Vladimír Kampf

Druhá najväčšia kolónia na Dunaji je pri Belehrade. Bola by väčšia než tá bratislavská, ale veľká časť domov na vode stojí na rieke Sáve, ktorá sa v hlavnom meste Srbska vlieva do Dunaja.

Je to šialené. K&nbsp;jasnému číslu som sa nedopátral. Akoby nikto nezrátal, koľko z&nbsp;hausbótov v&nbsp;Jarovskom ramene je legálnych, koľko pololegálnych a&nbsp;koľko nelegálnych.

„Nemám rád, keď si ľudia niečo na vode postavia a&nbsp;potom, keď im svitne, chcú zrazu svoje dielo zlegalizovať. Zavolajú si ma, aby som to nakreslil. Také zákazky odmietam,“ hovorí lodný konštruktér Peter Šabo. Z&nbsp;jeho rysovacej dosky a&nbsp;neskôr počítača vyšli projekty športových, rekreačných, záchranných, pracovných i&nbsp;obchodných plavidiel aj rôznych plávajúcich zariadení, ako sú pristávacie pontóny, hausbóty a&nbsp;technické zariadenia.

„Keby mi boli zavolali včas, mohol som im to nakresliť tak, ako to má byť. Mám skúsenosti a&nbsp;robím to, s&nbsp;čím Dopravný úrad nebude mať problém. Musí to sedieť podľa predpisov a&nbsp;najmä podľa zdravého rozumu. Poschodové chalúpky, ktoré plávajú na starých rúrach zaplavených po vrch, nikdy nemôžu byť stabilné.“

Projekty lodiarskeho konštruktéra rátajú aj s&nbsp;vecami, o&nbsp;ktorých laik nemá ani tušenie. „Bolo obdobie, keď si ľudia stavali domy na starých cisternách. Keď majú zlé základy, zlaté hniezdočko ich nezachráni. Zle skonštruovaný hausbót nikdy nikto nevytiahne na lodný výťah, aby plaváky skontroloval. Na vode ide o&nbsp;život viac než na suchej zemi.“

Mimochodom, plávajúcu reštauráciu Kriváň pod Mostom SNP neznalí modernizátori upravili tak, že ju v&nbsp;tejto podobe nebude možné remorkovať ani v&nbsp;prípade núdze. Nie je možné vyviazať sa lanami o&nbsp;pevnú konštrukciu. Predtým ako ho takto zohyzdili, bol Kriváň asi najkrajší vlečný remorkér plávajúci pod našou vlajkou. Mohol to byť krásny muzeálny kus, keby sa nebol dostal do nesprávnych rúk.

Podobne je na tom nový botel, ktorý čaká v&nbsp;lodenici vo Vlčom hrdle. Má väčšiu modernú nadstavbu než plavák pod ňou. Pre túto technickú „zradu“ bude veľmi ťažké remorkovať ho na polohu do Bratislavy. Plavák mu síce projektoval skúsený lodiar, ale nadstavbu dostal na starosť architekt, ktorý urobil zvyšok síce pekne, ale neprakticky.

Hausbótová kolónia pod Bratislavou je aj ekologickou hrozbou. Netreba sa veľmi zamýšľať, kde končí odpadová voda z&nbsp;mnohých stavieb na vode. Čistiarne nikto nekontroluje. Norma a&nbsp;dobré riešenie na to síce sú, ale je jednoduché ich obísť. „Bratislava by si zaslúžila príjemné rekreačné a&nbsp;športové prístavisko. Žiaľ, chýba zázemie pre ľudí, ktorí prídu do Bratislavy na člnoch po rieke,“ konštatuje P. Šabo.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Okrem odvahy obyvateľov domov na vode je slovenskou špecialitou kolonizovanie pobreží. To si len tak v&nbsp;iných krajinách nedovolia. V&nbsp;tomto sme špička. Počas ciest okolo Dunaja som videl všeličo, ale toľko drzosti, koľko majú slovenskí okupanti pobreží, nie. Zdá sa, že aj tu tí, ktorí by s&nbsp;tým niečo mali robiť, spia alebo majú zatvorené oči a&nbsp;zapchaté uši.

Kolonizátorom pobrežia sa môže stať prakticky ktokoľvek, kto nájde dosť odvahy a&nbsp;zručnosti, alebo každý, kto dokáže na breh rieky dovliecť nejakú haraburdu, ktorú bude obývať. Vraj to robia najčastejšie rybári. Tí odvážnejší si priestor ohradia, vykosia, postavia na ňom latrínu. „Svoje“ si upratujú.

Zdá sa, že ich kolonizátorský rozmach nikomu neprekáža. Skôr naopak. Pozemky pribúdajú najmä v&nbsp;lokalitách, kam je to blízko z&nbsp;husto obývaných oblastí. Pod Bratislavou na Dunaji je to pravý breh rieky. K&nbsp;susedom do hausbótovej kolónie na ľavom brehu v&nbsp;Jarovskom ramene to krížom cez vodu nemajú ďaleko.

Je možné, že kolonizátori budú za veľkej vody, keď ich pobrežné pozemky spláchne Dunaj, kričať do sveta, aká nespravodlivosť ich dobehla. Podobne ako majetnejší obyvatelia záplavových území. V&nbsp;záplavovom území si postavili chaty a&nbsp;domy na bývanie.