Vojnové stroje

„Mnoho návštevníkov výstavy Leonardových technických vynálezov bolo zaskočených, keď sa zastavili pri modeloch jeho vojnových strojov. Nešlo im do hlavy, ako mohol taký geniálny umelec, maliar, ktorý namaľoval Poslednú večeru, vymýšľať stroje na zabíjanie ľudí,“ hovorí o svojich postrehoch z výstavných siení šéfka Tatranskej galérie. Pravda je taká, že zbrane, ktoré navrhol, mali slúžiť prevažne na obranné účely, mali chrániť životy napadnutých ľudí. V Leonardových časoch sa na území dnešného Talianska stále bojovalo, záujem znepriatelených šľachticov o účinné zbrane bol obrovský. Zbrojárski majstri zažívali zlatú éru, roboty mali vyše hlavy. Veľký záujem bojujúcich strán bol aj o vojnové stroje, ktoré navrhoval Leonardo da Vinci. A vymyslel ich neúrekom, niektoré podľa jeho návrhov aj skonštruovali, väčšina však ostala len na papieri.

K jeho najzaujímavejším návrhom zbraní patrí krytý obrnený voz, obrnená loď aerodynamického tvaru, strelná zbraň balestra pripomínajúca veľkú kušu, pohyblivá obliehacia veža či obliehací rebrík. Vymyslel aj obrnené vozy, varhanové delá – predchodcu ruskej kaťuše, navrhol katapult na odpaľovanie zápalných striel. Bol autorom aj modelu dokonalej nedobytnej pevnosti, v jeho náčrtoch sa našiel aj dômyselný systém na ochranu mestských a hradných hradieb.

Unikátne varhanové delo bolo náročné na obsluhu a malo zdĺhavé nabíjanie.
Zdroj: Peter Ličák

Ideálna pevnosť

Na sklonku svojho života pracoval Leonardo da Vinci tri roky pre francúzskeho kráľa Františka I. Na kráľovskom zámku Amboise krátko pred smrťou pracoval na projekte ideálnej nedobytnej pevnosti. Francúzsko dobylo a spravovalo niekoľko regiónov na Apeninskom polostrove, ktoré si chcelo stoj čo stoj udržať. Francúzska vláda sa obrátila na majstra Leonarda, aby jej na obranu nových dŕžav vyprojektoval nedobytné pevnosti. S takými projektmi mal už skúsenosti, bol autorom niekoľkých projektov obranných pevností i obranných plochých veží, mal bohaté skúsenosti s návrhmi rôznych zbraní, zaoberal sa balistickými výpočtami, lepšieho projektanta nedobytných pevností by Francúzi neboli našli. Doma ani v iných európskych krajinách.

Architekti aj dnes obdivujú moderný dizajn, ktorý Leonardo vpečatil obranným stavbám, všetky veže mali kruhový pôdorys, vysoké hradby mali šikmý sklon, strieľne boli v dvoch úrovniach, podzemie tvorila sieť chodieb. Leonardo navrhoval, aby pevnosti boli postavené v horách, na strmých, ťažko dostupných kopcoch, aby sa na minimum znížili šance na ich dobytie. Vďaka premyslenému profilu sklonu vonkajších hradieb boli Leonardove vojenské pevnosti odolné aj proti delostreleckej paľbe.

Na ochranu dobývaných hradieb hradov, zámkov i vojenských pevností navrhol Leonardo da Vinci niekoľko dômyselných obranných systémov. Jeden z najoriginálnejších slúžil na odrážanie rebríkov útočiacich vojsk na hradby. Výhodou tohto obranného systému bolo to, že sa dal opakovane využívať, ľahko rozobrať i poskladať.

Svoje vedomosti o vlastnostiach pružín zužitkoval Leonardo pri návrhu katapultu. Kamene alebo železné gule vystreľovalo jeho dlhé vrhacie rameno. Pružiny nahradil drevenými oblúkmi, vrhacie rameno vrátil do východiskovej plohy ozubený pohon. Katapult mohol strieľať aj zápalné strely, ale v Leonardových časoch sa táto zbraň používala už len výnimočne.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia