Príbehy

„Zamyslime sa, čo vlastne chceme, a aké je šťastie byť zdravý a obklopený tými, ktorí nás milujú,“ hovorí Kašperová

11.3. 2019 16:00
Hovorí sa, že deti sú najnáročnejšími divákmi. Podľa herečky sú omnoho náročnejší seniori.
Hovorí sa, že deti sú najnáročnejšími divákmi. Podľa herečky sú omnoho náročnejší seniori.
Zdroj: Červený nos Clownsoctors
Príbehy

„Zamyslime sa, čo vlastne chceme, a aké je šťastie byť zdravý a obklopený tými, ktorí nás milujú,“ hovorí Kašperová

11.3. 2019 16:00
Hovorí sa, že deti sú najnáročnejšími divákmi. Podľa herečky sú omnoho náročnejší seniori.
Hovorí sa, že deti sú najnáročnejšími divákmi. Podľa herečky sú omnoho náročnejší seniori.
Zdroj: Červený nos Clownsoctors

Herečka Stanka Kašperová (34) netúži po živote v hlavnom meste, po postavách v seriáloch či obálkach časopisov bez vrások. Denne je konfrontovaná s ľudským nešťastím a aj preto sú jej hodnoty úplne niekde inde.

V televíznom svete spôsobila menší rozruch, keď prebrala štafetu po moderátorke Adele Vinczeovej (38) a stala sa koučkou zábavnej šou Milujem Slovensko na obrazovkách RTVS. Napriek prvotným rozporuplným reakciám si diváka naklonila na svoju stranu.

Je totiž bezprostredná, veselá a najmä úplne normálna mladá žena, ktorej sláva rozhodne nestúpla do hlavy. Hodnotový rebríček má dávno veľmi jasne usporiadaný. Už 11 rokov sa popri herectve a angažmáne v Divadle Jonáša Záborského v Prešove venuje práci pre občianske združenie Červený nos Clowndoctors.

Ponuka robiť zdravotného klauna prišla ešte počas vysokej školy, keď sa mladučká umelkyňa na to vnútorne vôbec necítila.

„Hrávala som detské predstavenia, ale pozícia doktora klauna s červeným nosom je o bezprostrednom kontakte s dieťaťom. Nebola som dosť zrelá ani stotožnená s nemocničným priestorom,“ priznala otvorene.

V roku 2008 sa však príležitosť zopakovala. Vtedy už neváhala a s ďalšími kolegami rozbehla „klaunovanie“ v rámci celého východného Slovenska. Začiatky neboli jednoduché.

„Po prísnom výberovom procese ma čakali rôzne kurzy a školenia vo Viedni. Tie prebiehajú pravidelne a sú určené pre všetkých klaunov z dvanástich krajín sveta. V rámci týchto stretnutí mávame prednášky so psychológmi, psychiatrami, so zdravotným personálom. Ide o to, že človek, ktorý sa dostáva do situácií, s ktorými sme denne konfrontovaní, musí mať predstavu o tom, čo ho čaká, a tiež, ako si s tým poradiť,“ ozrejmila.

Klaun má byť nositeľom úsmevu, pohody a dobrého slova. Musí ho však vedieť použiť v tom najvhodnejšom čase.

Stanka Kašperová
Stanka Kašperová
Zdroj: Robo Hubač

Tomu sa nevyhnete

Na východnom Slovensku dnes pôsobí 13 profesionálne vyškolených klaunov, ale v rámci republiky je ich dohromady 67. Mesačne uskutočnia vyše 200 klauniád v nemocniciach a domovoch pre seniorov. Zdravotní klauni vystupujú vždy vo dvojici. Pred návštevou pacientov ich prvé kroky smerujú k lekárom. Tí ich oboznámia s počtom, zdravotným stavom i prípadnou indispozíciou hospitalizovaných.

„Hoci o nás v nemocniciach vedia, aj tak do každej jednej miestnosti vstupujeme klopaním na dvere a pýtame sa, či môžeme vojsť. Ak sme odmietnutí, z intonácie vieme vytušiť, či to je len momentálny obranný mechanizmus, ktorý ak prekonáme a vojdeme dovnútra, môže dieťaťu priniesť radosť, úsmev, psychickú pohodu, alebo človek naozaj nemá svoj deň a chce ostať sám.“

Z vlastných skúseností už herečka vie, že pri komunikácii medzi klaunom a dieťaťom býva častou prekážkou rodič.

„Rodičia chcú svoje deti prirodzene chrániť. Keď však zistia, že ich dieťa nemôžeme ohroziť, že mu chceme pomôcť, aby na chvíľu zabudlo na to, kde sa nachádza, na bolesť, v ktorej momentálne žije, tak nás radi pustia,“ doplnila.

Najčastejšiu otázku, ktorú pri rôznych príležitostiach v tejto súvislosti dostáva, je, ako túto prácu zvláda.

„Nie vždy sa to zvládať dá, ale alter ego sestričky Vydarenej, cez ktorú ako zdravotná klaunka vstupujem do miestnosti k chorým deťom, je pre mňa vonkajšia ochrana, akýsi štít, za ktorý sa môžem schovať v prípade, že to je potrebné.

Chodievame za deťmi, ktoré sú hospitalizované dlhé týždne až mesiace na rôznych oddeleniach a okrem rodičov a zdravotného personálu nemajú povolené návštevy. Možnosť byť v ich blízkosti máme len my – klauni. V rámci tohto času máme možnosť s nimi komunikovať, otvárať ich. Komunikujú s nami o tom, čoho sa boja, čo ich trápi. Niekedy sa deti zdôverujú viac klaunom ako rodičom či lekárom. Pôsobíme ako takí psychológovia duší.“

Smiech cez slzy

Veľakrát to nie sú jednoduché stretnutia, preto sa Stanka neubráni ani slzám. Ak sa však niečo také udeje, má vedľa seba kolegu, ktorý ju v emocionálne vypätej situácii dokáže podržať.

„Väčšinou ide o krátke momenty, keď to človek potrebuje predýchať, zbaliť svoje emócie a pokračovať v tom, prečo sme prišli. Nie som tam na to, aby som pacientov ľutovala alebo sa zosypala z ich ťažkého zdravotného stavu. Mám im priniesť radosť a nádej.“

Ako matke dvoch detí sa jej často stáva, že pred vstupom do izby pacienta radšej nechce od lekára poznať jeho diagnózu.

„Takto vstupujem aj na onkológiu. Všetkých tam vnímam ako zdravých, fungujúcich jedincov, ktorým to život len nejako momentálne zle pomiešal, ale proces ich liečby je len dočasný.“

Prekvapujúco odvážne slová si však herečka môže dovoliť. Napríklad na košickej detskej onkológii je úspešnosť liečby malých pacientov až 95 percent. „Naozaj je to tak, že všetko je v hlave. Keď sa dieťa správne nastaví, aj napriek ťažkej chemoterapii je nádej, že sa z toho dostane, naozaj veľmi veľká.“

Poslanie zdravotného klauna nie je len o šaškovaní a rozosmievaní, hoci i to je v ťažkých situáciách doslova žiaduce. Práca zahŕňa rôzne ďalšie aktivity, o ktorých nemá široká verejnosť ani tušenia.

Okrem toho, že klauni a klaunky navštevujú deti na rôznych oddeleniach, bývajú súčasťou odprevádzania na operačné sály, navštevujú deti v paliatívnej liečbe, teda v čase ich posledných dní života, ktoré chcú stráviť v domácom prostredí s blízkymi.

Klauni tiež školia lekárov a zdravotný personál, ako komunikovať s rodičmi chorých detí. Často bývajú prítomní ako podpora pre rodičov pri oznamovaní ťažkých diagnóz. Zároveň chodia do utečeneckých táborov na Ukrajine, v Poľsku či v Srbsku. Tento program je skôr pre mužov, ale absolvujú ho aj slobodné ženy.

„Ja som ho neabsolvovala, lebo mám dve decká a v tom období, keď sa cestovalo, som bola dojčiaca matka. Momentálne si to tiež nemôžem dovoliť. Chodí sa tam na mesiac a moje deti nie sú ešte také veľké a samostatné, že by som mohla vycestovať na taký dlhý čas. Zároveň to ani nie je bezpečné,“ zdôvodnila mama Barborky (7) a Tomáša (4).

Deti bývajú omnoho silnejšie a statočnejšie ako ich rodičia. Stanka tvrdí, že zdravotní klauni sú často oporou práve im.
Deti bývajú omnoho silnejšie a statočnejšie ako ich rodičia. Stanka tvrdí, že zdravotní klauni sú často oporou práve im.
Zdroj: Červený nos Clownsoctors

Nemá rada bezmocnosť

To, čo popri svojom oficiálnom povolaní herečky robí, vníma ako životnú výzvu, pre ktorú sa narodila.

„Tým pádom milujem každú situáciu, ktorá ma stretne. Sú však veci, ktoré nevyriešim. Vyrieši ich buď vesmír, príroda, alebo lieky. Preto nemám rada situácie, keď neviem byť nápomocná, keď je zdravotný stav pacienta v takom štádiu, že som doslova paralyzovaná.

Niekedy stačí, že zaspievam pieseň s ukulele, chytím ho za ruku, on to cíti, no ja mám aj tak pocit, že som spravila neskutočne málo. Tie situácie nemám rada a sú pre mňa vyčerpávajúce,“ hovorí herečka, ktorá energiu a radosť deťom rozdáva, no na druhej strane si ju od nich aj berie.

Za roky praxe prežila množstvo krásnych, ťažkých chvíľ, ale tiež skutočných zázrakov.

„Väčšinou sa to deje, keď je pacient v bdelej kóme. Vtedy vníma cez vnútrajšok, ale jeho schránka nereaguje. Ak boli doteraz niektorí ľudia presvedčení, že vnútro človeka nie je živé a nie je tu a teraz, tak ich ubezpečujem, že to nie je pravda. Mnohokrát sa nám stalo, ďakujem za tieto situácie, že pacient bol, hnusne povedané, pomaličky odpísaný. Muzikoterapiou sa nám ho napriek všetkému podarilo prebrať.

Hudbou a piesňou sa nám napríklad po ôsmich rokoch nereagovania podarilo prinútiť reagovať malého chlapca na prístrojoch, na ktorých bol od maličkého batoľaťa. V piesni sme mu dávali malé pokyny a do roka sa stal absolútny zázrak. Jeho telo sa nakoplo a začalo fungovať. Dnes je to krásny mladý muž, športovec,“ šokovala nás s dôvetkom:

„Deje sa to aj pri rôznych iných ochoreniach, kde je telo dieťaťa po narodení zničené, zdeformované. Ale pravidelným cvičením, silou rodičov a vierou sa dejú zázraky. Opakujem, všetko je to naozaj v hlave. Navyše treba podotknúť, že deti nevnímajú svoj stav ako konečný, práve naopak, pre nich to je dočasný stav, ktorý pominie. Mali by sme sa od nich veľa učiť.“

Nezabúdajme na najstarších

Hovorí sa, že detský pacient je najťažším divákom a hodnotiteľom, pretože keď človeka neprijme na začiatku, tak ho už neakceptuje vôbec. Stanka z vlastnej skúsenosti tvrdí, že seniori sú ešte väčšími kritikmi. „Ak im nevyhovujete vy a vaša energia, tak vás jednoducho odmietnu.“

Podľa jej názoru sa minimálne na Slovensku dostáva veľmi veľa pomoci deťom s rôznymi druhmi ochorení, no úplne sa zabúda na deduškov a babičky, ktorí pre nás vytvárali život, aký práve žijeme. Nie všetci v domovoch sociálnych služieb totiž ležia pripútaní na lôžko a sú odkázaní na pomoc odborného personálu.

„Sú tam klienti, ktorí by bez problémov mohli žiť normálny socializovaný život sami, ale, žiaľ, možno napísali zlý závet,“ zamýšľa sa herečka.

Stanka je zdravotnou klaunkou jedenásť rokov.
Stanka je zdravotnou klaunkou jedenásť rokov.
Zdroj: Červený nos Clownsoctors

Takíto ľudia sú často frustrovaní, neveria, že ich ešte môže mať niekto rád. V týchto zariadeniach neprebieha klauniáda v pravom slova zmysle. Zdravotní klauni nepredvádzajú piesne, triky, žonglovanie, kúzla. Dôležitý je rozhovor, pri ktorom musí byť človek úplne otvorený, empatický, človečenský.

„Často trvá, kým týmto ľuďom vysvetlíme, že im len chceme spríjemniť deň, zaspomínať si na ich mladosť, život, vnukov, vnučky, deti. Cez spomienky sa im dostávame pod kožu. Oni sa postupne začnú otvárať a je neuveriteľné, ako zrazu začnú žiariť, strácajú vrásky, doslova sa nám menia pred očami. Napokon sú šťastní, že sme prišli, že sme si na ich spomenuli.“

Vedieť pracovať s týmito ľuďmi však nie je jednoduché. Aj tu sa klauni stretávajú s odmietnutím ľudí, ktorí chápu ich vystupovanie ako výsmech.

„To je, samozrejme, úplne mylná predstava a týka sa najmä vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Často to bývajú profesori, inžinieri, ktorí si držia odstup a nechcú byť videní v tomto zariadení. Akoby sa trošku hanbili za to, že sú tu,“ uvádza príklad brunetka.

Tá sa programu pre seniorov venuje posledné tri roky, pretože, ako sama povedala, dovtedy sa na toto prostredie jednoducho necítila dostatočne zrelá. Po rokoch strávených medzi rôznymi pacientmi má v rebríčku hodnôt dôkladne upratané.

„Problémy, ktoré sa mi zdali byť problémami, nimi naozaj nie sú. Táto práca ma naučila učiť ľudí v bežnom živote porozmýšľať nad tým, čo vlastne chceme, čo potrebujeme a aké máme šťastie, že sme zdraví a obklopení tými, ktorí nás milujú a zároveň stále majú chuť nás počúvať.“


Zázrak Jakub

O prípade statočného Jakuba sme písali v Živote pred rokom a pol. Aj jemu k návratu do života pomohli zdravotní klauni.

Keď mal Jakub 12 rokov, po náhlom neurologickom ochorení mozgu upadol na dva mesiace do bdelej kómy. Lekári neverili, že to prežije. Bol bez pohybu, bez reflexov, prakticky mŕtvy. Zdrvení rodičia sa pripravovali na najhoršie. Malý bojovník však zrazu otvoril oči a vráti sa na tento svet. Vďaka podnetnému nemocničnému prostrediu, bojujúcim rodičom i zdravotným klaunom sa postupne pozbieral a dnes je z neho 18-ročný mladý muž, ktorý miluje rybačku, číta historické knihy, a to aj napriek tomu, že sa musel opäť naučiť sedieť či chodiť, veci, ktoré sú pre väčšinu z nás samozrejmosťou. Rodina sa po rokoch trápenia konečne raduje a zdravotní klauni sú šťastní, že boli svedkami ďalšieho zázraku.

Jakub sa aj vďaka pomoci zdravotných klaunov prebral z bdelej kómy.
Jakub sa aj vďaka pomoci zdravotných klaunov prebral z bdelej kómy.
Zdroj: Miro Miklas

Poslať emailom
V údajne najvyššej obytnej budove na svete, ktorá vyrástla v New Yorku, stojí najdrahší byt 63 miliónov dolárov.

V New Yorku vyrástla najväčšia obytná budova na svete. To je ale výhľad a luxus!

Populárne články
Dosť bolo zahmlievania. Irina Shayk a Bradley Cooper to viac neskryjú

Dosť bolo zahmlievania. Irina Shayk a Bradley Cooper to viac neskryjú

Marek má dve krásne dcéry, ktoré mu robia veľkú radosť. Herectvo ich zatiaľ neláka.

Herec Marek Majeský: Nechcem si cez deti kompenzovať svoje túžby

Aj keď sú tunajší veľkí zamestnávatelia minulosťou, obyvatelia Vrbového to majú blízko za prácou v Piešťanoch, v Jaslovských Bohuniciach či v Trnave.

Slovenské mestečko so svetovou atrakciou: Miestna šikmá veža sa nakláňa takmer o meter!

Lisa Edelstein

Odvážna hviezda zo seriálu Dr. House: Pre zvieratá donaha!

V údajne najvyššej obytnej budove na svete, ktorá vyrástla v New Yorku, stojí najdrahší byt 63 miliónov dolárov.

V New Yorku vyrástla najväčšia obytná budova na svete. To je ale výhľad a luxus!

Vedeli ste

Pytagoras objavil a2 + b2 = c2.

Zobraziť viac