Peter Janíček a Pavol Kozáčik sú stavitelia, ktorých spojil rovnaký sen – zrekonštruovať schátraný historický kaštieľ a zachrániť ho pre budúce generácie. Dnes svoje skúsenosti odovzdávajú ďalej.

Areál poľovníckeho zámku Kunerad z roku 1914 je dnes oploteným staveniskom. V auguste minulého roka stavbu zdevastovanú dvomi požiarmi kúpili manželia Škottovci. Slováci, ktorí žijú a podnikajú vo Švajčiarsku, sa rozhodli zrekonštruovať národnú kultúrnu pamiatku, ktorá dlhé roky pustla. „Nechceli sme kúpiť hocijaký zámok, chceli sme kúpiť Kunerad,“ povedala nám Jana Škottová o odhodlaní zachrániť najkrajší secesný zámok na našom území. „Obaja pochádzame z toho regiónu, v Kunerade som dokonca dvakrát bola v letnom tábore. Keď som zistila, že zámok je na predaj a predostrela som to manželovi, povedal mi: ‚Toto nie je niečo malé pri mori, čo sme chceli, však nie? Nechceš radšej niečo iné?‘ Pozrel na internete asi osemdesiat zámkov vo Francúzsku a ukazoval mi ich – pozri, toto je za rovnakú cenu a má to aj strechu,“ spomína Jana Škottová s úsmevom na situáciu spred roka.

Cítime veľkú zodpovednosť. Chceme rekonštrukciu urobiť poctivo, s úctou k histórii zámku.
Jana Škottová, majiteľka zámku Kunerad

Napokon sa rozhodli pre Kunerad – napriek tomu, že po poslednom požiari zostali zo zámku iba ruiny a v minulosti ho počas socializmu dvakrát prestavali. Zámok dal pred prvou svetovou vojnou postaviť gróf Valentín Ballestrém, ktorý sa inšpiroval architektúrou krásnych secesných zámkov na francúzskej rieke Loire. „Najbližšie dva roky by sme sa chceli zaoberať iba projektom. Netlačí nás čas, nemáme zatiaľ úvery, hoci rekonštrukcia je finančne veľmi náročná a už v úvodných fázach sme minuli dvakrát viac peňazí, než sme plánovali. Dobudovali sa však stropy prízemia a prvého poschodia, ktoré stavbu chránia a zostanú tam natrvalo. Možno otvoríme o päť rokov, možno o šesť. Cítime veľkú zodpovednosť. Chceme rekonštrukciu urobiť poctivo, s úctou k histórii zámku. Všetko pôvodné, čo pri nej nájdeme, plánujeme zachovať,“ rozpráva Jana Škottová. Na svojej internetovej stránke Škottovci podrobne mapujú každý krok rekonštrukcie a návratu zámku Kunerad k pôvodnej nádhere. Ako motto majú na nej uvedený citát z knihy Malý princ: „Dobre vidíme len srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“

VIAC FOTOGRAFIÍ K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII

Opatrní pamiatkari

Zámer Škottovcov je o to odvážnejší, že s rekonštrukciou historických budov doteraz nemali skúsenosti. V zahraničí pracujú v ekonomike a v informačných technológiách. Vo svojej snahe však nezostali sami. „Keď Škottovci kúpili Kunerad, nezáväzne sme spolu sedeli nad ich zámermi a projektom. Napokon sa rozhodli, že sanačné práce v Kunerade bude robiť žilinská firma RBR ing, tá istá, ktorá ich robila u nás. Poradili sme im aj rovnakého statika, Ing. Halvoňa. Na Slovensku nie je veľa odborníkov, ktorí ovládajú statiku historických stavieb. Viem, že im pomohli aj architekti z AOCR, ktorí robili na rozsiahlej rekonštrukcii hotela Carlton,“ hovorí majiteľ Château Gbeľany Peter Janíček, ktorý je vyštudovaný stavbár a celý život podnikal v stavebníctve.

K poradenstvu prizvali ďalšieho stavebného odborníka a podnikateľa Pavla Kozáčika, ktorý spolu s rodinou vlastní Kaštieľ Kubínyi vo Vyšnom Kubíne. Pri rekonštrukcii týchto vzácnych historických stavieb obaja stavitelia spolupracovali s Krajským pamiatkovým úradom v Žiline. Úrad zastupoval pamiatkar Vladimír Majtán, ktorý mal dozor nad obomi stavbami. „Pamiatkový úrad je pri obnove národných kultúrnych pamiatok veľmi opatrný. Ostražitosť je namieste, pretože nie všetci záujemcovia o kúpu pamiatky ju chcú zachrániť. Keď však úrad zistí, že úmysel stavebníka je dobrý a rekonštrukcia sa vyvíja správnym smerom, komunikácia je oveľa lepšia. Aj preto sa pamiatkari snažia navzájom skontaktovať tých majiteľov, s ktorými mali pri rekonštrukcii dobrú spoluprácu. Škottovci, rovnako ako my, nepostavili svoju rekonštrukciu ako podnikateľský plán.

Chcú však, aby bola prevádzka zámku v budúcnosti finančne udržateľná. Naše skúsenosti im môžu pomôcť znížiť náklady na rekonštrukciu, vyhnúť sa zbytočným chybám a neskôr im môžu zjednodušiť prevádzku objektu. Chceme odovzdávať skúsenosti jeden druhému, pretože treba konať čo najskôr. Keby Škottovci zámok Kunerad nezachránili teraz, o desať rokov by bol v oveľa horšom stave,“ tvrdí Peter Janíček.

Článok pokračuje na ďalej strane.

Diskusia