Zdeno sa narodil v Prahe dva roky po vzniku Československa. Obaja rodičia boli lekári, otca však viac lákala veda. Po ročnom pobyte v Ľubľane, kde pôsobil na univerzite ako profesor, sa rodina koncom leta 1923 presťahovala do Bratislavy. Tam sa narodili aj Zdenov brat a sestra. „Univerzita Komenského ponúkla otcovi profesúru na katedre histológie a embryológie. Bývali sme na Prayovej ulici (teraz Ulica 29. augusta). V tom čase prišlo na Slovensko veľa Čechov. Učili aj na ľudovej škole, v slovenčine,“ spomína pán Daneš.

„Po nástupe Hitlera k moci sa rozdúchalo silné protičeské cítenie. Podľa mňa chyba bola v tom, že Česi prišli na Slovensko ako kolonisti, obsadili vedúce miesta a vytvorili samozvanú nobilitu. Vyzeralo by to inak, keby Slováci ponúkli Čechom kontrakt na 2 až 5 rokov a prémiu za to, že si za seba vyučia domáceho nástupcu.“ Krátko pred násilným rozdelením Československa v roku 1939 sa rodina za dramatických okolností presťahovala z Bratislavy do Prahy. „Slovenskí separatisti poštvaní Hitlerom sa z rozpadu štátu tešili. Využili situáciu, aby Čechov vyhnali a ich majetky skonfiškovali. Otca z univerzity vyhodili a panáka, ktorý ho mal predstavovať, spálili pod našimi oknami. Prvýkrát išlo do tuhého.“

Kto je Zdeno Frankenberg Daneš

Narodil sa v roku 1920 v Prahe. Od roku 1923 do roku 1939 žil s rodičmi v Bratislave. Počas 2. svetovej vojny sa aktívne zapojil do protinacistického odboja. V tom čase sa zoznámil so svojou manželkou Mariou Haňkovou (1921 – 1998). Po vojne študoval matematiku, fyziku a geofyziku na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1950 utiekol aj so svojou ženou z Československa do Nemecka, kde skončili v utečeneckom tábore Valka pri Norimbergu. V roku 1952 sa dostali do USA, kde sa im narodili deti Petr (1954) a Elena (1956). Petr vyštudoval výpočtovú techniku a má v Prahe svoj podnik. Okrem toho bol pilotom lietadiel a helikoptér. Elena absolvovala štúdium slovanských a germánskych jazykov a je prekladateľkou. Zdeno F. Daneš pracoval v Štátnom geofyzikálnom ústave v Prahe a na Karlovej univerzite v Plzni. V Spojených štátoch bol zamestnancom Gulf Oil Corporation, The Boeing Company, University of Puget Sound a US Geological Survey. Aktívne hrá na husliach a aj v pokročilom veku zbožňuje vodné športy a cyklistiku.

Bitka s Nemcami U Fleků

Zdeno mal osemnásť rokov a obrovskú chuť bojovať za Československú republiku proti fašistickému Nemecku. Do armády sa prihlásil ako dobrovoľník. Oznámili mu, aby počkal, že ho zavolajú. Čakal však márne. „Československo kapitulovalo. Bola to ťažká morálna rana, považovali sme to za zradu. Oklieštená republika sa snažila zamestnať vyhostených ľudí zo Slovenska a z pohraničia. „Náhodou sme sa stretli šiesti bývalí ‚Bratislaváci‘ v pražskom pivovare U Fleků. Bola tam aj partia, asi dvadsať nemeckých provokatérov, ktorí sa snažili vyvolať zámienku pre Hitlerov vpád. A vyšlo im to. Bitku som začal ja, ale našťastie v nej okamžite pokračovali iní machri. Nemcov zmlátili a vďaka tomu sme mohli oslavovať víťazstvo. Žiaľ, tá eufória netrvala dlho, ešte v ten istý večer vysielalo rádio z Lipska, že v jednej starej pražskej pivnici nemeckých hostí zbili českí surovci. Ráno sa už valila nemecká armáda do českých miest,“ spomína Zdeno.

Až po jedenástich rokoch sa dozvedel, že pre túto krčmovú bitku mal o tri roky „zmiznúť“ v pracovnom tábore. Vojna vypukla 1. septembra 1939. „Čakali sme, že spojenci Nemcov v najkratšom čase rozdrvia. Mýlili sme sa. Nemeckú silu a brutálnosť sme podcenili. Dvadsiate prvé výročie založenia ČSR, ktoré bolo 28. októbra 1939, sme oslavovali s veľkým optimizmom. Manifestácia sa však zmenila na krvavú demonštráciu, nemecká polícia strieľala do demonštrantov.“

Pokračovanie na ďalšej strane...