Príbehy

Zomrel mi psík, nevedela som sa s tým zmieriť. Neskutočné, čo sa potom začalo diať

30.1. 2022 0:00
Diskusia ()
Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
Zdroj: Shutterstock
Príbehy

Zomrel mi psík, nevedela som sa s tým zmieriť. Neskutočné, čo sa potom začalo diať

30.1. 2022 0:00
Diskusia ()
Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
Zdroj: Shutterstock

Mal inú podobu, no inak sa nič nezmenilo. Napriek tomu, že bol v inom tele...

Keď som mala šesť rokov, kúpili sme si psa. Bol to môj sen, a tak som bola od šťastia celá bez seba. Stal sa naším verným priateľom. Na cvičisku sme si ho vytrénovali tak, že poslúchal na slovo. Bol múdry, spoločenský, hravý. A ako každý člen rodiny, aj on mal svoje zvyky. Vďaka nim sme vedeli, že je len náš a že patrí k nám. Dožil sa neuveriteľných pätnástich rokov. Napriek tomu, že nám praskalo srdce žiaľom, vedeli sme, že život bez psa si už nedokážeme predstaviť. Rozhodli sme sa však pre úplne iné plemeno. Nech spoznávame nového člena rodiny bez toho, aby sme si ho spájali s tým predošlým. No začali sa diať zvláštne veci… Nový psík sa čoraz viac správal ako ten predošlý. Vydával pri tých istých veciach tie isté zvuky. Nemal rád rovnakých ľudí. Bál sa totožných vecí. Spával na tých istých miestach.

Najviac mu chutili tie isté maškrty. Akoby sme mali rovnakého psa, len v inej podobe. A najneuveriteľnejšie bolo to, že už od šteňaťa bol vychovaný. Vždy sa pýtal na potrebu von, nehrýzol veci. Vedel si sadnúť, ľahnúť. Neutekal od nás bez vôdzky, vždy na povel pribehol. Keď sme s ním šli k psej trénerke, povedala, že také niečo ešte nevidela. Nikdy sa nedozvieme, ako je to možné, ale naša rodina od toho dňa začala veriť na reinkarnáciu. Tých náhod sme zažili priveľa na to, aby sme im neprikladali význam.

Diskusia