Keď starý otec Konštantín Leššo odkázal rodine v lažianskom chotári 10 hektárov rolí, určite ho ako starého poľnohospodára a predsedu poľnohospodárskeho družstva ani vo sne nenapadlo, že sa jeho najmladší dediči popri pšenici či zemiakoch dajú vo veľkom aj na pestovanie rastliny, ktorá mnoho ľudí dostala za mreže.

Moderná doba v dobrom i v zlom poznamenala aj chotáre na východnom Slovensku. Už tu nevidieť len odveké tradičné plodiny, pšenicu, ovos, zemiaky, slnečnice, ale aj repku olejnú a sem-tam aj konopu siatu. Pre väčšinu ľudí je to marihuana, nebezpečná droga, a za jej pestovanie by mali farmári skončiť v base a nie ešte brať od štátu dotácie. Je to, samozrejme, omyl veľký ako rovina Východoslovenskej nížiny, konopa siata a marihuana nie sú jedno a to isté. Konopa je rastlina z čeľade, do ktorej patrí napríklad chmeľ, marihuana je droga vyrobená z usušených listov, plodov alebo kvetov konopy s vysokým obsahom psychotropnej látky tetrahyd­rokanabinol, medzi odborníkmi známej pod skratkou THC.

FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII

Operu vymenili za ekobádanie: Bývalí hudobníci presedlali na experimenty s kozmetikou

Domy z konopy

Takéto vysvetľovanie hlavného rozdielu medzi konopou siatou a marihuanou už takmer neodmysliteľne patrí k pracovnému životu Petry (36) a jej o dva roky mladšieho brata Mareka Novotných. Súrodenci žijú pod jednou strechou rodičovského domu v Lažanoch na Šariši, podnikajú na zdedenej pôde. Marek je pôvodným povolaním stavbár, má maturitu z prešovskej stavebnej priemyslovky, ale dnes je z neho gazda. Po novom sa o tejto skupine poľhohospodárov vraví ako o farmároch, podľa živnostenského listu je to samostatne hospodáriaci roľník. Donedávna pestoval klasické plodiny, pšenicu, jačmeň, kukuricu.  Stačil mu k tomu ojazdený traktor, pluh, kosy, na žatvu si objednával kombajn. A potom jedného dňa zašiel k holičovi. A spôsob jeho gazdovania nabral nový smer.

„Stretol som sa tam s bratrancom, medzi rečou mi povedal, že si chce postaviť dom, ale taký, aký si najnovšie stavajú mladí v Holandsku a Austrálii. A to je aký? – opýtal som sa. Budeš sa diviť, odvetil, ale ten dom bude z konopy. Len potrebujem nájsť niekoho, kto konopu pestuje aspoň na ploche pol druha hektára. To vraj bude ten najväčší problém, dozvedel som sa. Tak som sa o to začal viac zaujímať, až som si kúpil osivo za 400 eur a zasial konopu na dvoch poliach,“ spomína Marek Novotný na neisté začiatky s pestovaním novej rastliny.

Keď prvá úroda začala dorastať, zistil, že o domy z konopného betónu je väčší záujem, ako očakával. Prečítal si niekoľko štúdií o najpoužívanejších stavebných materiáloch a s prekvapením zistil, že väčšina nových domov je pre nevhodné materiáloy náchylná na vlhkosť a chlad, niektoré stavebné materiály sú dokonca zdrojom toxických chemikálií. „Ale nič z toho neplatí pre steny z konopného betónu, pretože je to hydroskopický, dobre dýchajúci materiál, ktorý v spojitosti s hlinenou alebo vápennou omietkou dokáže aj bez ventilačného systému regulovať v dome hladinu vlhkosti. Okrem tejto veľkej výhody má betón z konopy mimoriadne tepelné vlastnosti, miestnosti majú väčšinu času konštantnú teplotu s veľmi malou potrebou vykurovania či chladenia priestorov domu,“ vyratáva Marek výhody domov postavených z konopy, vápenného spojiva a zo zeolitu. Do betónu sa používa drevitá stonka z konopy, pazderie, ktoré je vynikajúcim izolantom. Keďže konopný betón je ľahší ako klasický, výstavba prebieha rýchlejšie, nároky na pevnosť debnenia sú menšie. Konopný betón tvrdne rýchlo, debnenie možno posúvať vyššie už po 12 hodinách.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia