Išiel som skoro ráno so psom na vychádzku. Tešil som sa a vdychoval som vzduch plný jarných vôní, navyše osviežených nočným dažďom. Prišli sme k bývalému ihrisku a uvoľnil som psovi vôdzku. Vyštartoval, obehol rýchlo svoj nepredpísaný okruh a potom čakal, či mu niečo hodím. Niečo... Tenisovú loptičku, samozrejme. Hrám rekreačne tenis a Goro nám občas zbiera loptičky. Chvíľu sme sa hrali a vtom sa ozval akýsi výkrik zo sektora detských preliezačiek. Nevidím dobre do diaľky, no aj bez okuliarov som zbadal na hrazde nejakú postavu. Išiel som bližšie, zaostroval som a... Rozbehol som sa, lebo to, čo som vyhodnotil ako obesenca, potrebovalo rýchly zákrok. Goro bežal a štekal. Dobehol som a na hrazde visela žena. Okolo krku mala uviazaný šál. Ani neviem, ako sa mi podarilo dostať ju dolu, a volal som záchranku. Goro štekal a mne išlo srdce vyskočiť z hrude. Prišla záchranka a polícia. Musel som vypovedať a moja predstava o peknom jarnom dni dostala chmáry, hoci som tú ženu podľa tvrdenia záchranárov zachránil.

Na druhý deň som opäť išiel na to ihrisko, no tesne pred ním som to vzdal. Vynorila sa mi pred očami včerajšia udalosť. Bolo to silné. Zamieril som s Gorom radšej do parku. Ubehlo možno aj pol roka, kým som opäť zamieril na ihrisko. Goro sa potešil. Opäť sme sa spolu bláznili. A po chvíľke sa tam objavila nejaká pani so psom. Zavolal som Gora a zamierili sme k východu. Pani za nami. Kričala, aby som počkal, a keď sme potom stáli zoči-voči a ďakovala mi, mal som zimomriavky. Bola to žena, ktorú som v to jarné ráno našiel. Vraj to bol skrat. Rozchod nedokázala riešiť inak. No potom v nemocnici zistila, že sa to dá. Postavili ju na nohy a ona si z útulku vzala psíka. Vypĺňa jej dni. Pátrala po mne, aby sa mi mohla poďakovať, lebo vďaka môjmu zásahu opäť naplno žije.