Hoci letná sezóna sa ešte len blíži, na Letisku Sliač sa výrazne dvíha teplota už teraz. Americká investičná pomoc zatriasla vládnou koalíciou a otvorila dokonca otázku predčasných volieb.

Sliač je nielen významnou základňou vzdušných síl slovenskej armády, ale aj sledovaným cieľom a pojmom pre širokú verejnosť. Či už z pohľadu histórie, Medzinárodných leteckých dní, kde si už organizátori zvykli na stotisícové návštevy, alebo čoraz širšej ponuky charterových letov a ďalších služieb zabezpečovaných jeho civilnou časťou.

Jediné zmiešané letisko na Slovensku prechádza za posledné desaťročie významnými zmenami. V roku 2009 tu zrekonštruovali a predĺžili vzletovú a pristávaciu dráhu, pribudlo nové parkovisko, v júni 2012 otvorili novovybudovaný odletový terminál a neskôr ďalšie zázemie pre komfort cestujúcich v civilnej doprave.

Vo veci ďalšej investície zo Spojených štátov, ktorá sa týka posilnenia spolupráce v NATO, sa rozhorel vážny spor vo vládnej koalícii.

Hádka pre nič?

V rámci Osobitnej dohody obrannej spolupráci s USA ponúkajú Američania letiskám Sliač a Kuchyňa 105 miliónov dolárov. Tento dokument však obsahuje klauzulu o prítomnosti amerických vojsk na našom území. Dohodu kategoricky odmietla SNS, pod ktorú spadá ministerstvo obrany, poukazujúca na riziká pôsobenia ozbrojených síl USA na našom území.

Premiér Peter Pellegrini je presvedčený, že sa niekto snaží umelo vyvolať veľkú politickú hádku a žiadna strata suverenity Slovenska nehrozí. Spor medzi vládnucimi stranami došiel tak ďaleko, že dokonca padla téma predčasných volieb.

Nech to už s americkou finančnou pomocou dopadne akokoľvek, jediný akcionár letiska – Ministerstvo dopravy a výstavby SR – hovorí o nutnej investícii. Podľa ministra Arpáda Érseka je to 40 miliónov eur.

Letecká technika ľudí láka, zvlášť v spojení s takýmito akčnými scénami.
Letecká technika ľudí láka, zvlášť v spojení s takýmito akčnými scénami.
Zdroj: Martin Mázor

Sliačania chcú odškodnenie

Aj v súvislosti s plánovaným nákupom amerických stíhačiek F-16, ktoré by sa mali stať súčasťou výzbroje slovenskej armády už v roku 2022, sa v meste Sliač opäť otvára otázka odškodnenia miestnych obyvateľov za zvýšený hluk.

„Informácie o nových stíhačkách či plánoch na rekonštrukciu dráhy zatiaľ vieme iba z kuloárov. Uvítali by sme preto aspoň oznámenie z ministerstva obrany, čo sa bude diať a ako sú plánované termíny,“ hovorí primátorka Sliača Ľubica Balgová.

O otázke odškodnenia sa podľa nej hovorilo už v 90. rokoch, keď z letiska odchádzali Rusi.

„Kompenzačná pomoc tu vtedy naozaj bola. Štát nám pomohol pri rekonštrukcii mosta, s jeho pomocou sa vybudovalo zdravotné stredisko, takisto dom služieb. Posledných 10-15 rokov sa však nedeje nič, čo by občanom žijúcim v letovej zóne prinieslo nejakú protihodnotu za znášanie hluku.

Očakávam, že o tom s nami začnú kompetentní komunikovať, aby sme predišli prípadným petíciám a protestom. Nebojujeme proti letisku, ale za kompenzáciu v súvislosti s jeho prevádzkou. Ľudia by nemali mať pocit, že ich v tom štát nechal samých,“ zdôrazňuje primátorka.

Jednou z alternatív bolo zníženie podielových daní, čo by však malo negatívny vplyv v podobe nižších príjmov pre mesto. Podľa Ľubice Balgovej však existuje viacero zariadení slúžiacich verejnosti, kde by privítali finančnú investíciu.

Armádne stíhačky sú témou pre obyvateľov Sliača, ktorí žiadajú odškodnenie za hluk.
Armádne stíhačky sú témou pre obyvateľov Sliača, ktorí žiadajú odškodnenie za hluk.
Zdroj: Martin Mázor

Pre biznis a záchranu životov

Spoločný, ale zároveň aj svoj vlastný príbeh v areáli sliačskeho letiska píše jeho civilná zložka. Tá oficiálne vznikla 21. 6. 1939 zriadením Slovenskej leteckej spoločnosti, onedlho teda oslávi okrúhle jubileum.

Súčasný prevádzkovateľ Letisko Sliač, a. s. vzišiel v roku 2005 z transformácie letísk zo Slovenskej správy letísk na akciové spoločnosti. Do konca roka 2009 boli akcionármi letiska ministerstvo obrany, Banskobystrický samosprávny kraj a mesto Zvolen, od januára 2010 je jediným akcionárom Ministerstvo dopravy a výstavby SR.

Popri obchodných letoch a nákladnej doprave je využívané napríklad aj v rámci spolupráce medzi pražskou a banskobystrickou nemocnicou pri vzdušných presunoch orgánov na transplantáciu, čím plní poslanie pri záchrane ľudských životov.

Dovolenkári zo stredoslovenského regiónu sú pred blížiacou sa letnou sezónou (od júna po prelom septembra/októbra), pochopiteľne, zvedaví na ponuku charterových letov. Objem civilnej prepravy na sliačskom letisku rastie. Kým v roku 2017 bolo vybavených 34 827 cestujúcich, vlani už 41 866.

Minulý rok odtiaľ vypravili spolu 130 charterových letov do egyptskej Hurgady, bulharského Burgasu, tureckých letovísk Antalya a Bodrum.

Ku dňu nášho stretnutia (19. marca) bolo na aktuálnu sezónu dohodnutých 93 letov (Hurgada, Burgas, Antalya), do ponuky sa vracia grécky Araxos. Vzhľadom na uzávierku ku koncu mája je predpoklad, že sa táto ponuka ešte rozšíri.

Civilná časť letiska sa pripravuje na charterovú sezónu, opäť sa bude lietať do viacerých dovolenkových destinácií.
Civilná časť letiska sa pripravuje na charterovú sezónu, opäť sa bude lietať do viacerých dovolenkových destinácií.
Zdroj: Archív letiska Sliač, a. s.

Pravidelnú linku nevzdávajú

Minulý rok sa Letisku Sliač, a. s. podarilo utvoriť mierny účtovný zisk.

„Aj toto je súčasť plánov akcio­nára, ktorý nás vedie k nevytváraniu straty letiska. Vzhľadom na rozsiahle investície nie je jednoduché udržať zelené čísla. Predminulý rok zvýšilo letisko svoju triedu zo 4D na 4E, vďaka čomu stojíme pred výzvou doplniť hasičskú techniku.

Máme vlastné palivové hospodárstvo, lietadlá dokážeme natankovať a vybaviť vo vlastnej réžii. Preto sa snažíme napĺňať slogan: blízko, bezpečne, bezkonkurenčne. Parametre letiska sú nastavené tak, aby spĺňali požiadavky cestujúcich z regiónu,“ hovorí obchodný riaditeľ spoločnosti Marian Korytiak.

Pri súčasnom nastavení počtu zamestnancov je charterová vyťaženosť letiska počas sezóny okolo 80-90 percent, pre ekonomický rozvoj regiónu a poskytovanie služieb by bolo prospešné získanie pravidelnej linky.

Pokusy tu už boli. Vzdušné spojenie Sliač – Praha, ktoré prevádzkovali České aero­línie, otvorili 28. júna 2003, pre finančné straty ho však v januári 2008 zrušili. Krátko sa lietalo aj na trase Poprad – Tatry – Sliač – Praha a späť.

Ani súčasné vedenie letiska sa tejto méty nevzdáva a intenzívne pracuje na tom, aby bol Sliač v priamom a pravidelnom spojení s niektorým z veľkých medzinárodných letísk v najbližšom okolí.

„V tejto súvislosti nás navštívili zástupcovia nízkonákladových leteckých spoločností, aj na základe ďalších niekoľkých stretnutí poznáme ich požiadavky. Do zriadenia takéhoto spojenia s nadnárodným letiskom sa aktívne zapája aj Banskobystrický samosprávny kraj,“ dodáva Marian Korytiak.

Jediné zmiešané letisko na Slovensku je domovom aj pre malé lietadlá.
Jediné zmiešané letisko na Slovensku je domovom aj pre malé lietadlá.
Zdroj: Martin Mázor

Konkrétnejší byť nateraz nechce, keďže rokovania stále prebiehajú a existuje viacero alternatív. V každom prípade ide o dlhodobú obchodnú záležitosť. Nestačí totiž iba zriadiť linku, ale zabezpečiť aj jej udržateľnosť. Obvyklý obchodný cyklus, počas ktorého sa rokuje s prepravcom, hľadajú vhodné časy a pripravuje marketingová podpora, trvá od troch do piatich rokov.

Letisko sa medzičasom snaží kráčať s dobou značnými investíciami do technickej infraštruktúry vrátanie moderných technológií. Jedným z tohtoročných príkladov sú zariadenia bezpečnostnej kontroly za niekoľko stotisíc eur.

Legenda o troch duboch

Zďaleka nie každé letisko sa môže popýšiť faktom, že o ňom vznikla kniha. Literárne dielo s názvom Tri Duby pokrstil jeho autor Emil Šimončík pred dvoma rokmi.

Na sliačskom letisku prakticky vyrastal, keďže jeho otec tu od roku 1945 pracoval ako technik. Dvanásť rokov pôsobil na Leteckej základni generálmajora Otta Smika v oblasti osvety a sociálno-psychologických služieb.

„Mrzelo ma, že ani miestni občania toho o letisku veľa nevedia, návštevníci Sliača sa často pýtali na jeho pomenovanie Tri Duby,“ vysvetľuje svoje po­hnútky na napísanie knihy.

Tou rozhodujúcou boli jeho stretnutia s historikom Milanom Gajdošom, od ktorého načerpal množstvo zaujímavých informácií. Tie mali vyústiť do spoločného diela. „Z tohto zámeru však nakoniec nič nebolo, môj priateľ nečakane zomrel. Nakoniec som sa dal na písanie sám,“ hovorí autor knihy.

Emil Šimončík  je so sliačskym letiskom zrastený odmalička, napísal o ňom knihu.
Emil Šimončík je so sliačskym letiskom zrastený odmalička, napísal o ňom knihu.
Zdroj: Martin Mázor

Dávno pred vybudovaním letiska, severne od bývalej obce Hájniky (dnes súčasť kúpeľného mesta Sliač), stála osada Tri Duby, ktorú tvoril majer a niekoľko domov. Prvá písomná zmienka o osade siaha k roku 1644. Údajne sa priam „krčila“ v tieni mohutných troch dubov. Zvláštne boli v tom, že vyrastali z jedného pňa tesne nad zemou.

Jedným z posledných majiteľov majera bol statkár Sedliak, ktorý vlastnil aj okolité pozemky. Po vzájomnej dohode ich dal do prenájmu a neskôr časť predal štátu.

„V 30. rokoch na strednom Slovensku chýbalo letisko. Bola to hlavne Národohospodárska župa stredoslovenská so sídlom vo Zvolene, ktorá od svojho vzniku v roku 1930 aktívne presadzovala myšlienku budovania letectva ako prostriedku povznesenia hospodárskeho a spoločenského života v regióne.

Aj sliačske kúpele v tom čase prežívali veľký rozmach. Podporovali letectvo so zreteľom na zahraničnú klientelu. Bol spracovaný projekt vytvorenia leteckej siete takzvaných transverzálnych tratí na Slovensku, ktoré riešilo spojenie Čiech a Moravy so stredným a východným Slovenskom,“ pridáva Emil Šimončík ďalšiu perličku.

Štyri mesiace po vzniku Stredoslovenského aeroklubu so sídlom vo Zvolene sa tak od 1. mája 1936 začala písať bohatá história letiska. Jeho symbolom sa stali mohutné tri duby, ktoré vošli aj do jeho pomenovania. Rozvoj letectva v tomto priestore však pozastavila blížiaca sa vojna.

Letisko Sliač v časoch Slovenského národného povstania.
Letisko Sliač v časoch Slovenského národného povstania.
Zdroj: Archív Múzea SNP

Boj v obkľúčení

V obavách z mocenských záujmov Adolfa Hitlera a pre potrebu vojenského letiska prevážili záujmy obrany štátu.

„Na jeseň 1937 tu bola umiestnená letecká jednotka – letka 16 pluku M. R. Štefánika z Piešťan. Odvtedy je letisko spojené aj s vojenskou činnosťou,“ hovorí Emil Šimončík.

V čase vypuknutia 2. svetovej vojny a v jej priebehu slúžilo výcviku pilotov slovenskej armády v područí Nemecka a úlohám tylu. Významnú úlohu zohralo v Slovenskom národnom povstaní. Pre svoj strategický význam bolo zahrnuté do príprav Povstania a včlenené do plánu ilegálneho vojenského ústredia, ktoré viedol náčelník štábu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici podplukovník Ján Golian.

„V štádiu príprav Povstania sa tu do školných lietadiel tajne montovali palubné zbrane. Po vypuknutí SNP na letisku Tri Duby vznikla kombinovaná letka. Sovietskym vzdušným mostom prichádzala na povstalecké územie materiálna a personálna pomoc povstalcom, na spiatočnej ceste boli letecky odvážaní ťažko ranení zo sliačskych kúpeľov na slobodné územie Sovietskeho zväzu,“ opisuje autor knihy dianie z druhej polovici roku 1944.

Keď 26. októbra nemecké vojská obsadili letisko, časť pilotov preletela na sovietske územie a ostatní prešli na partizánsky spôsob boja. Nie každý vie, že k potlačeniu Povstania okrem tlaku nemeckých vojsk prispela nepriazeň jesenného počasia, čím bola obmedzená letecká materiálna pomoc povstalcom.

V každom prípade platí, že nebyť letiska Tri Duby, Povstanie by nemalo taký priebeh, aký malo. História vojen a letectva nepozná situáciu, v ktorej by organizované jednotky bojovali z letísk umiestnených v priestore obkľúčenia.

Skupina mechanikov sliačskeho letiska počas príprav SNP.
Skupina mechanikov sliačskeho letiska počas príprav SNP.
Zdroj: Archív Múzea SNP
Poslať emailom
Turecký lietajúci automobil Cezeri.

Turecko šokovalo na technologickom festivale: Predstavujeme vám náš lietajúci automobil!

Populárne články
Herečka Sarah Hyland

Vo filme romantika, v realite dráma. Herečka Sarah Hyland už prekonala 16 operácií!

Turecký lietajúci automobil Cezeri.

Turecko šokovalo na technologickom festivale: Predstavujeme vám náš lietajúci automobil!

Založila konferenciu SUPERfeel, ktorá prináša ženám priestor na vzdelávanie a ďalšiu motiváciu.

Ivana Kičikoleva našla počas liečby vážnej choroby zmysel života: Som rada, že sa mi to stalo

Farmár z okresu Krupina nám ukazuje, ako mu diviaky zničili úrodu. Ak štát nezačne konať, úplne skončí s pestovaním poľnohospodárskych plodín.

Desať ton zdravých zemiakov musel vyviezť na hnojisko. Farmár čakal pomoc od štátu, tá neprišla

Karolína Chomisteková

Chomisteková končí na poste riaditeľky Miss Slovensko: Vystrieda ju tento mladík!

Vedeli ste

Vo vode sa scvrkáva koža.

Zobraziť viac