Zuzana Zimmermannová

Vedeli ste, že delfíny sú hneď po ľuďoch cicavce s&nbsp;najväčším EQ – emocionálnou inteligenciou? Alebo že pri spánku spí len jedna polovica ich mozgu, zatiaľ čo druhá bdie, aby koordinovala nádych nad hladinou a&nbsp;sledovala možné nebezpečenstvo? Luisa Haasová, rodáčka zo stredného Slovenska, strávila za posledných osem rokov v&nbsp;spoločnosti divých delfínov nesmierne veľa času. V&nbsp;Gibraltárskom prielive ich nielen skúmala, pre miestne ministerstvo životného prostredia dokonca vypracovala protokol na riadenie ich ochrany. „Na zemi žije 42 druhov delfínov vrátane riečnych, oceánskych, ako aj sviňúch. Väčšina z&nbsp;nich je však ohrozená. Môžu za to ľudia, plasty, hluk z&nbsp;lodí, zlá kvalita vody aj rybolov,“ vysvetľuje cetologička, ktorá v&nbsp;Gibraltári našla svoj druhý domov.

Luisa Haasová vyrastala v&nbsp;dedinke Morovno na okraji Handlovej. Obklopená horami strávila detstvo prevažne v&nbsp;lesoch, kde si zamilovala všetko prírodné. Záujem o&nbsp;životné prostredie a&nbsp;túžba po objavovaní a&nbsp;skúšaní nových vecí ju po strednej škole zaviedli za štúdiom environmentálneho práva do Anglicka. Všetko sa takmer osudovo zmenilo, keď sa jedného dňa vybrala na dovolenku do Gibraltáru. „Išla som na výletnú loď za delfínmi ako bežný turista. Vôbec prvýkrát som videla tieto morské cicavce. Vtedy som zistila, že to je to, čomu sa chcem venovať. Vášeň pre delfíny ešte viac prehĺbila tú pre životné prostredie,“ hovorí 33-ročná Slovenka. Zbalila si kufre a&nbsp;upršané Anglicko vymenila za slnečnú krajinu na hranici so Španielskom.

V&nbsp;Gibraltári si Luisa začala ešte viac uvedomovať, aký dosah má ľudská činnosť na okolité prostredie a&nbsp;zvieratá, najmä na populáciu delfínov. Pustila sa do štúdia morských vied a&nbsp;manažmentu zmeny klímy na Gibraltárskej univerzite. „Gibraltár je veľmi zvláštne miesto. Na ploche šesť štvorcových kilometrov nájdete všetko. Je síce veľmi znečistený, kvalita vzduchu je zlá a&nbsp;všade sa stavia a&nbsp;buduje, na druhej strane má veľmi veľa histórie a&nbsp;morských živočíchov, čo je úžasné. Z&nbsp;pláže vídavam veľryby, z&nbsp;okna svojej izby ráno, keď sa zobudím, dokonca aj delfíny,“ hovorí Luisa o&nbsp;britskom teritóriu s&nbsp;vysokou mierou autonómie, ktoré má vďaka neveľkej rozlohe aj tvaru prezývku Skala (The Rock).

Pokračovanie na ďalšej strane...

Mladú vedkyňu fascinujú delfíny vďaka vysokej inteligencii, sociálnemu životu a&nbsp;empatii. Dokážu sa spoznať v&nbsp;zrkadle, používajú personalizované pískania, ktoré fungujú ako „mená“ členov skupiny. Luisu zaujalo aj to, ako silno cítia emócie. „Štúdia zo začiatku tohto roka odhalila, že delfíny, podobne ako veľryby, držia smútok za mŕtvymi. Delfíny aj niekoľko dní nesú neživé telo svojho potomka na pysku a&nbsp;chránia ho pred predátormi. Okrem toho sú hravé a&nbsp;šibalské. Paralimbická časť ich mozgu, v&nbsp;ktorej sa u&nbsp;cicavcov spracúvajú emócie, je pri delfínoch prepracovanejšia než u&nbsp;ľudí. Výskum naznačuje, že ich mozog je možno ešte zložitejší, než sme si mysleli.“

Hoci nadšená vedkyňa často organizuje prednášky a&nbsp;píše vedecké články, najlepšie sa cíti práve na lodi. „Tam vidíte, ako si príroda robí svoje a&nbsp;my sme len jej súčasťou. Mám pocit, že prichádzame o&nbsp;veľa, keď len sedíme v&nbsp;kancelárii a&nbsp;zaneprázdňujeme sa vecami, ktoré možno ani nie sú také dôležité. Verím, že skutočný život je v&nbsp;teréne. Informovanie verejnosti je však takisto veľmi dôležité.“ Luisa svojím rozprávaním inšpiruje ľudí, aby sa viac zaujímali o&nbsp;životné prostredie, a&nbsp;to aj na výletoch. Pri pozorovaní delfínov je napríklad kľúčový výber lode, ktorá rešpektuje morské živočíchy, keďže dnes sa mnohé zmenili na veľký biznis a&nbsp;zvieratá často utláčajú.

„Keď som prvýkrát prišla do Gibraltáru, neexistovali žiadne ochranné opatrenia. Lode sa okolo delfínov plavili, ako chceli, často pri jednej skupine delfínov zastalo aj 20-30 lodí,“ vysvetľuje Luisa. Začala preto skúmať, ako delfíny stresuje, keď sa ľudia priblížia. Po piatich rokoch sa jej podarilo vládu presvedčiť, aby vytvorila ochrannú zónu pre delfíny v&nbsp;gibraltárskych vodách a&nbsp;aby stanovila ďalšie pravidlá, ako napríklad minimálny odstup lode či spôsob priblíženia k&nbsp;delfínom.

Bohaté poznatky získavala slovenská cetologička najprv na turistickej lodi, neskôr sa zbieraniu dát a&nbsp;fotografií začala venovať z&nbsp;výskumnej lode, ktorá patrí vláde. Po ôsmich rokoch v&nbsp;teréne sa stala odborníčkou na správanie delfínov pri Gibraltári, s&nbsp;kamarátkou založili vedeckú ochranársku firmu MMIRC (Marine Mammal Information, Research and Conservation) venovanú výskumu a&nbsp;ochrane morských cicavcov. Keď pred pár rokmi vláda potrebovala vytvoriť nové regulácie, o&nbsp;pomoc požiadala práve ich organizáciu. „S&nbsp;vládou je to vždy ťažké. Niekedy naše odporúčania nasleduje, inokedy musíme urobiť ‚nátlak‘ tým, že zbierame informácie v&nbsp;teréne, a&nbsp;vedecky ich spracujeme a&nbsp;šírime cez sociálne siete. Zúčastňujeme sa aj na konferenciách a&nbsp;píšeme vedecké články,“ hovorí Slovenka, ktorá sa v&nbsp;Gibraltári stala vládnou poradkyňou pre ochranu delfínov.

Delfíny sleduje len v prirodzenom prostredí – z paddleboardu, z lode alebo z pobrežia. Na výskum v zajatí neverí, je presvedčená, že vďaka moderným technológiám vrátane dronov, dokonalejších fotoaparátov či počítačových programov sa morské cicavce dajú študovať efektívnejšie práve vo voľnej prírode. Ani to však netreba preháňať. „Čím viac sa človek naučí, tým viac si uvedomuje, že byť na lodi pri delfínoch desať hodín denne sedem dní v týždni pre ne nie je dobré. Nechcela som sa na tom podieľať, preto už na turistickej lodi nerobím. Najlepšie je dodržiavať sociálny odstup. Pozorujem ich z diaľky a je to úžasné, lebo takto neovplyvňujem ich správanie. Dnes som napríklad videla dve veľryby,“ hovorí Slovenka.

Vlani dokončila magisterské štúdium. V diplomovej práci skúmala, prečo je morské prostredie dôležité pre ľudí a aké benefity z neho získavame. Rodáčka z hôr ich na sebe testuje každý deň. Hoci sa na Slovensko pravidelne dva-tri razy do roka vracia, v Gibraltári plánuje zostať minimálne do leta. Zmysluplnejšiu prácu si aktuálne ani nevie predstaviť. „Je úžasné, keď miesto zanecháte oveľa lepšie, než bolo pred vaším príchodom. Najkrajšie je, že sa nám podarilo ochrániť delfíny a že sme naučili ľudí, ako sa k nim správať. Bol to dlhoročný proces, ktorý nás stál veľa sebazaprenia, síl a niekedy aj sĺz, keďže mnohí ľudia neradi menia svoje návyky.“

Veľa vedcov je príjemne prekvapených, že cetológii sa venuje práve rodáčka zo srdca Európy. Hovorí, že pri tomto druhu práce na pôvode ani pohlaví nezáleží, dôležité je, že človek chce pomôcť ochrane životného prostredia. Hoci v&nbsp;médiách sú najpálčivejšou témou v&nbsp;oblasti morskej biológie plasty, najväčší problém podľa nej leží inde. „Plasty sú viditeľnejšie, väčšou hrozbou je však globálne otepľovanie. Jeho dôsledkom je hlavne oceánska acidifikácia – okysľovanie, ktoré má deštruktívny dosah na biosféru, ale aj zmeny rýchlosti prúdov v&nbsp;oceánskom obehu, čo ovplyvní nielen morské živočíchy, ale aj našu klímu a&nbsp;podnebie,“ vysvetľuje Luisa, ktorá na univerzite študovala aj stratégie na zmiernenie dosahu klimatických zmien.

Práca s&nbsp;delfínmi Luisu naučila najmä trpezlivosti a&nbsp;empatii. Keďže chcela zvečniť skutočnú podobu morských cicavcov na rozdiel od tej, ktorú poznáme z&nbsp;delfinárií, pustila sa aj do ich profesionálneho fotografovania. Hoci v&nbsp;práci je z&nbsp;nej nekompromisná odborníčka, ktorú nič nezastaví, v&nbsp;hrudi jej bije srdce dobrodruha, ktorý zbožňuje horský aj morský svet.

„Odkedy som sa odsťahovala do Anglicka, začalo ma baviť cestovanie a&nbsp;všetky zážitky mimo komfortnej zóny. Dobrodružstvá sa rôznia – od nasledovania intuície a&nbsp;spontánneho sťahovania z&nbsp;Anglicka do Španielska cez vyštudovanie univerzity v&nbsp;cudzom jazyku s&nbsp;predmetmi ako oceánografia, zdokumentovanie pôrodu delfína, ktorý je prvým hybridom na svete medzi druhmi Common doplhin a&nbsp;Bottlenose dolphin, prednášanie na svetových konferenciách, publikovanie článkov v&nbsp;prestížnych vedeckých žurnáloch ako Plos One až po rozhodnutie, že budem prvým človekom, ktorý chce ochrániť delfíny v&nbsp;krajine, kde som cudzincom, a&nbsp;dosiahnuť to.“

Mladá vedkyňa ešte netuší, kam ju kariéra zavedie, v&nbsp;jednom má však jasno. „Chcela by som pracovať s&nbsp;ľuďmi a&nbsp;komunitami, skúmať, ako sa správame k&nbsp;prírode a&nbsp;čo pre nás znamená, a&nbsp;učiť ľudí, ako prírodu chrániť a&nbsp;byť s&nbsp;ňou v&nbsp;harmónii,“ hovorí Luisa. Naďalej plánuje vydávať vedecké články, pracovať v&nbsp;teréne a&nbsp;určite aj cestovať. „Túžim navštíviť Rossovo more na Antarktíde, precestovať Patagóniu, Aljašku, Škandináviu, ale aj Vietnam či Indiu. Chcem vidieť všetko. Nemyslím však na budúcnosť, snažím sa žiť v&nbsp;prítomnosti.“

Záchranárka delfínov: Mladá vedkyňa vymenila hory za more

Výber pre vás

Záchranárka delfínov: Mladá vedkyňa vymenila hory za more

Súvisiace články

Stopom okolo sveta: Mladík sa vzdal majetku, zbalil batoh a vydal na cestu

Lovkyňa zážitkov: V Taliansku si ušila prácu na mieru, dnes plní ľuďom výnimočné sny

Tento Slovák si zaslúži obdiv. Svojím talentom očaril aj svetové celebrity

Výber pre vás