Ako žiť s najväčšími európskymi šelmami v harmónii? Slovensko zjavne nemá ani v tomto dosť zdravého rozumu. Príklad z Chorvátska môže byť užitočnou inšpiráciou. Nie pre zvieratá. Pre ľudí.

Keď sa ma manažérka pre komunikáciu zo štátnej ochrany prírody Kristína Bocková opýtala, čo si myslím o medveďom probléme, dostala ma. Nevedel som, čo odpovedať. Chvíľu som sa nad sebou zamyslel, či nie som jediný na Slovensku, kto nedokáže odpovedať okamžite a odhodlane. Bol som súčasťou expedície slovenských ochranárov a chlapcov z medvedieho zásahového tímu do Chorvátska, kde majú takisto medvede, s ktorými sa museli naučiť žiť. Našu výpravu zastrešil Svetový fond na ochranu divočiny WWF.

Mohol som ochranárom pochlebovať, veď medzi nami nebol žiadny poľovník. Nemyslím si, že poľovníci sú banda krvilačných magorov. Chápem ich miesto v spoločnosti a viem, že v takejto početnej organizácii sa nájdu aj tí magori. V Chorvátsku som mal pocit, že situácia nie je taká vyhrotená a obe strany našli spoločnú reč.

VIAC FOTOGRAFIÍ K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII

Pobláznený Ivan

Ivan Crnković Pavenka sa narodil v Kutereve pred 75 rokmi. „Životná cesta ma zaviala odtiaľto do sremskej oblasti do miest, ktoré zostali po druhej svetovej vojne prázdne. V pätnástich som odtiaľ ušiel,“ spomína súčasný gazda medvedieho útočiska v Kutereve juhozápadne od Zadaru. V niekoľkých veľkých výbehoch tu žijú medvede so smutnými príbehmi. „Pred dvoma desaťročiami sa kruh uzavrel a ja som sa vrátil do Kutereva.“

Stručné príbehy tunajších medveďov sú opísané na tabuľkách plotov. Napríklad Mladá Gora je tu od roku 2010. Po tom, ako si ju ľudia skrotili, sa stala často fotografovaným medveďom. Dopadla tak, že sa už nedokázala adaptovať na divočinu. Marko Kralj pribudol v roku 2012 po tom, ako prišiel o mamu pri autonehode. Blago je tu od roku 2007. Narodil sa v zoo, kde pre neho a jeho sestru nemali miesto. Môj menovec Vladimír sa sem dostal v tom istom roku ako Blago. Našli ho pri dovolenkovej chate, keď mal tri mesiace. Ljubolik je tu od roku 2003. Našli ho pri budovaní novej cesty cez hory. Zdravigor je v centre od roku 2003. Ľudia mu dávali žrať pravidelne trikrát denne a nebáli sa ho, ani on ich. To je niekoľko príbehov z Kutereva, ktoré jednoducho vysvetľujú, ako a prečo sa sem zvieratá dostali.

Včelár z Kutereva ukazuje, odkiaľ prišiel medveď a vybral si daň.
Zdroj: VLADIMÍR KAMPF

Do ich osudov zasiahol človek.V Kutereve spočiatku o medvede nešlo. K Ivanovi prichádzali mladí ľudia do tridsať rokov takmer z celého sveta. Bolo to centrum vidieckeho života a čerpania poznatkov o prírode. Všetko zostalo, ako bolo, len riadením osudu pribudli medvede. Raz prišiel nejaký sociológ robiť výskum o spolužití človeka s prírodou. Priniesol myšlienku, že medvedie centrum by mohlo priniesť dedine a regiónu oživenie. To sa aj stalo. Medvede každoročne lákajú návštevníkov. Spokojní sú krčmári, poskytovatelia ubytovania aj ostatní producenti lokálnych výrobkov. Začali ponúkať jednoduchý štýlový nábytok, ozdoby a doplnky do domácností. Práve medvede zabránili ďalšiemu vymieraniu odľahlej dediny.

V lete sú parkoviská plné. Ivan a sociológ mali rozdielny pohľad na svet, a tak sa rozlúčili. Medvede zostali s Ivanom. „Projekt v Kutereve plynie sám ako rieka. Prečo ma osud doviedol späť a potom k medveďom, neviem vysvetliť. Nie je za tým žiadna veľká teória.“ Ivan nie je zoológ ani biológ, ani etológ. Vyštudoval teológiu, aj keď to priznáva len neochotne. Vraj to nie je podstatné. „Myslíte, že kameň mudrcov je zakopaný práve tu? Možno je, ale môže byť v každom kúte sveta. Kdekoľvek. A možno je niekde ešte lepší,“ zamýšľa sa nad naším obdivom medvedieho parku s kopou informácií. „Skúsme hľadať riešenia v sebe.“ V Kutereve to tak skúsili a podarilo sa.

Divé medvede začali brať ako súčasť každodenného života. Nie ako problém, ale ako všednosť, ktorej sa prispôsobili. Snažia sa vyhýbať konaniu, ktoré by mackom dávalo zámienku chodiť medzi ľudí. V dedine si odpad strážia a úle a úrodu chránia. Časť z nej si napriek tomu ako daň vezmú medvede a nikoho to netrápi.„Centrum vzniklo ako bláznivý nápad niekoľkých ľudí a zmenil život celej dediny. Z toho, čo som počul, vidím, že sa vám na Slovensku nepodarilo udržať hranicu medzi vami a divými zvieratami. Riešenie vášho problému nie je v Kutereve, ale vo vás. Náš príklad vám môže len pomôcť. No mali by ste hľadať vlastné cesty na spolužitie s prírodou,“ zdôrazňuje Ivan Crnković Pavenka.

Pokračovanie článku na ďalšej strane...

Diskusia