Pavol Janič (63) má síce v dedinách rozložených v údolí riečky Svinka povesť najlepšieho mäsiara, ale na farme neďaleko českého Nymburku mu jej celebritná majiteľka ponúkla miesto baču.

Štefan Rafajlovič (68), starosta šarišskej dediny Bzenov, kam sa pán Janič pred štyridsiatimi rokmi priženil z neďalekých Meretíc, vraví, že si pamätá na časy, keď sa bez neho nezaobišla žiadna zakáľačka: „Lebo jeho jaternice, po našom hurky, tlačenka, klobásy, kvalitne vyúdená slanina, nemali široko-ďaleko konkurenciu. Ľudia si radšej posunuli termín zakáľačky, len aby im tieto pochúťky mohol urobiť pán Janič. Keď zrazu odišiel zo dňa na deň bačovať na salaš do Česka, tí čo chovali prasiatka, z toho boli nešťastní...“

˃˃˃ Fotografie zo salaša nájdete v galérii. ˂˂˂

Život na salaši je raj

„Je pravda, že mäsiarske remeslo mi sadlo aj ma bavilo, ale po celý život som v najtajnejších priečinkoch duše dúfal, že osud mi raz, nevedno kedy, ponúkne robotu na tichých lúkach pri ovečkách. Viete, lásku k salašníckemu spôsobu života mi vštepil dedo, nech mu je zem ľahká, ktorý bol v Mereticiach bačom. Popri ovciach pásol pre poľnohospodárske družstvo aj plemenné barany.

Cez školský rok som sa nemohol dočkať zvončeka za poslednou vyučovacou hodinou, aby som čím skôr mohol za dedom na salaš. Nemal som viac ako trinásť a už som s valachmi dokázal držať krok pri podvečernom dojení oviec. Starý otec ma zasvätil do výroby bryndze a syrov, prezradil mi fígle okolo ich údenia, ktoré zdedil po starých bačoch. Žiaľ, tento raj na zemi sa mi po vychodení základnej školy skončil,“ vrátil sa v spomienkach pol storočia dozadu Pavol Janič.

Po skončení školy rodičia rozhodli, že sa pôjde učiť za mäsiara. Bol z toho dosť nešťastný, radšej by bol išiel za paholka, začínajúceho valacha na salaš k dedovi. Remeslo je remeslo, povedali razantne doma, mäsiari budú vždy potrební, o tom škoda diskutovať, s takým výučným listom sa ani na dedine nestratí. A tak celý život prežil na prešovskom sanitnom bitúnku, na „šľubriku“, ako sa v okresnom meste vravelo, krátky pracovný kockovaný kabát zavesil na klinec až v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, keď bitúnku dala smrteľnú ranu privatizácia Prešovského mäsopriemyslu.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ilustračná snímka

Je ZUZANA ČAPUTOVÁ módna ikona? Desať naj outfitov našej prezidentky v roku 2020

Populárne články
ŽIVOT 1951:

Poklady z nášho archívu: Kto si ešte pamätá legendárny mliečny bar?

Vakcínou proti covidu-19 sa dala zaočkovať spolu s manželom Michalom. Ospravedlnenie nepomohlo, preto ponúkla pomoc zdravotníkom v prvej línii.

Vyšlo ju to draho: Zničila si Cibulková vybudované meno škandálom s očkovaním?

Juraj Bača ako slovenský národný hrdina Juraj Jánošík

Bohatým bral a chudobným dával? Pravda o Jánošíkovi nie je až taká romantická a jednoznačná

Ilustračná snímka

Sklenaříková odložila modeling bokom: Za tento rozprávkový hotel získala ocenenie

Je takmer zázrak, že také obrovské dielo, ako je hlavný oltár z horľavého a škodcami ľahko napadnuteľného dreva, prežil na svojom mieste takmer päť storočí. Kostol pritom niekoľkokrát horel. Oltár vážne poškodila iba červotoč, napriek tomu sa zachoval v plnej kráse.

Klenot klenotov: Bazilika sv. Jakuba ukrýva jednu z našich najcennejších historických pamiatok

Pach chlóru svedčí o čistej vode v bazéne. Je to pravda?

Pach chlóru svedčí o čistej vode v bazéne. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia