Viera Václavková

V&nbsp;zime sa vo mne prebúdzalo niečo z&nbsp;chlapčenských rokov. Tešil som sa, keď začali poletovať snehové vločky, a&nbsp;keď mrzlo, každú chvíľu som pozeral na teplomer. Manželka sa smiala, že som ako malý chlapec. Bolo to tak, tú vnútornú radosť z&nbsp;toho, že mrzne, som nedokázal potlačiť. A&nbsp;mal som pocit, že to po mne zdedila Hanka. Vlani som ju ako štvorročnú naučil korčuľovať sa. Na jazere! To zdôrazňujem, lebo manželka sa mi vyhrážala, že to nikdy nedovolí. No dcérkina radosť ju zlomila. Napriek tomu stále opakovala, že ľad sa môže prelomiť, že každý rok sú nejaké tragédie a... Môže, ale keď je pevný, dá sa po ňom aj jazdiť autom, oponoval som a&nbsp;pridal zážitok z&nbsp;detstva. Náš bývalý sused bol taký večný chalan. Raz keď niekoľko dní poriadne mrzlo, prišiel k&nbsp;jazeru autom, upevnil vzadu za nárazník lano, my sme sa zaň pochytali a&nbsp;vozil nás po celom jazere.

Nezabudnuteľné! Začalo mrznúť a&nbsp;dcérka bola netrpezlivá. Chcela sa korčuľovať. Vybehol som k&nbsp;jazeru skontrolovať stav. Bolo zamrznuté, ale nie dostatočne. Mrazy zosilneli a&nbsp;o&nbsp;pár dní sa jazero zmenilo na veľké klzisko. Konečne prišiel náš čas. Obuli sme sa a&nbsp;vyštartovali sme. Cieľ bol druhý breh jazera. Videl som, ako sa teší. Nechal som ju chvíľku voľne korčuľovať a&nbsp;tešil som sa, že to nezabudla. Keď sme boli uprostred jazera, chytil som ju za ruku a&nbsp;korčuľovali sme spolu. Sľúbil som to manželke. Blížili sme sa k&nbsp;miestu, kde do jazera vteká potok. Ľad je tam slabší, preto som trochu odbočil, hoci aj na tom mieste bol už ľad „počmáraný“ korčuliarmi. Okolo nás sa prehnal nejaký mladík, čosi akoby vybuchlo a&nbsp;stratil sa vo vode. My s&nbsp;Hankou sme spadli. Uvedomil som si, čo sa stalo, a&nbsp;rýchlo sme sa odtiaľ po bruchu plazili čo najďalej. Neviem, prečo sme spadli. Mal som pocit, že mi niekto podtrhol nohy a&nbsp;stiahol som aj dcéru. Ale kto? Viackrát som si to premietal v&nbsp;hlave, ale príčinu pádu, ktorý nás možno zachránil pred smrťou, som nenašiel. Hodil som to na krídla anjelov strážnych...

Vždy som miloval zamrznuté jazerá: S dcérkou sme sa korčuľovali a spadli sme! Bolo to varovanie

Viera Václavková

Výber pre vás

Vždy som miloval zamrznuté jazerá: S dcérkou sme sa korčuľovali a spadli sme! Bolo to varovanie

Viera Václavková

Súvisiace články

Cítila som jej bolesť: Mojej dvojičke sa stalo niečo hrozné! Naše puto ju zachránilo

Nočná mora ho zachránila: Snívalo sa mu, že prišiel o tri zuby! Bolo to varovanie

Bola stratená a zničená: Prišla o tú najdôležitejšiu osobu! Pomohol jej duch neznámej ženy

Verný priateľ: Pochovala som oboch rodičov, z najťažšieho obdobia ma dostal milovaný psík

Výber pre vás