Jedno z najstarších miest na Slovensku dnes starobylo vôbec nevyzerá. Šaľa je však významná archeologická lokalita. V chotári mesta veľkej chemickej továrne a panelákov sa našli zvyšky lebky neandertálskeho človeka.

Žili tu aj niekoľkí zaujímaví ľudia. Juraj Sedlák (43) je novinár a fotograf, ktorý pôsobil vo viacerých popredných slovenských médiách. Potom sa odsťahoval do Indonézie. V súčasnosti žije na ostrove Bali. Na Slovensko prichádza každý rok aj so synom Lukášom Oliverom.

Šaľa, ako rodičovské hniezdo, je jeho slovenská základňa. Čím dlhšie je vo svete, tým viac mu chýba šalianska rovina a krajina pod Tatrami. Domov sa vždy teší. Tento rok mal o dôvod viac: prišiel na svadbu sestry Barbory.


Šaľa

Prvá písomná zmienka: 1002

Lokalizácia: Úrodná Podunajská nížina v nadmorskej výške 107 m n.m. Na ľavom brehu Váhu leží mestská časť Veča, ktorú so Šaľou zlúčili 1. januára 1960. K mestu patria aj osady Hetmín a Kilič.

Počet obyvateľov: 21 893 (k 31. 12. 2018)

Vývoj evidovanej miery nezamestnanosti v okrese: 2009 - 9,79 %; 2010 - 10,11 %; 2011 - 11,91 %; 2012 - 11,50 %; 2013 - 9,82 %; 2014 - 8,53 %; 2015 - 9,01 %; 2016 - 5,36 %; 2017 - 3,32 %; 2018 - 2,10 %; 2019 - 1,94 %


Spomienkový optimizmus

„Narodil som sa v Topoľčanoch, ale v Šali som žil odmala,“ vysvetľuje. „Vždy, keď prídem domov, užívam si malosť a jednoduchosť tohto mesta. Aj v Indonézii máme jednoduchosť, ale všade je veľmi rušno. Možno mám len spomienkový optimizmus. Napríklad aj teraz, keď som prišiel, mal som len samé príjemné spomienky.

Keď som prekročil rýchlosť možno až na zobratie vodičského preukazu, policajti to so mnou nakoniec vyriešili desaťeurovou pokutou. Možno preto, že som bol k policajtom úprimný a žiaril radosťou,“ smeje sa Juraj.

Najstaršie časti pamiatkovo chráneného Domu ľudového bývania pochádzajú z prvej polovice 19. storočia.
Najstaršie časti pamiatkovo chráneného Domu ľudového bývania pochádzajú z prvej polovice 19. storočia.
Zdroj: Vladimír Kampf

Na meste má najradšej artézske studne, z ktorých neustále tečie voda. Sú na niekoľkých miestach. Aj za domom majú jednu.

„Veľmi si ich vážim, pretože v Indonézii je pitná voda problém. Šalianskej vody sa nedokážem dopiť. Okrem studní nám tu tečie Váh. Mám krásne spomienky na chvíle pri ňom. So synom Lukášom chceme podniknúť výpravy na miesta, na ktorých som sa hrával. Okrem toho si budeme púšťať šarkana presne tam, kde som to robil ja. Myslím, že ho to veľmi zaujíma a že sa dobre zabavíme,“ teší sa.

Výhody Šale vníma Juraj aj pro­stredníctvom syna. Rád sa bicykluje, túla. „Tu má absolútnu voľnosť. Nemám o neho takú obavu ako na Bali.“

Baví ho, že Starošaľania sa k nemu stále hlásia a oslovujú ho. „Škoda len, že ľudia sú tu akoby zatrpknutí. V Indonézii sú všetci milí a usmiati, hoci na to možno nemajú dôvod. Slováci sú v tomto komplikovanejší. Máme v podstate šťastie, že sa sem prisťahovali robotníci najmä z juhovýchodu Európy a tí celkový obraz usmievania začínajú meniť.“

Sen o novom centre

Ivan Alakša (44) je tiež novinár. Aj on sa na chvíľu odsťahoval zo Šale do Bratislavy, kým mu dostavajú dom v neďalekej Kráľovej nad Váhom. Stále vydáva mesačník Slovo Šaľanov a s mestom má úzky kontakt.

„Aj otec bol novinár. Od roku 1967 robil rôzne časopisy. Po revolúcii založil dva vlastné. V oboch pokračujem. Mesačník Súkromný podnikateľ bol určený podnikateľom okresu Galanta, ktorého súčasťou bola aj Šaľa. Bol to prvý a možno jediný regionálny podnikateľský časopis na Slovensku.

V roku 1996 sme spolu založili Slovo Šaľanov. Práve som končil štúdium žurnalistiky a chcel som sa niekde uplatniť. Súkromný podnikateľ sa mi až tak nepáčil a chceli sme urobiť doplnok k miestnym novinám.“

Vydavateľ Slova Šaľanov Ivan Olexa sníva o tom, že Váh bude súčasťou mesta.
Vydavateľ Slova Šaľanov Ivan Olexa sníva o tom, že Váh bude súčasťou mesta.
Zdroj: Vladimír Kampf

Ivan má Šaľu rád. „Má veľmi zvláštnu zmes obyvateľov. Po vybudovaní Dusla sa do nej prisťahovali zamestnanci z celého Slovenska. V tom čase to boli vzdelaní ľudia. Preto nie sme ani mestečko s prevahou maďarského obyvateľstva, ako je napríklad susedná Galanta.

Naše noviny sa držia, lebo píšeme o príbehoch týchto ľudí. Možno som silný lokálpatriot, ale Šaľa produkuje veľa schopných ľudí. Teraz sme napríklad písali o Lenke Máčikovej, ktorú si vybral José Carreras, aby s ním zaspievala niekoľko árií v Prahe na koncerte. Máme veľa speváčok.“

Zelené mesto s množstvom stromov vydavateľa miestnych novín teší. Sníva o tom, že raz sa rieka Váh stane jeho súčasťou a nebude to len tečúca voda kdesi za hrádzou.

„Nás zatiaľ rieka skôr rozdeľuje, ako spája. Niekoľkokrát som vyzýval ľudí, aby ju brali ako stred mesta a nie ako niečo, čo rozdeľuje Šaľu a jej miestnu časť Veču na druhom brehu. Večania sú na svoju štvrť citliví. Istý čas dokonca podpisovali petíciu na odtrhnutie od Šale. Mňa by potešilo, keby nové centrum mesta bolo v okolí cestného mosta a jeho súčasťou by bola aj rieka.“

Ivan Alakša vydával aj sci-fi časopis. Ten už nefunguje, ale 17. rok organizuje súťaž Martinus Cena fantázie. Každý rok vydávajú zborník najlepších sci-fi poviedok. Je to druhá najväčšia literárna súťaž na Slovensku. V porote zasadajú známe osobnosti.

O rozprávkovej babičke

Aby tých speváčok nebolo v meste málo, občas ich počet posilní aj Petra Humeňanská (34), ktorá je Jurajova švagriná. Barbore spievala na svadbe. Prešovčanka a finalistka prvej slovenskej Superstar je už tiež tak trochu Šalianka. „Šaľeny Prešov“, jej rodné mesto, a Šaľa – nemá to od seba ďaleko.

„Prvý raz som sem prišla vďaka svojej najlepšej kamarátke Danke. S mojím Majkom, Jurajovým bratom, sa stretli v Indii. Zobrala ma so sebou, keď Majko organizoval spievanie mantier. Prišla som to vyskúšať. Spievali sme v uvoľnenom rodičovskom byte. Po následnom pikniku sme sa dali dokopy,“ žiari šťastím Petra.

Speváčka a herečka Petra Humeňanská so svojím Majkom.
Speváčka a herečka Petra Humeňanská so svojím Majkom.
Zdroj: Vladimír Kampf

Potom prišiel čas, keď bola v Šali častejšie a niekedy aj na dlhšie.

„Keď som raz išla po vodu k artézskej studni pri dome, prihovorila sa mi babička ako z rozprávky. Všimla si, že som od lásky na obláčiku. Zadívala sa na mňa a povedala: Kto raz príde do Šale a zamiluje sa tu, ten už viac neodíde...“

Petra po Superstar prešla viacerými projektmi. Hrala v divadlách aj v Radošinskom naivnom divadle, spievala... Momentálne sa teší z pôsobenia v šansónovom dievčenskom hudobnom zoskupení BonBon Trio.

„Ocitla som sa aj v rockovo-punkovom projekte Lost Clusters. Najviac však milujem hudbu, ktorá ma spája so mnou. Tú si užívam. Okrem toho som nahrala v Indii mantry. Sú úžasné, sú akoby modlitbou, pričom utišujú telo a myseľ tým, že ich spájajú. Na mňa to skvele účinkuje.“

Časy sa menia

Juraj s Lukášom isto prídu aj na „Bertušovu“ farmu v Kráľovej nad Váhom, čo by kameňom dohodil od Šale. Bertrand Beták (46) je pôvodom Šaľan, ktorý v roku 1997 založil Detskú farmu Humanita. Išlo mu o zachovanie prírodných, duchovných a kultúrnych hodnôt a o ochranu a podporu zdravia a vzdelávania.

„Bertuš“ si pamätá ešte starú Šaľu. „Keď sme boli deti, hrávali sme na našej ulici uprostred cesty futbal. Veľakrát prešla hodina a nemuseli sme dávať bránky nabok pred autom. To je dnes nemožné. Naši rodičia si pamätali ešte inakší svet. Časy sa veľmi rýchlo menia.“

Z mesta odišiel pred 22 rokmi. Obklopil sa kopou zvierat. Neskôr k nim pribudli manželka a deti.

„Mesto mi nechýba. Kontaktov s ľuďmi mám niekedy až priveľa. Sme otvorení pre verejnosť takmer nepretržite. Veď celá Šaľa a návštevníci zo širokého okolia chodia sem za mnou,“ smeje sa.

Bertrand Beták si založil farmu pred 22 rokmi.
Bertrand Beták si založil farmu pred 22 rokmi.
Zdroj: Vladimír Kampf

„Okrem partie, s ktorou si tu robíme oslavy, sem chodia aj iné partie, pretože sa im tu páči. Je tu príjemné prostredie, kde sa dá dobre zabaviť bez toho, aby to niekoho rušilo.“

Podľa neho je jednou obrovskou devízou mesta rieka Váh. „Ako deti sme mali preskúmané brehy a tok rieky. Tu neďaleko nakrúcali film Cesta do praveku. V tom čase bola rieka úplne iná. Časom zmizli zátoky a voľne prístupná lodenica. S kamarátmi sme chodili na voze ťahanom koňmi na výlety popri rieke. Váh hrá stále dôležitú úlohu. Vďaka nemu sa na brehoch zachovali zvyšky lesov, inak je všetko zorané do veľkých lánov.“

Podľa farmára sa dnes rodičia boja púšťať deti na ulicu. „My sme večer dostávali facky, že kde sme sa dlho do tmy túlali. Poznali sme každý kút a nič zlé sme neurobili. Zažívali sme veľa dobrodružstiev.“

Tešiť sa zo života

Primátor mesta Jozef Belický (52) je priekopníkom mestskej polície na Slovensku.

„K samospráve som sa dostal v roku 1991 hneď po prijatí zákona o obecnom zriadení. V tom čase som získal dôveru a vymenovali ma za náčelníka neexistujúcej mestskej polície,“ smeje sa.

„Jedenásť rokov som viedol mestskú políciu, ktorú sa mi podarilo vytvoriť. Bol som aj prezidentom Slovenskej asociácie náčelníkov mestských a obecných polícií. Pomáhal som zriaďovať polície po celom Slovensku.“

Hlava mesta pochádza z pravej šalianskej rodiny. Jeho predkovia tu žili už pred 400 rokmi.

„Cítim sa tu doma. Ako primátorovi mi tu chýba všeličo, ale keby som bol občan, ktorý využíva niečo, čo niekto zariaďuje, tak by mi tu určite chýbalo kúpalisko a obchvat. Naše mesto žije od 60. rokov Duslom Šaľa. Môžeme sa dohadovať, či ničí alebo neničí životné prostredie, nepopierateľné je, že dáva chlieb trom štvrtinám obyvateľov. Je jedno, či robia priamo v Dusle alebo vo firme, ktorá s ním obchoduje.“

Mestom vedie niekoľko frekventovaných ciest. Jedna z nich sa kľukatí aj medzi ojedinelými historickými stavbami.
Mestom vedie niekoľko frekventovaných ciest. Jedna z nich sa kľukatí aj medzi ojedinelými historickými stavbami.
Zdroj: Vladimír Kampf

Región žije podnikom, ktorý tu za socializmu nastavil na svoju dobu vysoké štandardy. Takmer celú infraštruktúru vybudovalo Duslo.

„My sme ju zdedili a nie celú sme schopní prevádzkovať. Takto zaniklo kúpalisko, ktoré nám teraz chýba. Je tu síce Váh, ale rieka nie je ideálna, aby sa v nej niekto učil plávať.“

Nezamestnanosť v okrese sa v súčasnosti pohybuje pod dvoma percentami, v meste pod 1,5.

„Najväčším zamestnávateľom je jednoznačne Duslo. Ľudia od nás chodia pracovať aj do automobiliek v Bratislave, Trnave či Nitre. Možností zamestnania je veľa a veľa pozícií je stále neobsadených.“

Žiaľ, Šala je obeťou socialistickej modernizácie. „V roku 1957 tu žilo iba 5 000 obyvateľov. V roku 1967 ich už bolo približne 15 000 a o ďalších 10 rokov neskôr 25 000. Všetko vďaka Duslu. Vyrástli paneláky, ktorým padla za obeť staršia radová zástavba.

Náš región sa preorientoval z poľnohospodárstva na chemickú výrobu. Žiaľ, na porátanie pamiatok nám v meste stačia prsty dvoch rúk. Ceníme si kaštieľ, Dom ľudového bývania a niekoľko osamelých božích múk a sôch. To je všetko, čo nám z histórie zostalo.“

Aj novodobá história je podľa bývalého náčelníka mestských policajtov Belického zaujímavá.

Primátor mesta Jozef Belický sa rád chváli, že je zo starého šalianskeho rodu.
Primátor mesta Jozef Belický sa rád chváli, že je zo starého šalianskeho rodu.
Zdroj: Vladimír Kampf

„Sme nekonfliktné mesto. V 90. rokoch sme nemali ani vlastnú organizovanú zločineckú skupinu. Nejakí výpalníci prichádzali z Dunajskej Stredy a z Galanty. Tu chcú ľudia pokojne žiť, pracovať, mať deti a tešiť sa zo života.“

Primátor sníva aj o turistickom využití Váhu do väčšej miery než len pre sezónnych rybárov z polovice Slovenska.

Kúpený titul

Jedna z mála veľkých kamenných pamiatok Šale je kaštieľ. Nesídli v ňom múzeum, ale archív, ktorý poskytuje aj výstavné priestory. V súčasnosti v ňom vystavujú žiaci základných a stredných škôl ukážky z projektu Šaľa, moje mesto.

Kaštieľ je dvojička kaštieľa v Bytči, v ktorom tiež sídli archív. „Často sa stretávame s reakciami, že sa na seba nepodobajú. Náš kaštieľ prešiel viacerými dobovými rekonštrukciami. Ich pôdorysy a niektoré ďalšie znaky zostali rovnaké,“ vysvetľuje archivárka Monika Mikleová (32).

V kaštieli archivujú spisy z okresov Galanta, Šaľa a Dunajská Streda. Väčšina je z okresných úradov, škôl, firiem a iných inštitúcií. Samozrejme, majú aj staršie spisy. Ten najstarší je z roku 1341.

Moniku archivárstvo baví, najmä keď sa robí niečo odborné. Byrokraciu nemá veľmi v láske.

„Ani niektorí Šaľania netušia, že tu je archív, napriek tomu, že okolo budovy chodia často. Keď máme dni otvorených dverí, prídu nakuknúť a čudujú sa. Máme tu všeličo. Najvzácnejšia listina stála svojho majiteľa v dnešnej mene možno viac než 300 000 eur. Kúpil si ňou šľachtický titul. Nebolo to nič mimoriadne. Kráľ potreboval podporu, a to nielen finančnú. Máme tu aj listinu, ktorá bola u súkromného majiteľa. Snažil sa ju oživiť tak, že jej plechový obal sám premaľoval, a nedopadlo to dobre.“

Rieka Váh zatiaľ oddeľuje mestskú časť Veča, na obrázku vpravo hore.
Rieka Váh zatiaľ oddeľuje mestskú časť Veča, na obrázku vpravo hore.
Zdroj: Vladimír Kampf

Anketa:

Júlia Benciová (55)

V Šali žijem 30 rokov. Prišla som sem z Tisovca. Manžel bol v Banskej Bystrici na vojenčine, tam sme sa zoznámili. Tu na rovine mi chýbajú kopce. Chýba mi aj kúpalisko, na ktoré sme chodievali s malými deťmi. Inak je tu život v pohode, infraštruktúra dobrá, obchody máme. Každé mesto má svoje výhody a nevýhody. Ja som tu spokojná.

Silárd Holocsy (49)

Som síce odvedľa, z Dlhej nad Váhom, ale v Šali som vlastne celý život. Sú tu skvelí ľudia, parky... Je to malé mesto, v ktorom každý každého pozná. Žije sa tu dobre. Chýba mi nemocnica, o ktorú sme prišli a už sa asi nevráti. Nič iné mi nechýba. Chodím po svete a rád sa sem vraciam. Až sa niekedy neviem sa dočkať, kedy budem zasa doma.

Alexander Boltenkov (64)

Som cudzinec priamo z Donecka. Vyrastal som tam a študoval. Tu žijem od roku 1990, prišli sme sem s manželkou. Som fyzioterapeut a žena hrala hádzanú za Duslo Šala. Teraz robím druhý rok správcu športovej haly. V meste je ešte čo zlepšovať. Chyby a zanedbané veci treba napraviť. Od môjho príchodu sa mnohé zhoršilo. Všetko fungovalo, bola tu nemocnica, kúpalisko, fungoval šport a na moste neboli zápchy. Keby som mohol, vybudoval by som obchvat mesta, čím by som spravil aj veľkú reklamu mestu.

Poslať emailom
Umelec Dan Tanenbaum zarába na netradičnom nápade.

Zo záľuby tisícový biznis: Neuveríte, z čoho umelec Dan vyrába tieto predmety!

Populárne články
Ilustračné foto.Sponzorované

Pomôžme stovke bojovníkov postaviť sa osudu

Herečka Eva Longoria

Zúfalá manželka Eva Longoria: Kvôli práci ma nespoznáva vlastný syn!

V horách s chladnejšou zimou si obyvatelia stavajú tehlové domy.

Rozdeľuje ich pôvod, ale spája „Voňajúci pán“. Do mŕtvych investujú viac než do seba

Neprehliadnuteľný a nesmierne elegantný v Rostandovom Cyranovi z Bergeracu.

Nevídaný zážitok a úspech: Hercovi Štefanovi Bučkovi tlieskal Štrasburg, Paríž aj Berlín!

Ilustračné foto.Sponzorované

Pomôžme stovke bojovníkov postaviť sa osudu

Vedeli ste

Vo vode sa scvrkáva koža.

Zobraziť viac