Dcérine spomienky

Napriek všetkým klebetám o Zvaríkovom záletníctve vydržalo manželstvo s Evou Krížikovou celých 47 rokov. Podľa niektorých kolegýň bola vraj jeho sukničkárska povaha iba klebetou. Hana Gregorová hovorila o svojom kolegovi ako o úslužnom a vtipnom partnerovi: „Bol zo starej školy. Vždy rád dvoril ženám, myslím si však, že to bolo skôr také teoretické. Rád sa obzrel za každou peknou ženou. A to bolo pravdepodobne všetko.“

Istá produkčná, ktorá s ním často pracovala na televíznych inscenáciách, jej slová potvrdila: „Myslím si, že Ferko Zvarík bol taký teoretický sukničkár. Kurizoval každej, ktorá lepšie vyzerala. Veľa vody však nenamútil.“ Podľa najbližších priateľov žil s manželkou veľmi harmonicky. Iste aj preto, že obaja umelci mali navzájom pochopenie pre svoju profesiu a zároveň si nemali čo závidieť, pretože na scéne boli rovnako úspešní.

Dcéra Barbora po návrate do Bratislavy rodičov v jednom rozhovore opísala takto: „Mama bola praktická a realistická, otec bohém. Keď mal zatĺcť klinec, klepol si po prste. Keď sa zobudil, buď maľoval, alebo spieval.“ Detstvo so slávnymi rodičmi trávila viac sama než s nimi, nikdy jej to však nijako zvlášť neprekážalo.

„Mesačne mala mama kedysi aj dvadsať predstavení v divadle plus televízia a cez deň rozhlas, takže sme boli spolu naozaj veľmi málo. Keď som ráno išla do školy, rodičia spali, pretože do noci boli v práci, a keď som prišla zo školy, už boli zase v divadle. Nikdy som si to tak neuvedomovala, brala som to ako samozrejmosť, hoci mama to s odstupom času začala spomínať častejšie. Na oboch rodičov som nesmierne pyšná a nemám pocit, že mi v živote niečo chýbalo. Starostlivosť alebo láska určite nie,“ zhodnotila ich jediná dcéra, ktorá po slávnom otcovi zdedila výšku a fyzické črty zas po mame.

Umelecké gény ju akosi obišli, aj keď v mladom veku koketovala s myšlienkou podať si prihlášku na herectvo. „Ale potom ma to prešlo a nakoniec som vyštudovala právo. Určite mal na tom zásluhu otec, ktorý nechcel, aby som bola herečka. Videl do toho lepšie než ja.“

Článok pokračuje na ďalšej strane.