K Františkovi Zvaríkovi boli múzy mimoriadne štedré. Absolvent Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave navyše krásne spieval a dokonale maľoval. „Rovnako ako v speve, aj v maľovaní bol Ferko samorast. Výtvarné umenie nikdy neštudoval, a predsa ho mal v krvi,“ povedala o ňom v minulosti jeho druhá manželka Eva Krížiková.

Okrem veľkolepého hereckého pôsobenia si tak v umeleckej obci získal popularitu ako spevák a interpret slovenských ľudových piesní, karikaturista a maliar. Vďaka tomu po sebe zanechal niekoľko desiatok pôsobivých výtvarných stvárnení hereckých kolegov. Narodil sa vo Vrútkach. Jeho matka pochádzala z jedného z najznámejších turčianskych zemianskych rodov Thomkovcov.

Zrejme niečo zo zemianskej nátury zostalo aj vo Františkovi, pretože mu veľmi skoro prischla povesť záletníka. Na doskách Slovenského národného divadla stál ešte ako študent. Počas štúdia v Bratislave mu strechu nad hlavou veľkoryso ponúkol František Dibarbora. Ak by však bol tušil, že nadaný študent herectva poblázni jeho manželku Aničku Dibarborovú, zrejme by si svoju pohostinnosť bol rozmyslel. F. Dibarbora sa však zachoval šľachetne, dokonca zaľúbencom uvoľnil byt a sám sa odsťahoval. Vzťah jeho bývalej manželky s F. Zvaríkom nemal dlhé trvanie.

Herečka Hana Gregorová si v minulosti pre týždenník Život zaspomínala, ako sa klebetilo o umelcových pletkách s krásnou opernou speváčkou Mimi Kišonovou. Hoci sa mladému páru narodil syn Janko, Anička nový vzťah nezvládla. Ani nie po dvoch rokoch manželstva spáchala samovraždu. A to vraj hercovi viacerí kolegovia nedokázali odpustiť. Mária Bancíková a Jozef Budský s ním dokonca dlho odmietali hrať na jednom javisku. Stálym členom Činohry SND sa František Zvarík stal v roku 1940, kde pôsobil až do roku 1997.

Štrnásť rokov po jeho nástupe do divadla sa na rovnaké dosky, ktoré znamenajú svet, postavila aj talentovaná Eva Krížiková. Keď už spomienky na tragédiu Zvaríkovej prvej ženy preboleli a pomaly sa na ňu zabudlo, herec zahorel láskou práve k nej. Bola mladá, drobná a veľmi krásna. Kamarátky ju volali Krásnoočko zelené. Eva detstvo prežila v bratislavskej Rači či, ako sa vtedy hovorilo, v Račišdorfe. Herečkou túžila byť od detstva.

„Vždy som chcela byť iná a na potešenie susedov som lietala po dedine v maminom svadobnom závoji. Nezabudnem na bábkové divadlo, ktoré som dostala raz na Vianoce. Prvé hry mi hrával otec. Potom som prebrala ‚riaditeľovanie‘ a predvádzala som sa pred pomyselným obecenstvom, ktoré zastupovali hračky. Na javisku som sa prvý raz objavila ako prváčka v úlohe Ježiška,“ zaspomínala si v jednom z mála rozhovorov, ktoré médiám poskytla. Začiatkom šesťdesiatych rokov sa Eva s Františkom zosobášili. V čase, keď bol Janko, syn Františka Zvaríka z prvého manželstva, v pubertálnom veku, sa im narodila dcéra Barbora (55). V ich manželstve bola jedináčik, hoci k rodine patril aj jej nevlastný brat. Barbora vyštudovala právo a dlhý čas pôsobila v zahraničí.

Článok pokračuje na ďalšej strane.