Významné osobnosti

V súčasnosti patrí územie Turca medzi najrozvinutejšie slovenské regióny, na severozápade susedí s horným Považím, na severovýchode s Oravou, na východe s Liptovom, na juhovýchode s Horehroním, na juhu s Tekovom a na juhozápade s hornou Nitrou. Na začiatku 20. storočia bol tento región kultúrnym centrom Slovenska.

„V obci Háj žilo a pôsobilo mnoho významných evanjelických farárov, napríklad evanjelický kňaz a generálny biskup evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Pavel Uhorskai (1919 – 2010). Narodil sa v Tomášovciach pri Lučenci, kňazskú skúšku vykonal v roku 1945 a o dva roky neskôr nastúpil do služby zborového farára v našej obci, kde rozvinul širokú misijnú činnosť, najmä medzi mládežou. Ďalším biskupom evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, ktorý je spojený s našou obcou, je Igor Mišina (70). Po skončení biskupského pôsobenia tu v rokoch 2006 až 2016 pôsobil ako farár, dnes je už na dôchodku,“ vraví starostka.

Významnou osobnosťou, ktorá sa v obci narodila, je účastník slovenského povstania v roku 1848 Karol Holuby. „V roku 1994 pri príležitosti osláv prvej písomnej zmienky o obci sme mu v areáli evanjelickej fary odhalili pamätník. Karolov mladší brat, známy slovenský botanik, etnograf a kultúrny pracovník Jozef Ľudovít Holuby, patril medzi popredných predstaviteľov slovenského národného hnutia.“

Za významnú osobnosť považuje aj farára Šolca, ktorý počas pôsobenia v Háji založil včelársky a ovocinársky spolok. „Za jeho pôsobenia tu bol založený aj spolok Matice slovenskej a pôsobilo tu ochotnícke divadlo, ktoré viedol spomínaný pán farár spolu s kantorom a kronikárom pánom Uličným.“ V obci si veľmi vážia aj rodáka majstra keramikára Júliusa Fila, spoluzakladateľa chýrnej ľubietovskej hrnčiarskej dielne, ktorá bola známa nielen doma, ale aj vo svete.

„Mrzí ma, že bývalá pani učiteľka Amália Mišurová, ktorá sa prisťahovala do našej obce, po čase ostala sama a osud zariadil, že sa musela odsťahovať k dcére na Moravu. Bola veľmi aktívnou občiankou, bola poslankyňou, dlhé roky viedla kultúrno-športovú komisiu, pracovala s deťmi a mládežou, bola aj kronikárkou a robila také aktivity, že sme na ňu boli v obci neskutočne hrdí. Napriek jej požehnanému veku sme s ňou v neustálom kontakte a píšeme si.“ Veľkým športovým talentom je Nina Romanová (9), ktorá sa venuje triatlonu, získava ocenenia a o jej úspechoch ešte budeme počuť.

Obec dvoch kostolov.
Zdroj: Jaroslav Slašťan
Evanjelický kostol.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Stratený raj

Narodil sa pred sedemdesiatimi rokmi v Martine, kde dodnes žije. Miroslav Vladár (70) však detstvo a prázdniny trávil v Háji u starých rodičov a dnes tu má chalupu. V roku 1975 ukončil štúdium na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene (dnes Technická univerzita vo Zvolene). Pracoval v rôznych drevárskych a nábytkárskych podnikoch. V kreslení vynikal od detstva, ale pravidelne sa tejto činnosti začal venovať až v roku 1980.

„V maliarskej tvorbe som sa v začiatkoch vracal k spomienkam na detstvo, hlavným námetom bola teda príroda a život na dedine. V Martine sa vytvorila skupina amatérskych výtvarníkov. Každý mesiac sme sa stretávali, doniesli sme svoju tvorbu a hodnotili ju. Rád si spomínam na tieto stretnutia, najviac mi však dal grafik, výtvarník a vysokoškolský pedagóg Stano Tropp (†51), lebo ma neustále posúval a nútil pracovať. Popri zamestnaní som na túto záľubu nemal dosť času, maľoval som len cez víkendy, aj to len počas zimy, leto som trávil na chalupe, kde bolo mnoho práce.“

Majster maľuje výlučne olejovými farbami, má osobitný štýl a poetiku. V maľbách zobrazuje zabudnutú prírodu, stratené detstvo, príbehy, hry, fantázie i tajomstvá. „Za 30-40 rokov sa maliar vykreslí, v začiatkoch som nevedel, čo maľovať. Začínal som spomienkami na detstvo, časom som pribral tému Banskej Štiavnice, lebo to mesto, tie kopce a starobylá architektúra ma očarili a oslovili. Neskôr som pribral Bratislavu, zobrazovanie mestskej architektúry a rôznych príbehov. Ďalšou témou sú lesné motívy a príroda. Maľovanie ma teší, napĺňa ma, keď sa mu nevenujem, som nešťastný,“ úprimne vyznáva majster Vladár. Za štyri desaťročia, ktoré venoval maľbe, sa zúčastnil na 35 skupinových výstavách, z toho na šiestich v zahraničí. Usporiadal osem samostatných výstav, získal viacero ocenení na rôznych súťažiach amatérskej výtvarnej tvorby.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia