Samozrejme, jeho CopyGrafi a sa pre nízku cenu a vysokú kvalitu stala najvyhľadávanejšou kopírovacou službou v meste. „Už rok a pol som nekopíroval, mám na to ľudí,“ hovorí ambiciózny mladík. Jeho košická firma teraz už úspešne funguje bez jeho prítomnosti, chodí do nej len občas. Je moderne a reprezentačne zariadená, no jej majiteľ vždy s láskou očami pohladí svoj biely písací stôl, ktorý mu ako chlapcovi kúpila babka. V štrnástich 5-tisíc mesačne Marek vyrastal vo veľmi ťažkej finančnej situácii, otca takmer nepozná, pretože od rodiny veľmi skoro odišiel, a mama, vyučená krajčírka, sa sama s chlapcom mala čo oháňať. Neraz ju v noci vídal zo zúfalstva plakať. Navyše, bol poriadne problémový.

V siedmej triede začal zo školy nosiť štvorky a psychológ sa vyjadril, že je nadpriemerne inteligentný a antiautoritatívny. Podnikanie však mal v sebe už vtedy. S kamarátom ako trinásťročný na kolene vydával časopis Arapahos a predával ho ľuďom v meste. V deviatej triede cez jarné prázdniny si vybavil prvý vážnejší kšeft. Nápad dostal pri sledovaní televízneho reklamného vysielania. Zašiel za jeho šéfom a ponúkol mu, že je ochotný preňho robiť wapové stránky. Pýtal za to skromných sedemsto korún. Majiteľ vysielania bol korektný a povedal mu, že ak stránky spraví dobre a bude sa o ne starať, dá mu mesačne päť tisícok. Zakrútila sa mu hlava, keď si premietol, že mama za sedemtisíc musí pracovať celý mesiac a on svoj zárobok získa za pár hodín. Cestou domov si spieval a tancoval. Z dobrého obchodu sa tešil iba dva mesiace, pretože mame sa nepáčilo, ako zanedbáva školu, a zatrhla mu to.

Tvoril na hrane zákona
Ako zlý žiak na základnej škole neuvažoval nad vyšším vzdelaním. Škola ho nebavila. Dosiaľ si myslí, že vysoká škola človeka pripraví akurát na to, aby sa stal poslušným zamestnancom...

V brožúrke o stredných školách vyčítal, že najmenej uchádzačov sa hlási na kníhviazačstvo, domyslel si, že tam by ho prijali aj so štvorkami, a navyše, profesia sa mu zdala príťažlivá. Mama protestovala, vraj to je hlavne pre telesne postihnutých. „Teraz by sa mi to remeslo vcelku zišlo,“ uvažuje s odstupom času. Šiel sa teda na SOU telekomunikácií vyučiť za elektrotechnika.

Veličiny ako watt či volt mu stále nič nehovorili, ale niektoré odborné predmety ho bavili až tak nadštandardne, že vyrábal vďaka nim husárske kúsky. V komunikačných sieťach našiel také diery, že sa s dômyselným zariadením dokázal „napichnúť“ na telefónne búdky, ktoré fungovali a nepýtali peniaze... Skontaktoval sa s hackermi a v tejto komunite ho uznávali. Počas stredoškolskej odbornej činnosti prehrabával smetné kontajnery pri administratívnych centrách a nachádzal tam množstvo zaujímavých informácií, ktoré by sa dali zužitkovať až na hrane zákona. Videl v tom príležitosť na tvorivosť.

Kamaráti a spolužiaci v ňom videli šikovného človeka, ktorý všeličo dokáže vybaviť, a začali od neho pýtať radu, kde by si privyrobili. A zrodil sa nápad: založiť brigádnické centrum. Prenajal si maličkú búdu v obchodnom dome, odkiaľ vybavoval a sprostredkúval brigády, napríklad umývanie chodieb v bytových domoch. Začalo to klapať, no na úkor školy. Čoraz viac absentoval a v druhom ročníku učilišťa sa so štúdiom rozlúčil a bol stopercentne rozhodnutý, že chce podnikať.

Osemnástka so živnosťou
Mama mu dala podmienku: Alebo budeš chodiť do školy a bývať so mnou, alebo si podnikaj, ale choď mi z domu! Odvážne prijal druhú alternatívu. „Prespával som u kamarátov, ale aj na stanici,“ spomína Marek na veľmi ťažký začiatok. Spriatelil sa s podnikateľom starším o vyše desať rokov, ktorému sa tiež nepáčilo, že nechal školu, ale pomohol mu. Dal mu do prenájmu miestnosť, kde mohol pracovať.

Potom šiel do Česka, aby si trochu zarobil, kúpil si svoju prvú kopírovačku a robil s ňou v prenajatej miestnosti s rozlohou štyri štvorcové metre. Skoro však zistil, že toto nie je to, čo chcel. Pochopil, že keď celý deň stojí za strojom, nestíha hľadať slušné zákazky. Časom si prenajal iný priestor a aby mal za čo platiť nájomné, po nociach roznášal letáky. „Stretol som bývalých spolužiakov, ktorí sa vracali zo zábavy a smiali sa mi. Nič som si z nich nerobil, pretože som už mal svoj cieľ a veril som si,“ rozpráva. Priatelia, úspešní podnikatelia, ho v optimizme podporovali.

Živnostenský list získal deň po dosiahnutí osemnástky. Rozohral ďalší biznis – vyučovanie angličtiny, hoci nevedel jazyk tak dobre, aby ho mohol učiť. „Dal som si inzerát, a keď sa mi naň prihlásil prvý záujemca, vytlačil som zmluvu, okopíroval poslednú stranu anglickej učebnice, čo bol program výučby, obliekol som si oblek, zobral kufrík a šiel som podpísať kontrakt. Záujemkyni o vyučovanie malého školáka som ponúkol, že za hodinu beriem podstatne menej ako ostatní – deväťdesiatdeväť korún, ak vyučovanie potrvá aspoň päť mesiacov a bude dvakrát v týždni.

Keď to prijala a dohovorili sme si termín prvej hodiny, ťažký okamih nastal, keď mi predstavila budúceho žiačika. To nie ja budem učiť, máme svojich lektorov, objasnil som situáciu. Domov som šiel peši, lebo som nemal ani na autobus, a volal som kamarátke, ktorá bola výborná v angličtine. Rada to prijala, za menší zárobok dovtedy ponúkala v obchodnom dome letáky. Takto získala lepšiu prácu za viac peňazí a zisk som mal aj ja, hoci v skutočnosti som nič nerobil,“ porozprával úsmevný zážitok. „Podnikanie je o rozmýšľaní. Chce to vytvoriť systém. Baví ma to. Dnes si už neviem predstaviť, že by som bol niečím iným ako podnikateľom. Napĺňa ma to a verte, peniaze nie sú motív,“ pokračuje.

Stále za korunu
Po štyroch rokoch podnikania má Marek dobre vybudované košické pracovisko a pred pol rokom založil ďalšie v Prešove. Už má vlastné kvalitné kopírovacie stroje a zamestnáva štyroch ľudí. Košické pracovisko beží aj bez jeho prítomnosti. Napriek tomu, že ceny energií vzrástli, stále „áštvorku“ kopíruje za korunu. Našiel si výhodného dodávateľa, ktorého dokonca odporučil konkurencii, no tá mu musela sľúbiť, že službu bude robiť drahšie než za korunu, takže stále na trhu s kopírovaním dokumentov kraľuje. Prešov si vyhliadol ako vysokoškolské mesto a vybavuje si prenájom priestoru na kopírovaciu službu v blízkosti univerzitného areálu. Robí pre architektov, no získavanie tejto klientely mu dáva neraz zabrať. Seriózni obchodní partneri majú tak trochu zábrany pred jeho mladosťou, hoci jeho firme čoraz častejšie pribúdajú priaznivé ohlasy – pracuje kvalitne, za prijateľné ceny a dodržiava termíny.

Bezdomovci, galéria, upratovanie
Marek okrem kopírovania rozširuje svoje podnikateľské aktivity. Kúpil stroj na popcorn a v Prešove na Hlavnej zamestnal slušného bezdomovca, samozrejme, so zdravotným preukazom. „Viete, aký je to úžasný pocit, niekomu pomôcť? Ten človek si zo zárobku za prvý deň mohol konečne kúpiť topánky. Ak bude dobre pracovať, mesačne si takto zarobí desaťtisíc korún a verím, že sa pozbiera,“ hovorí. Rád by časom vytvoril neziskovku, ktorá by bezdomovcom poskytla bývanie.

Zaútočil dokonca na Vysoké Tatry. V Starom Smokovci v polovici decembra otvára spolu s priateľkou výtvarníčkou Janou Šofrankovou galériu, ktorá bude niesť jej meno. Budú v nej nielen vystavovať a predávať umelecké diela, ale aj nezvyčajne vypĺňať čas ľuďom, ktorí sú v Tatrách napríklad na liečení a veľa činností im neponúkajú. Zaobstarali staré krosná a podobné ľudové náčinia a ľudoví remeselníci na nich záujemcov naučia pracovať. Upratovací servis, aký dosiaľ funguje v Košiciach, mieni založiť aj v Prešove. „Úspech v podnikaní príde vtedy, ak vymyslíte niečo, čo tu ešte nie je,“ taká je Markova zásada.

S jeho podnikaním sa už zmierila aj mama. Podaroval jej kopírovačku, na ktorej pracuje, a je spokojná.