Príbehy

Žila, aj keď už nemala: Neuveriteľnosť tohto príbehu spočíva najmä v sile mysle

25.7. 2021 0:00
Diskusia ()
Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
Zdroj: Shutterstock
Príbehy

Žila, aj keď už nemala: Neuveriteľnosť tohto príbehu spočíva najmä v sile mysle

25.7. 2021 0:00
Diskusia ()
Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
Zdroj: Shutterstock

Sila mysle v niektorých prípadoch prekoná hranice pochopenia, medicíny či vedy.

Naša rodinná známa sa dozvedela zdrvujúcu správu. Má rakovinu. Padlo jej viečko na oku, netušila, že to bude vážne. O to viac sa zhrozila, keď jej lekár tú správu oznámil. Ale jej zdesenie trvalo iba krátko. Rakovinu vo svojej hlave ako chorobu, ktorá ju privedie do hrobu, neprijala. Rozhodla sa, že bude žiť. Oveľa dlhšie, ako jej lekár predpovedal. Oveľa dlhšie ako onoho pol roka… Prešiel rok, dva, tri a skutočne žila. Áno, s problémami, ale myslela pozitívne, chorobu si nepripúšťala. Keď jej oznámili, že má metastázy v chrbtici a že toto už naozaj prežiť nemôže, spísala závet, poprepisovala majetky. O pol roka sa dohrnula do ordinácie a kričala na lekára: „Povedali ste mi, že umriem, Tak mi teraz povedzte, z čoho mám žiť!“

A naozaj žila ďalej. Neživorila, žila! Zaľúbila sa! Dva roky mala vedľa seba muža, ktorého milovala. Kým on, zdravý muž, jedného dňa z ničoho nič neu­mrel na infarkt. Nebola to ona, kto by ich lásku opustil. Paradoxne... Nie je už len toto neuveriteľný príbeh, ktorý napísal sám život? Ten jej pokračoval ďalej. Prešli ďalšie roky, pozažívala všelijaké nepríjemné operácie, ale stále sa nevzdávala. Potom ju začali bolieť chodidlá. Ukázalo sa, že kosti rozožiera rakovina. Neplakala. Naopak, pobavene sa zasmiala. „Začalo sa to v oku, už je to v chodidlách, takže teraz to už môže ísť iba von,“ skonštatovala. So svojou ťažkou diagnózou žila vyše pätnásť rokov. Nie pol roka, ako jej predpovedali. Život si užívala, choroby sa nebála, nikdy si ju nepripúšťala. Bola to zrejme práve jej myseľ, ktorá jej dožičila tie roky navyše. Myseľ, o ktorej vieme tak málo...

Diskusia