Celé dni sedím v kancelárii a ťukám do klávesnice. Cítim, ako moje telo chabne, ako ma bolí chrbát, ako potrebujem pohyb. A tak som si zaumienil, že budem každý večer bicyklovať. Večer čo večer som si navliekol športové oblečenie, nasadil prilbu, zapol svetlá a pustil som sa do jazdy. Mal som už zaužívanú trasu. Bývame v dedine blízko Karpát, a tak bolo bežné, že som sem-tam zbadal zajaca či začul v lese hrabať v lístí nejaké zviera. Raz som však uvidel uprostred cesty medzi domami niečo iné. V šere a hmle som uvidel obrovské parohy. Majestátny jeleň stál a hľadel na mňa, ja som nemo opätoval jeho pohľad.

Keď som sa pohol smerom k nemu, čakal som, že ujde. No ani sa nepohol. A tak som musel ustúpiť ja. Otočil som sa a išiel som úplne inou trasou. Ráno som na stránke našej dediny uvidel smutný oznam. Vraj skupina nebezpečných výtržníkov rabovala na jednej ulici. Čítal som ďalej a zistil som, že práve na tej, kam by som bol šiel, nebyť jeleňa. Automaticky som sa dotkol retiazky na svojom krku. Mal som na nej zaveseného malého zlatého jeleňa. Dal mi ho otec pred smrťou. Bol poľovník a zanietený milovník lesnej zveri. Žeby to bola všetko náhoda? Alebo ma ochraňuje aj odtiaľ zhora?