Od detstva milujem more. Mať vlastnú loď bolo mojím snom. Dlho som si myslel, že nikdy nenaplniteľným. No nakoniec som si kúpil malý katamarán. Starý, krásny. Postupne a s láskou som ho opravoval. Až raz nastal deň, keď sme sa spolu vydali na našu prvú plavbu. Odvtedy ubehlo tridsať rokov. Narodili sa mi dve deti a mám tri vnúčatá. Katamarán je stále môj nerozlučný priateľ a trávime spolu každé leto. Počas chladných mesiacov býva zakotvený v prístave. No hneď ako sa oteplí, prichádzam za ním. Opravím, čo treba, a potom sa plavím. Vždy so mnou idú rady aj moje deti a manželka. Dnes sa pridávajú dokonca aj vnúčatá. Našou najobľúbenejšou destináciou je Grécko a jeho ostrovy. Minulý rok som čakal na príchod dcéry s vnukom. Veľmi som sa na nich tešil. Rozhodol som sa, že katamarán predtým ešte prevetrám a skontrolujem ho na mori. Bol krásny, no veterný deň.

A tak som šiel rýchlejšie ako zvyčajne. Užíval som si vietor vo vlasoch, keď som zbadal akýsi ostrov. Nikdy pred tým som si ho nevšimol. A to som sa plavil v tých miestach mnohokrát. Pozrel som sa na mapu, no nebol ani na nej. A tak som si zapísal súradnice, aby som ho aj v budúcnosti našiel. Zakotvil som loď a šiel si ho obzrieť. Bola to nedotknutá príroda. Akoby tam nikdy nikto nebol. Miestami som nevedel zatvoriť ústa, tak tam bolo nádherne. Rozhodol som sa, že ho musím ukázať dcére s vnukom a hneď po ich príchode som sa tam s nimi vybral. No nech som hľadal, ako hľadal, už som ho nikdy nenašiel.