Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Slovensko zažíva veľmi smutné časy. Na kovid zomiera priemerne sto ľudí denne, čo je v&nbsp;prepočte na počet obyvateľov najviac na svete. Keď sa to tak vezme, každý mesiac akoby sa vyľudnili dve väčšie slovenské dediny. Pohrebné služby nestíhajú pochovávať. Na pohreb s&nbsp;pochovaním do zeme musia pozostalí čakať aj tri týždne.

Plné ruky práce majú všetky slovenské firmy, ktorých predmet podnikania súvisí práve so smrťou človeka. V&nbsp;normálnych časoch sa bežne človek nezamýšľa nad tým, s&nbsp;čím všetkým v&nbsp;rakve sa odchádza na druhý svet. Naopak, dnes je firma Vytex dp so sídlom v&nbsp;Chtelnici v&nbsp;okrese Piešťany so svojím zaujímavým a&nbsp;atypickým predmetom podnikania v&nbsp;centre pozornosti. V&nbsp;krajčírskej dielni totiž tridsať žien zhotovuje čalúnenie do rakiev. Vo veľkej výrobnej hale, do ktorej vchádzame, bijú do očí dlhé metre textílií snehobielej farby.

Pohrebov je teda na Slovensku oveľa viac než v&nbsp;normálnych časoch, vo firme pracujú každú druhú sobotu, automatické stroje plánujú spúšťať aj poobede. Okrem toho personál rozšírili o&nbsp;ďalšie šičky. Manažér firmy Róbert Červeňanský nám vysvetľuje, že objednávky im stúpli práve v&nbsp;súvislosti s&nbsp;kovidom o&nbsp;50&nbsp;percent. Nový vírus však spôsobil problémy aj v&nbsp;ich spoločnosti, polovica zamestnankýň ochorela, výroba preto dva týždne stagnovala. Zamestnanci z&nbsp;vedenia firmy museli zastúpiť tých, ktorí pracovali vo výrobe. „Ja som napríklad pracoval v&nbsp;sklade či na firemnej dodávke som rozvážal k&nbsp;odberateľom hotové výrobky,“ opisuje šéf chtelnickej spoločnosti.

Do firmy nám preto aktuálne dovolili vstúpiť nie s&nbsp;rúškami, ale s&nbsp;respirátormi na tvári. Všetci zamestnanci a&nbsp;zamestnankyne pracujú takto celých osem hodín. Zmenili aj systém prestávok, ľudia sa menia po malých skupinkách, aby eliminovali riziko prípadnej nákazy. Róbert Červeňanský nám v&nbsp;dielni ukazuje čističky vzduchu, inštalovali ich nezávisle od korony na čistenie prostredia od drobného textilného odpadu. Dnes majú pridanú hodnotu.

Článok pokračuje na následujúcej strane

Keď sa s&nbsp;Róbertom Červeňanským rozprávame v&nbsp;jeho kancelárii, nedá sa nepozerať na stenu s&nbsp;urnami za jeho chrbtom, na ktorej ako päsť na oko pôsobia tie pre deti. Ružové s&nbsp;motívmi macíkov... Veľmi smutný pohľad. Helena Lančaričová je vedúca výroby, okrem iného má na starosti návrhy samotného čalúnenia, vymýšľa nové vzory, vyberá látky. Ako krajčírku ju bavilo šiť modely pre ženy aj mužov podľa poslednej módy, dnes pracuje, obrazne povedané, so smrťou.

„Firmu na Slovensku otvorili belgickí podnikatelia v&nbsp;roku 2005. Keď som na samom začiatku prišla na výberové konanie, povedala som si: Do čoho som to vlastne vliezla? Časom som si však uvedomila, že robíme ľuďom službu, pretože zabezpečujeme, aby človek odišiel z&nbsp;tohto sveta dôstojne. Priznám sa, že odkedy tu pracujem, ľahšie znášam smrť vo svojom okolí. Keď zomrie niekto blízky, spomínam na všetko krásne, čo som s&nbsp;tým človekom zažila. Práca ma už tak pohltila, že keď prídem na pohreb, automaticky sa pozerám na čalúnenie v&nbsp;truhle, premýšľam, čo by sa dalo urobiť inak, aby to bolo krajšie. Uhládzam niektoré časti, ktoré vytŕčajú... Ale je pravda, že smrť dieťaťa je v&nbsp;živote človeka to najbolestivejšie. Sama si spomínam na trápenie svojich rodičov aj na vlastný smútok. Keď som mala jedenásť rokov, zomrel mi trojročný brat, bol chorý, nedalo sa mu pomôcť.“

Róbert Červeňanský nám zase opisuje, ako okolie žartom komentuje jeho povolanie. Keď príde k&nbsp;obchodným partnerom, ujde sa mu privítanie typu – „mŕtvoláci“ prišli. Ale aj on ako otec malého dieťaťa mal problém zvyknúť si na pohľad na detské urny.

My Slováci sme v&nbsp;mnohých smeroch konzervatívny národ. Potvrdzujú nám to aj v&nbsp;Chtelnici, kde šijú čalúnenie do rakiev. Pozostalí trvajú na tom, aby ich blízki odchádzali na druhý svet v&nbsp;rakve, ktorá je vystlaná výsostne bielymi doplnkami, ako napríklad vankúš, bočné riasenie či prikrývka. „Až 80 percent našej výroby ide na export, hlavne do Belgicka, Holandska, Švajčiarska, Írska či Rakúska. Zvyšných dvadsať percent ostáva na slovenskom trhu. Výrobcovia rakiev, ktorým dodávame čalúnenie, trvajú na bielej farbe, inú si zákazníci neprajú. Šijeme hlavne zo saténu, v&nbsp;zahraničí sú v&nbsp;tomto pred nami, žiadajú ekologický materiál, ktorý sa v&nbsp;zemi rozloží bez toho, aby to bola záťaž pre životné prostredie. Preto pre nich šijeme aj z&nbsp;ľanu či zo stopercentnej bavlny,“ dodáva Róbert Červeňanský.

Požiadavky zahraničných, ale už aj slovenských klientov im dali zabrať aj pri šití podušiek, namiesto molitanu museli nájsť ekologickú alternatívu. „Najprv sme plánovali vyplniť ich jemnejším dreveným odpadom, napríklad pilinami. Nebolo to však ono. Uspokojivý konečný efekt sa nám podarilo dosiahnuť, až keď sme podušky vyplnili kukuričnými chrumkami, ktoré dostať bežne v&nbsp;predajni potravín. Skúšali sme to s&nbsp;tradičnými slížikmi, no stále sme neboli spokojní. Nakoniec pre nás výrobca extra vyrába chrumky v&nbsp;podobe guľôčok. Poduška má pekný tvar, hlava zosnulého je stabilná a&nbsp;vyvýšená v&nbsp;správnom uhle,“ opisuje Róbert Červeňanský, stojac pri kadi plnej chrumiek, ktoré bežne kupujeme na konzumáciu hlavne pre malé deti.

Helena Lančaričová nám zase vymenúva farby, ktoré sú v&nbsp;kurze v&nbsp;zahraničí. „Hlavne Švajčiari trvajú napríklad na fialovej rôznych odtieňov, na modrej, zelenej či červenej alebo ružovej farbe. Na slovenský trh šijeme okrem bielej iba výrobky vo farbe šampanského a&nbsp;dosť. Kým tuzemský trh si žiada strohé čalúnenie bez zbytočných ozdôb, naopak, v&nbsp;zahraničí preferujú bohaté čipky či bohaté riasenie. Belgičania si veľmi potrpia na to, aby prestieranie na pohrebnom vozíku bolo veľmi honosné. Zaujímavými zákazníkmi sú odberatelia z&nbsp;Írska. Ako je známe, tamojší obyvatelia majú silné náboženské cítenie a&nbsp;v&nbsp;tomto duchu sa lúčia aj so svojimi blízkymi. Šijeme pre nich smútočné oblečenie do rakvy pre mužov aj ženy. Ide hlavne o&nbsp;biele košele s&nbsp;našitým náboženským motívom.“

A&nbsp;ešte jedna zaujímavosť na margo tejto západnej krajiny. Slovenská firma pre nich šije aj takzvané tlmiče na rakvy. „So zosnulými sa chcú lúčiť čo najdôstojnejšie. Preto im prekáža, keď smútoční hostia hádžu na pohrebe na rakvu hrudy hliny a&nbsp;tie spôsobujú hluk. Preto tie  tlmiče. Podobné požiadavky majú klienti z&nbsp;maďarsko-slovenského pohraničia. S&nbsp;touto časťou Slovenska máme aj iné svojské skúsenosti. Slováci síce trvajú na bielom čalúnení rakvy, komunita olašských Rómov, naopak, vyžaduje bordovú farbu. Pri spopolňovaní svojich blízkych od nás najčastejšie kupujú urny zlatej farby,“ dodáva Róbert Červeňanský.

A&nbsp;keďže pochovávanie do zeme je dnes pre kovid dlhodobá a&nbsp;náročná záležitosť, veľa Slovákov dáva svojich blízkych zosnulých spopolniť. „My urny iba distribuujeme. Aj v&nbsp;prípade tohto sortimentu evidujeme zvýšený dopyt. Predali sme už aj skladové zásoby. Kým v&nbsp;minulosti sme vypisovali objednávku raz za tri mesiace, dnes sú to obrátené čísla: za jeden mesiac to boli už tri objednávky,“ spresňuje šéf chtelnicej firmy. Listujúc vo firemnom katalógu vymenúva tovar, ktorý ide najviac na odbyt.

A&nbsp;vlastne všetko, čo súvisí s&nbsp;pohrebmi, ide na dračku. „Patologické vaky, štítky na urny a&nbsp;kríže, podpery na bradu zosnulého, gélová vata, aby mŕtvemu nevytekala z&nbsp;telesných otvorov na tvári tekutina, spreje proti mŕtvolnému pachu, pohlcovače tekutín v&nbsp;rakve,“ vymenúva Róbert Červeňanský sortiment, o&nbsp;ktorom človek tešiaci sa zo života ani nechyruje. Ale taký je život. Tak ako narodenie človeka k&nbsp;nemu patrí aj jeho odchod z&nbsp;tohto sveta. Kým dnes teda vo veľkom predávajú pohrebný sortiment, na jar bola veľká naháňačka po ochranných prvkoch. „Každý sa chcel zásobiť. Kupovali sa ochranné overaly, rukavice, masky, rúška...“

O 50 % viac objednávok. Firma, ktorá šije čalúnenie do rakiev, prijala ďalšie posily

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Výber pre vás

O 50 % viac objednávok. Firma, ktorá šije čalúnenie do rakiev, prijala ďalšie posily

Erika Szalayová

Súvisiace články

Obeťou aj prvá učiteľka. EVA ŠUCHTEROVÁ prehrala boj s kovidom, nedožila sa ani svadby

Otec piatich detí skončil pre kovid na prístrojoch, prežil zázrakom

Sestrička z kovidovej JIS: Je ťažké vidieť rovesníkov, ako sa dusia a v očiach majú strach

Autor článku

Erika Szalayová

Výber pre vás