Predali, čo mali, odišli z práce a vybrali sa za vzdelaním a ochranou prírody. Daniela Piršelová (34) s priateľom Petrom Krajčíkom (33) videli, ako globálne otepľovanie ničí austrálske koraly.

Zmena klímy pre rodáčku z Modry a Seničana nie sú len dve slová, pri ktorých zbystria pozornosť, keď ich počujú v televízii. Daniela a Peter touto témou žijú už roky. Aj preto počas ich 8-mesačného túlania po svete zarazilo, že niektorí ľudia, ktorých sa enormný konzum plastov, nadmerné produkovanie emisií či netriedený odpad najviac dotýkajú, o tom ani len netušia.

Plasty namiesto potravy

„Našou prvou zastávkou bola Florida. Nezabudnem, ako sme na miestach jednej z najkrajších tunajších pláží videli uhynuté ryby či korytnačky. Zhlboka sa nadýchnuť čerstvého vzduchu bol problém. V lokalite totiž žije špeciálny druh riasy, ktorá produkuje smradľavé a nebezpečné toxíny. To je aj hlavný dôvod, prečo je tu v určitom období roka zákaz chodiť na pláž,“ spomína pracovník v oblasti informačných technológií a zároveň klimatický líder jedného z amerických projektov.

Obraz, ktorý majú dodnes obaja v pamäti, ich tak šokoval, že si ho ani len nechceli zdokumentovať. V tejto časti zemegule sa Peter neocitol prvýkrát. Pred dvanástimi rokmi považoval práve Floridu za svoj domov. Šokovalo ho, ako sa postupne tropické miesto pripomínajúce celoročnú dovolenku zmenilo.

Daniela Piršelová a Peter Krajčík
Daniela Piršelová a Peter Krajčík
Zdroj: Archív D. Piršeková

„V jednom z miestnych centier na záchranu korytnačiek a delfínov sme sa vzdelávali, ako pozitívne vplývať na náš ekosystém. Vypočuli sme si, ako sa s počtom výletných lodí s cieľom byť čo najbližšie k vodným živočíchom skracuje ich život v dôsledku vážnych zranení.

Plasty, ktoré ľudia v mori po sebe zanechajú, si mýlia s potravou a jedia ich. Pohľad na korytnačku, ktorá bola uväznená v odpade, akoby z neho doslova vyrastala, bol na zaplakanie,“ hovorí Daniela, ktorú predtým, ako sa dala s Petrom dokopy, cestovanie veľmi nelákalo.

Žiadne lacné letenky a veľa letov

Približne štvorročné debaty o ich ekologicko-dobrodružnej ceste nabrali reálne kontúry tento rok v marci, keď mala dvojica jasne vytýčené ciele, zbalené veci na 9-mesačné cestovanie, kúpené letenky a v Prahe nastupovala do lietadla.

„Vyberali sme z viacerých destinácií, až sme zakotvili na Floride, Havaji a v Austrálii. Podmienkou bolo nepracovať a v každej lokalite žiť čo najviac ekologicky, vzdelávať sa a ísť príkladom ostatným. Aj preto sme odolali lacným letenkám a namiesto toho, aby sme spoznali viacero havajských ostrovov, sme zakotvili len na jednom. Spotreba fosílnych palív má na našu planétu devastačný vplyv.

Uvedomujeme si, že my dvaja svet nezachránime, ale keď budeme týždňové dovolenky a rýchle letecké presuny obmedzovať a vzdáme sa aj nášho každodenného konzumu, výsledok sa dostaví,“ pokračuje zakladateľka prvej klimatickej konferencie na Slovensku.

Pre Petrove zdravotné problémy sa vrátili domov o dva mesiace skôr, no i tak to stálo za to.

 Na Floride majú nemocnicu na záchranu korytnačiek.
Na Floride majú nemocnicu na záchranu korytnačiek.
Zdroj: Archív D. Piršeková

Aktívna sopka na dotyk

Obaja majú dobrodružnú povahu, a tak moderátorka spravodajskej televízie túžila na najväčšom havajskom ostrove Big Island zažiť nejaké „vzrúšo“. Tajne dúfala, že aspoň jedna z troch aktívnych sopiek sa počas ich pobytu preberie k životu. Stalo sa.

„Začalo sa to zvláštnym závanom, z ktorého sa nám motala hlava. Hneď na to sa dvíhala oceánska hladina o 1,5 metra. Až potom sme sa dozvedeli, že išlo o malé cunami. Sopka Kilauea, jeden z najnebezpečnejších aktívnych vulkánov na svete, po tridsiatich rokoch opäť vybuchla. Záchranári z pobrežia všetkých evakuovali,“ vraví.

Kým ľudia naokolo panikárili, ona v sebe ani vtedy nezaprela dušu reportérky. Vytiahla mobil a všetko nakrúcala. Paradoxom je, že ešte pár hodín predtým, ako sopka vybuchla, sa na jej bublanie pozerali z 300-metrovej diaľky. Vtedy bolo ešte celé okolie pokojné a zelené.

Keď sa však do národného parku Volcanoes, kde má Kilauea epicentrum, vrátili tesne pred jeho zatvorením z evakuačných dôvodov, vzduchom sa vznášala síra, z pôdy sa parilo a kráter sa postupne menil na divoký prírodný živel.

Po tom, čo si ich rodičia pozreli večerné správy, mali čo robiť, aby ich presvedčili, že sú v poriadku a bývajú na opačnom konci ostrova. Summa summarum bolo zničených viac ako 600 domov.

Národný park Bahia Honda na Floride po hurikáne Irma uzatvorili. Neprístupný pre turistov je doteraz.
Národný park Bahia Honda na Floride po hurikáne Irma uzatvorili. Neprístupný pre turistov je doteraz.
Zdroj: Archív D. Piršeková

Jedno ďobnutie a ste mŕtvy

Daniela je odmalička milovníčkou a záchrankyňou všetkých zvierat, najbližšie má však ku koňom. Tréningu tátošov sa venovala aj na Havaji.

„Ako dobrovoľníčka som každé ráno chodila na ranč, ktorý jeho majiteľka založila na záchranu týraných či zranených zvierat. Od pštrosov a zebier cez prasiatka, kone až po papagáje. Niekoľko operencov choval pôvodný majiteľ 50 rokov v malej škatuli z dôvodu rozmnožovania a biznisu.

Naučila som sa, ako k jednotlivým zvieracím osobnostiam pristupovať, ako ich kŕmiť. Televízne štúdio som teda vymenila za špinu, prach a smrad, ale bolo to úžasné.

Najväčší rešpekt som mala pred vtákom, ktorému sa nesmiete pozerať do očí. Ak by sa mu totiž váš pohľad nepozdával, zaútočí takým spôsobom, že vám vyďobne oko a v extrémnych prípadoch dochádza až k smrti,“ pokračuje Modrianka, pre ktorú bol po práci odmenou dobrý pocit.

Mladý pár ešte aj pri zabezpečovaní ubytovania myslel ekologicky a hlavne ekonomicky. Hotely a penzióny vynechali, bývali u domácich. Mali šťastie na ľudí. Takmer všade natrafili na miestnych, ktorí buď pracovali na rôznych projektoch na záchranu fauny a flóry, prípadne robili rôzne workshopy, na ktorých sa následne títo Slováci zúčastňovali.

Náročné noci na útese

Peter miluje podmorský svet, a tak si splnil jeden zo snov. V oceáne si zaplával s divokými mantami.

„Ide o päťmetrové ryby, ktoré sa živia planktónom. Kto si chce s nimi zaplávať, môže len v noci pomocou svetiel, ktoré ich prilákajú,“ vraví o jednom z top zážitkov.

Zdevastované domy na pláži ešte stále nie sú v pôvodnom stave.
Zdevastované domy na pláži ešte stále nie sú v pôvodnom stave.
Zdroj: Archív D. Piršeková

Okrem toho tiež plával so stovkou delfínov. Hoci je skúseným potápačom, v Austrálii si svoju kvalifikáciu ešte zvýšil. Dôvodom bola jeho túžba priložiť ruku k dielu pri záchrane koralov.

„Veľká koralová bariéra je najväčším ekosystémom na svete. Postupným otepľovaním Zeme už však zmizla viac ako polovica útesu a odborníci odhadujú, že do tridsiatich rokov už vôbec nebude existovať.

Pol roka predtým, ako sme na miesto prišli, vznikla organizácia Reef Restoration Foundation na záchranu koralov. Najskôr som však spal 4 dni na útese a v noci absolvoval náročné potápačské skúšky. Po ich vykonaní som bol pomocným potápačom. Mojou úlohou bolo asistovať pri rozmnožovaní, vysádzaní a pestovaní koralov v špeciálnych škôlkach.“

Kým Peter objavoval podmorský svet, Daniela sa opäť vrátila do školských lavíc a zlepšovala sa v angličtine. Medzi spolužiakov, prevažne z Ázie, hneď zapadla a okamžite ich zapájala do ekologických aktivít.

Za záchranu životného prostredia bojovali obaja aj v uliciach. Pár dní po príchode do Austrálie už držali v rukách transparenty a boli súčasťou davu bojujúceho proti ťažbe uhlia na potreby Indie.

Čo sa naučili, odovzdajú ďalej

Niekoľkoročný sen o ceste po svete dopadol nad očakávania. Hoci si pred ich odchodom veľa ľudí myslelo, že domov sa už nevrátia, oni od začiatku vedeli, že žiť chcú stále na Slovensku.

Peter si ako dobrovoľník záchranou koralového útesu plnil sny.
Peter si ako dobrovoľník záchranou koralového útesu plnil sny.
Zdroj: Archív D. Piršeková

„Cestovanie je úžasné, len treba myslieť aj na to, ako si bezodným konzumom ničíme našu planétu. Práve preto nejaký čas potrvá, kým sa znova vyberieme niekam na dlhšiu cestu letecky. Vrátili sme sa domov plní nových poznatkov a skúseností, ako žiť ešte viac spätí s prírodou a životným prostredím. Cítime, že by sme to mali posúvať ďalej.

Už preto teraz chystáme ďalšie pokračovanie klimatickej konferencie. Zúčastnia sa na nej aj špičkoví odborníci, ktorých sme počas našich potuliek stretli. Ak to bude možné, neprídu na Slovensko osobne, v rámci šetrenia našej uhlíkovej stopy chceme uprednostniť videohovor,“ uzatvára Daniela Piršelová.

Poslať emailom
Diskusia ()
V údajne najvyššej obytnej budove na svete, ktorá vyrástla v New Yorku, stojí najdrahší byt 63 miliónov dolárov.

V New Yorku vyrástla najväčšia obytná budova na svete. To je ale výhľad a luxus!

Populárne články
Dosť bolo zahmlievania. Irina Shayk a Bradley Cooper to viac neskryjú

Dosť bolo zahmlievania. Irina Shayk a Bradley Cooper to viac neskryjú

Marek má dve krásne dcéry, ktoré mu robia veľkú radosť. Herectvo ich zatiaľ neláka.

Herec Marek Majeský: Nechcem si cez deti kompenzovať svoje túžby

Aj keď sú tunajší veľkí zamestnávatelia minulosťou, obyvatelia Vrbového to majú blízko za prácou v Piešťanoch, v Jaslovských Bohuniciach či v Trnave.

Slovenské mestečko so svetovou atrakciou: Miestna šikmá veža sa nakláňa takmer o meter!

Lisa Edelstein

Odvážna hviezda zo seriálu Dr. House: Pre zvieratá donaha!

V údajne najvyššej obytnej budove na svete, ktorá vyrástla v New Yorku, stojí najdrahší byt 63 miliónov dolárov.

V New Yorku vyrástla najväčšia obytná budova na svete. To je ale výhľad a luxus!

Vedeli ste

Pytagoras objavil a2 + b2 = c2.

Zobraziť viac
Diskusia