patria do čeľade Coronaviridae. Okrem infekčnej nádchy tieto vírusy spôsobujú časté ochorenia hospodárskych a&nbsp;domácich zvierat. Netopiere sa s&nbsp;cibetkami považujú za nosičov koronavírusu SARS. Tieto jediné lietajúce cicavce sú ideálni hostitelia, pretože lietajú vo veľkých geografických rozsahoch a&nbsp;prenášajú choroby bez toho, aby sa samy nakazili. V&nbsp;sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa objavil nový vedný odbor – ekológia infekčných chorôb.

Jeho predstavitelia hovoria, že výskyt vírusov je dôsledkom ekologických zmien, že pandémie koronavírusov svedčia o&nbsp;problematických vzťahoch medzi ľuďmi a&nbsp;zvieratami a&nbsp;neostáva nám nič iné, len sa naučiť predchádzať nepredvídateľnej budúcnosti. Prenos vírusov zo zvierat na človeka je hlavný zdroj nových vírusových infekcií 21.&nbsp;storočia. Častejším kontaktom so zvieratami prichádzame do užšieho styku aj s&nbsp;ich vírusmi a&nbsp;patogénmi, proti ktorým naša imunita nie je vyzbrojená, a&nbsp;tak vznikajú nové vírusy.

Každé štyri až päť rokov sa objavujú nové choroby zvieracieho pôvodu, proti ktorým nemáme imunitu ani vakcínu. Ebola (1976) pochádza z&nbsp;netopierov, AIDS (1981) od opíc, choroba šialených kráv (1996) od hovädzieho dobytka, vtáčia chrípka (1997) od sliepok a&nbsp;sťahovavých vtákov, SARS-CoV (2003) od netopierov a&nbsp;cibetiek, MERS–CoV od tiav. Pri pomyslení na tropickú vírusovú infekciu nazvanú „horúčka dengue“, ktorú prenášajú komáre, desí vedcov úvaha, čoho by sme sa mohli dočkať od hmyzu.

Atypické zápaly pľúc a respiračné zlyhanie: SARS kosil najmä v radoch zdravotníkov

Jaroslav Slašťan

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Atypické zápaly pľúc a respiračné zlyhanie: SARS kosil najmä v radoch zdravotníkov

Jaroslav Slašťan

Súvisiace články

Rodičia zabíjali svoje deti, ľudia utekali z miest: Ako vyzeral život v čase morovej epidémie?

Kŕče, vracanie, dehydratácia a smrť. Cholera nemilosrdne kosila najmä tých najchudobnejších

Epidémia je ako bitka na ľade: Vladimír Krčméry tvrdí, že táto je jedna z tých lepších

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás