Najmenšie mesto, aj keď nie tak celkom. Najmladšie kúpele s najstarším prameňom. Tiché a zároveň živé. Dudince ponúkajú paradoxy, aké by ste široko-ďaleko hľadali len márne.
Kým v centre vládne takmer dedinský pokoj, v liečebných domoch je živo. Či už vonku páli slnko, alebo padajú snehové vločky, hučí to tu ako v úli.
Ponorení do uponáhľaného pracovného tempa trocha závidíme klientom, ktorí si tu hovejú vo vaniach, v termálnych bazénoch, na masážnych stoloch či len tak oddychujú pri kávičke v reštaurácii.
Tento kúpeľný kolorit je vlastne samostatným svetom v aktuálne najmenšom meste na Slovensku. Kým Dudinčanov je 1 403, celková kapacita miestnych ubytovacích zariadení je 1 600 lôžok. V plnej sezóne je teda cezpoľných viac ako domácich, čo je ďalšia rarita.
Na jednej strane tiché, pokojné mestečko, na druhej centrum zábavy, kde sa prakticky každý víkend niečo deje.
Nielen čo sa týka kultúrnych akcií, keďže Dudince patria vďaka populárnej Dudinskej päťdesiatke, vrhačskému mítingu či cezpoľnému behu k významným súčastiam atletického kalendára.
Odkaz rímskych vojakov
Volajú ju vajcovka alebo smradľavka. Čo tam ale po trocha štipľavej a nie pre každého príjemnej aróme, podstatná je hneď niekoľkonásobná liečivá sila.
Vzácna kombinácia sírovodíka a oxidu uhličitého blahodarne vplýva nielen na pohybový, ale aj kardiovaskulárny a nervový aparát. Vodu podobného zloženia nájdeme už len vo francúzskom Vichy a v Japonsku.
A hoci patria miestne kúpele k najmladším na Slovensku, prvý hotel Rubín oslávil minulý rok okrúhlu päťdesiatku, stopy miestnych liečivých prameňov siahajú až do praveku.
Kvalitné služby vyhľadáva čoraz viac klientov, pobyty v Smaragde a Rubíne sú do konca roka vypredané.
Zdroj: Martin Mázor
Traduje sa, že si v nich máčali ubolené telá rímski vojaci, ktorí za týmto účelom vyhĺbili 33 dodnes zachovaných bazénikov. Neskôr ich vtedajšia obec prenajímala bohatším ľuďom ako takzvané močidlá.
Dudinská voda sa kedysi v rámci pitnej kúry vyvážala až do Ameriky či Egypta.
Pri budovaní susedného amfiteátra odkryli desať hrobov skrčencov – dávnych predkov z mladšej doby kamennej s odhadovaným vekom 5 000 až 7 000 rokov.
Modernú históriu kúpeľníctva možno datovať na prelom 19. a 20. storočia, keď tu nechal majiteľ kaštieľa v Hokovciach gróf Hugo von Oberndorff vybudovať prvý bazén.
Práca? Ako pre koho
Aj keď v roku 1983 získali Dudince štatút kúpeľného mesta, čo do ľudnatosti by ich s prehľadom tromfli viaceré slovenské obce.
„Tento rok sme privítali do života desať detí, obyvateľov však máme stále menej. Prirodzený úbytok je značný, popri iných faktoroch hrajú úlohu časté karcinogénne ochorenia, ktoré by mohli mať súvis so sopečným podložím ovplyvňujúcim kvalitu pitnej vody,“ poukazuje primátor Dušan Strieborný (46) na výskum Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra.
Dôvody sú však aj oveľa prozaickejšie – najmä v súvislosti s pracovnou migráciou.
„To je ďalší paradox, keďže máme najnižšiu nezamestnanosť v rámci celého zvolensko-detviansko-krupinského okresu. Podľa sezóny sa pohybuje od 3 do 4 percent, no uplatnia sa len určité skupiny ľudí v kúpeľníctve a naň nadväzujúcich službách. Vysokoškolsky vzdelaní, medzi ktorými je veľa mladých, odchádzajú preč,“ povzdychne si prvý muž mesta.
Primátor Dušan Strieborný (vpravo) a riaditeľ OOCR Boris Benický veria, že rozbehnuté projekty ešte viac zatraktívnia pobyt hostí v meste.
Zdroj: Martin Mázor
Záujem rastie
Boris Benický (51) je riaditeľom Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR), ktorá funguje už 6 rokov.
Zakladajúcim členom je samospráva a okrem mesta je do nej aktívne zapojených viacero subjektov poskytujúcich služby v cestovnom ruchu, ako sú kúpeľníctvo, wellness, rekondičné a rehabilitačné pobyty.
„Treba zdôrazniť, že oficiálne uznanú dudinskú liečebnú vodu používajú iba v zariadeniach Smaragd, Rubín, Minerál a v štátnom hoteli Diamant. Ostatné zariadenia poskytujú wellnes a spomínané rekondičné a rehabilitačné pobyty,“ upresňuje Boris Benický.
Nech je už sortiment služieb akýkoľvek, najpodstatnejšie sú čísla návštevnosti. Za posledné roky jasne badať nárast záujmu kúpeľných hostí, čo možno pomerne ľahko zrátať z evidencie poplatkov dane z ubytovania.
Kým v roku 2012 narátali 280 000 prenocovaní, vlani už ich bolo takmer 330 000.
„Na tento rok predpokladáme ďalší nárast až k hranici 340 000, čo je vzhľadom na momentálne ubytovacie kapacity v meste náš strop. Pomer samoplatcov a klientov zdravotných poisťovní je približne pol na pol,“ hovorí primátor.
Gro kúpeľnej klientely tvoria Slováci, stabilnú skupinu predstavujú Nemci, Rakúšania, narastá počet Čechov a obyvateľov krajín bývalého Sovietskeho zväzu.
Z napredovania cestovného ruchu ťaží celé mesto, výrazne ožilo miestne kúpalisko Dudinka s priľahlou chatovou oblasťou.
Pokojné, bezpečné prostredie s najväčším počtom slnečných a minimom veterných dní – to všetko sú atribúty, na ktorých chcú Dudinčania naďalej stavať stále napredujúci cestovný ruch.
Andrea Petrušová v jednej z vynovených izieb hotela Smaragd.
Zdroj: Martin Mázor
Naučili sa oddychovať
Symboly Dudiniec, medzi ktoré liečebné domy Smaragd a Rubín bezpochyby patria, prechádzajú za posledné roky významným skrášľovacím procesom.
Kedysi sivé socialistické budovy sa menia na moderné a štýlové liečebné zariadenia vyhľadávané hosťami zo Slovenska aj zahraničia. Služby prvého z nich si užívajú predovšetkým klienti prostredníctvom zdravotných poisťovní, v druhom je pomer približne 50 na 50.
Spoločnú balneoterapiu i pre dočasných obyvateľov hotela Minerál nájdete v interiéri Rubína, kde vás ovanie typický zápach liečivej vody.
„Aby skutočne pomohla, treba aspoň týždňový pobyt,“ vysvetľuje manažérka prevádzkovateľa týchto zariadení Kúpele Dudince, a. s., Andrea Petrušová (26).
Záujem je značný, až do konca tohto roka sú pobyty vypredané. Nezáleží na období, plno je počas celého roka. Okrem vyššie spomínaných krajín tu už mali aj návštevníkov z Kanady, Izraela či Francúzska.
„V posledných rokoch sa veková hranica klientov znižuje, už to nie je iba o senioroch. Ľudia k nám chodia aj na kratšie relaxačné pobyty s cieľom urobiť niečo pre svoje zdravie, naučili sa oddychovať. Čoraz rozšírenejšie sú rekondičné pobyty pre firmy,“ dodáva manažérka zariadení s ponukou vyše sedemdesiatich procedúr.
Pacienti ich užívajú na odporúčanie lekárov situovaných priamo v liečebnom dome Rubín, z ktorého možno prejsť cez spojovaciu chodbu suchou nohou do Smaragdu.
Nástenku zdobia plagátiky s množstvom kultúrnych akcií, OOCR ponúka organizované výlety do okolia.
„Či už v podobe návštevy skalných obydlí v Brhlovciach a Hontianskych Nemciach, dediny Lišov s keltským sídlom, prehliadky unikátneho múzea roľníckej techniky a kováčskej dielne v Hrušove alebo Súdoviec, kde sídli rodinná firma zaoberajúca sa výrobou za studena lisovaných olejov,“ nepochybuje Boris Benický, že každý si zo širokej ponuky dokáže vybrať.
Cyklotrasy, bažantnica, nový vrt
Posledným architektonickým strašiakom mesta je niekdajší hotel Bučinár, aj ten by však mohol už onedlho zmeniť tvár a rozšíriť servis pre kúpeľných hostí.
„Záujem o tento objekt prejavil nový investor, chcel by ho zrekonštruovať, čo by sme, samozrejme, s radosťou privítali. Bol by to prírastok možno až o 200 lôžok, ktorými hotel v minulosti disponoval,“ naznačuje primátor nové dudinské perspektívy.
Kúpeľný areál dotvára 25-hektárový lesopark, ktorého majiteľom sú Lesy SR. Dlhodobo zanedbaný prírodný areál získala do užívania OOCR na základe zmluvy o starostlivosti o zverené kúpeľné územie a môže ho tak ďalej rozvíjať.
„Obnovili sme chodníky, pribudli nové lavičky, stroje na vonkajšie cvičenie, nachádza sa tu aj vrt slatinského typu, čo je popri známejšom dudinskom ďalší druh miestnej minerálnej vody. V spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene pripravujeme projekt minizoo s bažantnicou,“ vyratúva Boris Benický.
Podľa slov primátora sa vďaka sanácii nelegálnych skládok v blízkosti športového areálu vyčistili plochy, ktoré by mohli byť v budúcnosti využité na jeho rozšírenie.
Jedným z plánov modernizácie areálu je výmena prírodnej trávnatej plochy za umelú, čo by mohlo prilákať na sústredenia kluby z popredných futbalových súťaží.
Nechcú ostať najmenší
Čo sa týka ubytovacích kapacít, nezabúdajú v Dudinciach ani na domácich – najmä mladých obyvateľov.
Prvým z dvoch projektov je rekonštrukcia troch budov v centre mesta a ich premena na polyfunkčný objekt s obchodnou zónou a desiatimi nájomnými bytmi, na ktorý získali príspevok zo Štátneho fondu rozvoja bývania z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Ďalších 20 bytových jednotiek postaví developerská spoločnosť.
„Keďže už dnes evidujeme 40 žiadostí o pridelenie nájomného bývania, potenciál na udržanie ľudí tu určite je,“ verí primátor, že nepísaný titul najmenšieho mesta Slovenska neprischne Dudinciam natrvalo.
Pred niekoľkými dňami podpísali zmluvu o partnerstve s neďalekou maďarskou obcou Bánk, vzájomné cezhraničné návštevy by mohli ešte viac spestriť miestny kozmopolitný život.
Po čom však domáci rozhodne netúžia, sú kolóny nákladniakov brázdiacich túto spojnicu s našimi južnými susedmi. Tie privádzajú do zúfalstva nielen Dudinčanov, ale najmä Krupinu a ďalšie obce v hontianskom regióne.
O smutnom fakte, že dopravné nehody a kolízie tu rozhodne nie sú žiadnou raritou, sme sa sami presvedčili cestou za touto reportážou.
Pri pohľade na kamión vyvrátený v hlbokom zráze za nebezpečnou zákrutou si človek radšej ani nechce predstaviť, čo by takýto nekontrolovaný kolos spôsobil pri zrážke s iným vozidlom, cyklistom či chodcom.
„Každý deň po tejto trase s mnohými úzkymi a nespevnenými úsekmi prejde okolo 1 400 – 1 600 kamiónov, čo je extrémne veľa. Sme na hranici kraja, osobné vlaky sem nechodia už 14 rokov a ani autobusová doprava nie je ideálna.
Budovanie rýchlostnej cesty R3 sa stále naťahuje, podľa mojich informácií sa v najbližšom čase prioritne plánuje vybudovanie obchvatov Dobrej Nivy, Krupiny a Šiah. Maďari už svoj úsek začali stavať, tlačia na severojužné spojenie, naše ministerstvo sľubuje podporu.
Ostáva teda veriť, že sa veci konečne pohnú. Keďže väčšina miestnych aj kúpeľných hostí využíva autá, individuálna doprava by bola nielen rýchlejšia, ale aj bezpečnejšia a pohodlnejšia,“ predpokladá Dušan Strieborný.
\n\n\n\n\n
<\/p>
Zdenka Z\u00e1chensk\u00e1 (30)<\/strong><\/p> Poch\u00e1dzam z Terian, no aktu\u00e1lne u\u017e \u017eijem v Dudinciach. Je to pr\u00edjemn\u00e9, pokojn\u00e9 meste\u010dko s mno\u017estvom zelene a mo\u017enos\u0165ami \u0161portov\u00e9ho a kult\u00farneho vy\u017eitia dostupn\u00e9ho pre ka\u017ed\u00e9ho. Kto chce, ten si tu to svoje n\u00e1jde. Negat\u00edva zo svojho poh\u013eadu zatia\u013e nevid\u00edm.<\/p> \t\t\t\t\t\n\n\n\n\n Magdal\u00e9na (67)<\/strong><\/p> Po 46 rokoch \u017eivota v Dudinciach vid\u00edm sk\u00f4r pozit\u00edva. M\u00e1me tu pekn\u00e9 prostredie aj vy\u017eitie, ob\u010das z\u00e1jdeme do wellness, na k\u00fapalisko \u010di stretnutie v klube d\u00f4chodcov. Probl\u00e9mom je ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo kami\u00f3nov prech\u00e1dzaj\u00facich cez mesto a takisto niektor\u00ed nezodpovedn\u00ed ob\u010dania, ktor\u00ed po sebe nech\u00e1vaj\u00fa ve\u013ek\u00fd neporiadok.<\/p> \t\t\t\t\t\n\n\n\n\n
<\/p>
<\/p>","boxType":"box1","expire":"1"}},"style":"margin-left: auto; margin-right: auto; display: block;","html":"","classes":["article-object","article-object-box","article-object-editable"]}-->
