Cestovanie a objavovanie tropických ostrovov mi vždy pripadalo veľmi atraktívne a dobrodružné. Takýmto malým bodom na mape je aj Little Liuqiu, ako ho volajú jeho domáci obyvatelia.

Na tomto koralovom ostrove nachádzajúcom sa juhovýchodne od taiwanského mesta Kao-siung, sú vybudované nielen cesty, ale aj turistické chodníky. Pešo sa dá prejsť za dva dni, oplatí sa však zdržať o niečo dlhšie a objaviť všetky jeho skryté poklady.

Asi každý už počul o známom prvom dojme. Tu, na Little Liuqiu, sa na to však netreba spoliehať. Keď kovový koráb pripútali k brehom ostrova a dychtiví turisti z neho začali rýchlo vystupovať, nečakal nás nijaký výnimočný pohľad. Prístavy po celom svete sú mnohokrát veľmi podobné a ani tento nevytŕčal z davu.

Pred cestou na toto miesto som si však o ňom niečo naštudoval, a tak moje radostné očakávanie napĺňal fakt, že jeho najväčšia atrakcia sa nachádza len asi desať minút chôdze od prístavu.

Kamenný hríb, ktorý trčí nad tyrkysovou hladinou mora, je symbolom celého ostrova. V závislosti od uhla pohľadu a dopadu slnečných lúčov sa mení aj jeho vzhľad. Fantázii sa medze nekladú, a preto dostal mnoho mien práve podľa rôznych podobizní. Indiánska hlava, hríb, Voldemort... Každý podľa svojho gusta.

Na začiatok ho však obchádzam a tvárim sa, akoby ani neexistoval. Chcem sa sem vrátiť, keď bude lepšie svetlo na fotografovanie. Zrejme si budem musieť privstať a pozrieť si ho skôr, ako slnko vyjde nad horizont.

Pokračujem pobrežím ďalej smerom na juh, cesta je úplne prázdna. Okrem mňa a niekoľkých ďalších turistov nikde nikto. S každým, koho míňam, si vymeníme priateľské úsmevy alebo sa pozdravíme. Súdiac podľa čŕt tváre sú to všetko Ázijčania. Pre mňa belocha o to lepšie, aspoň tu budem pôsobiť exotickejšie.

Mimo letnej sezóny a víkendov je ostrov skutočne veľmi prázdny, takže som prišiel v tom najlepšom čase a môžem sa pozrieť, ako žijú na tomto mieste domáci obyvatelia.

Aj napriek tomu, že kráčam po ceste vedúcej niekoľko desiatok metrov nad morskou hladinou, nemožno prehliadnuť miestne krásky, ktoré dole na mori predvádzajú svoje čaro. Suchozemec zo Slovenska, ako som aj ja, sa tak môže pokochať pohľadom na korytnačky, ktoré sa bezstarostne nechávajú kolísať morskými vlnami. Žijú tu v pomerne početných kolóniách, hoci ich mnoho ľudí rado nájde na svojom tanieri.

Práve títo veľkí a zdatní plavci lákajú na Little Liuqiu množstvo turistov. Robia im spoločnosť počas šnorchlovania a potápania. Vždy, keď vidím nejakú skupinku vo vode, celkom dobre sa bavím. Taiwanci sú mnohokrát až nadmerne opatrní, najmä pokiaľ ide o vodu.

Napriek tomu, že sú ostrovnou krajinou, údajne viac než polovica miestnej populácie nevie plávať. Urobiť si „selfíčko“ s korytnačkou pod morskou hladinou je však obrovský hit a kto ho nemá, akoby ani neexistoval.

Skupinky vystrašených lovcov týchto snímok tak vstupujú do vody vyzbrojené kadejakými, pre mňa mnohokrát až neidentifikovateľnými bezpečnostnými prvkami. Vo finále to vyzerá, ako keby sa nešli zabávať do mora, ale zvárať ropovodné potrubie niekam na dno Mariánskej priekopy.

Putovanie smerom k južnému mysu môže pre Európana pôsobiť ako cesta exotickým rajom. Bujné porasty všetkých možných aj nemožných tvarov, veľkostí a druhov ma dlho nenechajú v pokoji.

Počas presunu si vyberám z mnohých vyhliadok rozložených systematicky a cielene okolo pobrežia. Z nich sa dá pozrieť na široké okolie a útesy podo mnou opäť z celkom iného uhla. Práve vďaka nim vidím aj na miesta, kam sa noha človeka len tak ľahko nedostane.

Podobne ako v každej ázijskej krajine, ani na Little Liuqiu nie je núdza o krásne, mnohokrát až gýčovito prezdobené chrámy a kláštory. Južná strana ostrova je miestom, kde sa jeden takýto nachádza. Dokonalá príležitosť, ako nasať nové myšlienky. Ak sa k tomu pridá ešte západ slnka, zážitok prešpikovaný emóciami a eufóriou je viac než zaručený.

Tieto miesta mám rád a vždy sa snažím na nejakom z nich zastaviť. Okrem toho, že sa dá pokochať na výsledku snaženia mnohých šikovných remeselných rúk, ktoré to všetko vyrobili, ponúkajú tiché chrámy aj ideálne miesto na krátky oddych.

Pokračujem však ďalej, keďže len kúsok odtiaľto sa nachádza ďalšie lákadlo, dokonca jedno z tých najväčších. Je ním jediná jaskyňa široko-ďaleko. Kým domáci ju majú za jedinečnú, pre Slováka so skúsenosťami s našimi kráľovstvami v útrobách skál je to len tuctová záležitosť v podobe malej diery v kameni.

Ako by som prežil fakt, že sa v takomto ďalekom exotickom svete nedostanem na pláž? To by som si zrejme nikdy neodpustil, a práve preto sa na jednu z nich vyberám.

Napriek tomu, že ostrov je rozlohou malý, možno tu nájsť hneď niekoľko romantických zátiší na brehu mora s jemným pieskom, okruhliakmi alebo obrovskými blokmi odumretých koralov pripomínajúcimi oddychujúce dinosaury. Brehy omývané morskými tyr­kysovými vlnami sú útočiskom pre mnohých domácich, ale aj zahraničných návštevníkov.

Ráno na tomto ostrove vyzerá ako cestovanie časom. Zámerne som sa presunul do jeho strednej časti s hlavnou obchodnou tepnou. Zavčasu ráno, keď ešte ani slnko netuší, ako dopadne nasledujúci deň, sa poberám na ulicu.

Úzku cestu lemujú babky s čerstvými úlovkami, ktoré rybárom more v noci ponúklo. Nehybné telá živočíchov sa mi zdajú ako tie ľudské, ktoré vylihujú na plážach po celom svete. Namastené nejakým voňavým olejom sa tvária, akoby sa okolo nich nič nedialo. No tieto morské živočíchy „to už majú za sebou“ a len symbolicky špúlia veľké oči na svojich nových majiteľov. Ktovie, ako s nimi v kuchyni naložia.

Keď sa babky z pouličného trhoviska rozpŕchnu späť do svojich príbytkov, aby navarili chutný obed, je to znamenie aj pre mňa. Ťahavý zápach rybaciny na ulici nenápadne vystriedajú vône tých najrozmanitejších lahôdok, aké sa varia len tu, v Ázii.

Taiwanci sú naozajstnými milovníkmi dobrého jedla a všetkého, čo k tomu patrí. Pouličné varenie a stravovanie preto nie je v tejto časti sveta nič neobvyklé alebo jedinečné. Stovky malých stánkov na kolesách, ktoré sa prehýbajú pod nákladom čerstvých surovín, sú pripravené dopriať dokonalý gastronomický zážitok.

Aj napriek tomu, že mi čínske znaky veľa nehovoria, si dokážem niečo vybrať. Hladný človek dlho neotáľa a pochutí si takmer na všetkom. Keď sa už dobre najete, ostáva len vybrať si niektorý z tradičných nápojov.

Kým čaro chutnej kávy Taiwanci stále len objavujú, o čaji sa to rozhodne povedať nedá. Toho tu nájdete ako dreva v lese. Na každom rohu narazíte na špecializované obchody, v niektorých reštauráciách je dokonca samostatná menu karta na tento lahodný mok z čerstvých listov čajovníka. Dokonca aj národný nápoj Taiwancov je mix čaju, mlieka a tapiokových perál, ktoré sa vyrábajú z cukrovej trstiny.

Celé pobrežie Little Liuqiu je lemované koralovými útesmi. Asi preto dostal ostrov aj tento názov. S okuliarmi na očiach a dýchacou trubicou v ústach sa svet okolo mňa v zlomku sekundy zmenil na celkom iný, multifarebný a rozmanitý.

Magická podvodná ríša sa rozprestiera hneď pod hladinou. Pestrofarebné rybičky, aké vidno mnohokrát len v akváriách, sa mihotajú zo strany na stranu ako ľudia na korze.

Je to divadlo podobne úchvatné ako noc na ostrove pripomínajúca medziplanetárne cestovanie. Keď slnečný kotúč odíde „za lepším životom“ smerom na západ podobne ako mnoho ázijských obyvateľov, začne sa neuveriteľné hviezdne divadlo. Nespočetné množstvo hviezd sa v priebehu niekoľkých minút rozsype nad hlavou každého návštevníka ostrova.

Sledovanie Mliečnej cesty sa zrazu vôbec nezdá také nedostupné ako veľakrát predtým. Vyzerá to, akoby niekto na tmavú oblohu vysypal zlatý prach.

Ostrov Little Liuqiu je celkom oprávnene nazývaný „malým“, najmä pre svoju rozlohu. Ak by mu však niekedy v budúcnosti chceli dať meno podľa toho, čo všetko sa tu dá vidieť, myslím, že mu tento prívlastok nezostane. Je to miesto, kam sa rád vraciam a odporúčam ho každému, kto sa rozhodne navštíviť Taiwan.

<em>Krajina, ktorej súčasťou je Little Liuqiu, nie je oficiálne uznaná ako samostatná, považuje sa za provinciu Číny. Mnoho domácich o tom však nechce ani počuť a neskrývajú svoju hrdosť, že sú Taiwanci. Na rozdiel od cestovania do Číny, na Taiwan netreba víza, pokiaľ dĺžka pobytu nepresiahne 90 dní. Platí sa tu novým taiwanským dolárom (1 € = asi 35 NTD). Krajina je z hľadiska kriminality považovaná za najbezpečnejšiu na svete, čo vcelku zaujímavo kontrastuje s pomerne divokými prírodnými podmienkami. V lete je obdobie tajfúnov, Taiwan sa navyše nachádza v takzvanom ohnivom kruhu. Znamená to, že ho zasiahne v priemere jedno zemetrasenie za deň. Väčšinu z nich však necítiť. </em>

<em>Miestna kuchyňa je bohatá a ovplyvnená susednými krajinami – Čínou, Japonskom či Kóreou. Oficiálnym jazykom je mandarínčina. Taiwan je poslednou krajinou na svete, kde sa používa tradičná mandarínčina. Rozlohou je tento ostrov len trochu menší ako Slovensko, no žije tu takmer 25 miliónov obyvateľov. Má modernú a rozvinutú infraštruktúru. Najčastejšia cesta naň vedie lietadlom cez Čínu alebo Hongkong.</em>

Za 40 minút ste z betónovej džungle v nefalšovanom raji. Taiwanský ostrov s azúrovým morom a rozprávkovými zátišiami

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás