Boli osemdesiate roky. Vo dvore domu na dolnom konci Švermova stojí Jawa 350 a z okna počuť brnkanie na gitare. Neklamný znak, že mladý MIKULÁŠ ČERNÁK (42) je doma a tóny na strunách vyludzujú jeho prsty. „Miťó! Ideš von?“ zakričal z cesty dedinský chlapec. Miťo šiel.

Zastavili sa pri susedovi, ktorý mal ťažného koňa. „Krásny koník,“ hladkal ho pätnásťročný Miťo. Rád sa chodil oňho starať. Nakosil trávu, obriadil ho a sused mu ho občas požičal. Napríklad keď bol v škole zber starého železa.

Miťo zapriahol koňa do voza a so spolužiakmi chodili po Švermove. Zbierali šrot, vozili ho ku škole. Dedinskému chlapcovi Mikulášovi Černákovi vtedy vo Švermove nepovedali inak ako Miťo.

Teraz má Černák 42 rokov, za sebou roky väzenia a pred sebou nejasnú budúcnosť. Údajný bos podsvetia, mafián, ktorému pripisujú mnohé brutálne zločiny. Práve ho súdia za sedem vrážd.

Normálny chlapec

Dnes je jeho rodný dom prázdny, pri bráničke v snehu nevidieť ani stopu po prítomnosti ľudí. Vo dvore stojí stará tmavozelená Praga V3S. Dedina sa dnes volá Telgárt. Miestni o Černákovi rozprávajú ochotne, no nik nechce zverejniť svoje meno.

„Miťo bol normálny chlapec, ako každý. Možno trochu loptoš. Keď išli vlakom na výlet, bol to on, kto zatiahol záchrannú brzdu vo vozni a zastavil vlak. Ale v základnej škole nebol vodca, skôr sa pripájal k iným, keď robili skazu. Učil sa priemerne,“ spomína jeden z dedinčanov.

„V škole si vždy starší a silnejší začínali do mladších. Nepamätám sa, žeby Černák niekedy slabších bil. Z mladosti si človek dobre zapamätá hlavne rovesníkov, ktorí vyčnievali, či už v dobrom alebo zlom. Miťo nevyčnieval.“

Nikdy nelyžoval, hoci Telgárt je na lyžovačky ako stvorený. Nehrával ani futbal. Hokej bol asi jediný šport, ktorý ho v detských rokoch bavil. Hral ho za školu. „Bol skôr zručný typ na technické veci, mával motorky, vedel si ich opravovať. Okrem gitary ho bavila harmonika, hrával na nej ľudovky. Len býval trochu výbušný, rýchle sa nahneval,“ tvrdia miestni.

Matku mal skromnú, pracovala v Pohorelskej Maši pri postihnutých deťoch. Otec doma vládol tvrdou rukou a po návrate z krčmy vedel byť veľmi prísny. Mikuláš bol ich starší syn, mali aj o štyri roky mladšieho Vladimíra. Ten zomrel v roku 1996 pri autonehode ako 25-ročný.

Náznaky povahy

Výpovede ľudí z Telgártu sa občas mierne rozchádzajú. Jedni napríklad tvrdia, že bol oslobodený od telocviku: „Keď sme behali, on pomáhal učiteľovi, napríklad meral čas. Alebo nosil švihadlá, lopty.“ Jeho bývalý učiteľ to popiera: „Nebol oslobodený. Normálne cvičil. Mal trochu nadváhu, ale asi v ôsmom ročníku začal mať záujem o zápasenie, karate. S bratom Vladom si doma porobili kadejaké posilňovacie zariadenia - napríklad palicu s dvoma kolesami, ktorú dvíhali ako činku. Neskôr mal naozaj dobrú kondíciu.“

V Banskej Bystrici sa začal učiť v Stavoindustrii za automechanika a býval tam na internáte. „Chodieval vlakom. Spoj v nedeľu o piatej bol povestný, robievali tam výtržnosti. Dal sa dokopy ešte s jedným chlapcom zo Šumiaca a vtedy už boli náznaky, že je to človek, ktorý nemá zábrany niekoho zbiť. Potom som už len z rôznych strán počúval, že Miťo niekde niekoho poriadne strieskal,“ spomína jeho rovesník.

Pamätá sa, že keď bola jedna zo školských tried z Telgártu na výlete v Banskej Bystrici v kempingu, Černák už bol o rok starší a učil sa v Bystrici. Prišiel sa pozrieť do kempingu, motal sa okolo dievčat z Telgártu. „Asi mal vypité. Ukázali sa tam cudzí chlapci a tiež brali na dievčatá. Miťo povedal jednému - čo čumíš. Ten mu trochu drzo odpovedal a to robiť nemal. O chvíľu ležal v kaluži krvi. Takú bitku do krvi som videl prvýkrát v živote. Nikdy by som nepovedal, že Miťo je taký obratný a rýchly.“

Zrýchlený čas

V Banskej Bystrici začal aj pracovať. Bola polovica osemdesiatych rokov, Černák robil v dielni, neskôr jazdil na tatrovke. Po čase sa vrátil do Telgártu a zamestnal sa ako vodič osobného auta v družstve.

„Mali sme rumunské terénne auto ARO. Vozil šéfov družstva, ale aj pastierov, keď ich bolo treba vyviezť na salaš. Netváril sa ako veľkopanský kočiš, nebol s ním jediný problém. Vtedy to bol riadny človek,“ hovorí bývalý Černákov kolega z družstva.

S blížiacim sa pádom komunizmu vnímali ľudia Černáka akosi zrýchlene. Stal sa vodičom autobusu na linke Telgárt - Brezno. Onedlho začal pracovať v lese, sťahoval na koňoch drevo. Po páde komunizmu sa miestni dopočuli, že je kdesi na Západe a tam tiež tvrdo drie v lese aj s bratom. Zarobili si a kúpili lesný traktor. Odrazu mal dobré autá, potom ešte lepšie. A začalo sa šuškať o podsvetí, zločinoch, o tom, že je vodcom mafie.

„Bol ako každý iný podnikavý mladý muž, ale zrazu sa zázračne vyvinul. Keď som ho v roku 1993 stretol na polícii v Banskej Bystrici na dopravnom inšpektoráte, kde sa prihlasujú autá, všetci stáli v rade. Len on išiel dopredu a dvere sa pred ním otvárali,“ tvrdí obyvateľ Telgártu.

Pribúdali majetky - erotický salón, fitnescentrum, penzión, bar, dom. Medzi podnikateľmi v okolí Brezna a Banskej Bystrice sa začal šíriť strach, každý sa bál vydierania a platenia výpalného. Skloňovalo sa jedno meno - Černák. Bol ako prízrak, aj tí, čo ho nikdy nevideli, mali strach.

Kde nastal zlom? Jedna z verzií hovorí, že v rodine mal niekoho z bývalej ŠtB, a ten mu dal rozumy ako zbohatnúť.

Bývalý novinár a niekdajší šéf kontrarozviedky SIS Peter Tóth však hovorí, že na dráhu organizovaného zločinu sa dal podľa všetkého na základe vzťahu s Milošom Kaštanom: „Možno aj predtým sa spolu s Jánom Kánom presadzovali priamočiaro hrubou silou. Avšak Kaštan bol ten, kto vniesol do tohto trojspolku ekonomické uvažovanie.“

Kauza Kaštan a zlom

Kto bol Kaštan? Chlapík z Horehronia, povolaním mäsiar. Ako učeň praxoval v banskobystrickom Dome potravín v centre mesta. „Vždy som si myslel, že to bol super chlapec. Skôr utiahnutý, no pracovitý. Keď bola nejaká oslava, on tam veľmi nechcel chodievať. Ale vždy prispel nejakou korunou na darček. Robil poctivo aj nadčasy, keď bolo treba, vždy pomohol, zaskočil za iného. Skamarátil sa tam so starším mäsiarom, ktorý sa po revolúcii osamostatnil. Kaštan chvíľu uňho pracoval,“ hovorí bývalý kolega z Domu potravín. „Bol som z toho celý preč, keď som sa dozvedel, že Kaštan sa dal dokopy s Černákom.“

Keďže Černák v mladosti veľmi tvrdo pracoval, usiloval sa podľa Petra Tótha oslobodiť z ťažkej sociálnej situácie príznačnej pre Horehronie. „Neskôr asi došlo k zásadnému zlomu: Uvedomil si, že svoje sociálne postavenie môže zlepšiť aj inak ako tvrdou prácou. Obrazne povedané, tvrdou päsťou.“

Po tomto zlome sa stal veľmi silnou osobnosťou, vždy vystupoval dominantne a priamočiaro. „Aj preto ho rešpektovali nielen v jeho skupine, ale po celom Slovensku. Černák bol integrujúcou postavou. Kaštan ladil biznis a zabezpečoval vzťahy s niektorými oficiálnymi štruktúrami. Vzťahy medzi hlavnými persónami v skupine boli navonok neformálne, ale každý vedel, kde je jeho miesto a kto je vodca. Kľúčovou zásadou jej existencie bola bezvýhradná lojalita, ktorá sa však neskôr naštrbila.“

Prostredníctvom Kaštana mala skupina podľa Tótha údajne intenzívny vzťah s námestníkom riaditeľa SIS Jaroslavom Svěchotom. Kaštan sa poznal s viacerými podnikateľmi z Bratislavy. Tí ho priviedli priamo k Svěchotovi. Do určitého obdobia bola Černákova skupina akoby nedotknuteľná, čo mohlo súvisieť so vzťahmi so Svěchotom, ktorého sa obávali aj vtedajší ministri.

Rozhodnutie

Černákova autorita v okolí Banskej Bystrice stúpala a mesto definitívne ovládol po tom, ako zlikvidoval odpor konkurenčnej bezpečnostnej služby. Tá mala svoj hlavný stan v najväčšom diskobare Natali na sídlisku Fončorda. V bezpečnostnej službe boli bývalí športovci, hlavne karatisti. Černákovej skupine dlho odolávali. Boli najväčší frajeri v meste.

Černák však v jeden deň stanovil definitívny útok a zlomenie väzu konkurencii. Tá sťahovala najlepších ľudí zo všetkých prevádzok do Natali, pripravovali pištole, palice. Hoci sa blížil koniec dvadsiateho storočia, mladí muži boli odhodlaní fyzicky pomocou zbraní a klasickej bitky chrániť diskobar pred černákovcami. Aj za cenu zranení. Tesne pred zotmením bolo na nich vidieť stres, možno strach, ale vzdať sa nemienili.

Nakoniec k boju nedošlo, karatisti dostali od svojho šéfa pokyn na ústup. Tak Černák pokoril aj poslednú bystrickú prekážku. Mnohí z chlapcov konkurenčnej bezpečnostnej služby sa presunuli k nemu.

Keď v roku 1996 veľkolepo otvoril svoj bar Shark v Banskej Bystrici, bol už najsilnejší v okolí. Mal bezpečnostnú službu S3 aj stavebnú firmu, ktorá dostala zákazku i od štátu.

Prišiel o brata

V tom istom roku sa však pri autonehode zabil Černákov mladší brat Vladimír. V deň pohrebu zaplnili uličky Telgártu limuzíny, z ktorých vystupovali chlapi s vyholenými hlavami v čiernych kožených bundách. Mnohým dedinčanom svitlo. Nie je ten Černák naozaj bos podsvetia?

Ale veľa ľudí stále hovorilo, že keď je tam Miťo, aspoň nepríde iná mafia. Býval už síce aj s manželkou v Brezne, ale v Telgárte bol stále aktívny. Zorganizoval a sponzoroval napríklad preteky v pretláčaní rukou, prišli aj reprezentanti.

V Bystrej neďaleko Podbrezovej vtedy choval pri svojom penzióne tigre. „Keď sa začali reči, že je mafián, všetci v Bystrej sa báli,“ hovorí muž z vedľajšieho penziónu. „Aj ja som sa bál, lebo na začiatku vždy prichádzal so svojimi kumpánmi okolo polnoci. Poobzerali sa, niečo vypili a šli preč. Neskôr začali chodievať častejšie, niekedy aj každý deň. Najedli sa, popili a boli slušní. Problémy sme s nimi nemali nikdy.“

O Černákovi sa začalo písať, že je mafián a on zareagoval tlačovkou. Pred kamerami sa novinárov pýtal - vidíte tu nejakého bosa podsvetia?

Prihlásili sa sami

Prelomový bol rok 1997. Mal ohromnú oslavu 31. narodenín v bare Shark, po ktorej lietali nad Banskou Bystricou ohňostroje. Do daru dostal aj koňa.

O niekoľko mesiacov vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči povedal, že je to mafián. Keď 17. decembra 1997 polícia vyhlásila celoštátne pátranie po Černákovi, Kánovi a Kaštanovi, všetci traja zmizli.

O dva dni neskôr v Banskej Bystrici mierne snežilo. Pred policajnou stanicou sa objavil Černák s Kánom. Policajti vyzerali, že ani nevedia, čo robiť. Černák sa pokojne prechádzal popred kamery televízií. Trvalo asi hodinu, kým ho zatkli. O tri mesiace ho obvinili v troch prípadoch z vydierania a v jednom za daňový únik. O rok neskôr Černáka obvinili z ďalších trestných činov, medzi nimi aj z vraždy. V januári 2000 ho súd uznal vinným z vraždy, vydierania, brania rukojemníka a dostal 15 rokov. Odsúdili aj Kána s Kaštanom. Černák sa odvolal a v roku 2001 ho Najvyšší súd oslobodil spod obžaloby vraždy, o rok nato ho podmienečne prepustili.

Predbiehanie na vleku

V decembri 2002 si šiel Černák zalyžovať do Tatier. Boli sviatky a zhodou okolností tam bol aj predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Videl údajného bosa podsvetia predbiehať sa na vleku a zdesený okamžite zvolal rokovanie koaličnej rady do Trenčianskych Teplíc. Na stretnutie s premiérom prišiel deň pred Silvestrom aj minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Dzurinda sa rozhodol, že na Černáka podá trestné oznámenie za výtržníctvo.

„Predieral sa cez ľudí hlava-nehlava, v dôsledku jeho konania dospelý človek preletel cez zábrany, ktoré lemujú koridor, kde ľudia čakajú na vleky. Bolo to arogantné správanie. Videl som, ako si pán Černák, držiac v ruke lyžiarske palice, kliesni cestu strkaním do ľudí a fyzicky ich ohrozuje. Bol to veľmi nechutný incident,“ plasticky opisoval premiér, čo Černák robil.

Farár dal záruku

Nakoniec to nemalo vplyv na to, že Černák sa do väzenia vrátil. V marci 2003 totiž Najvyšší súd zrušil rozhodnutie trenčianskeho súdu o jeho podmienečnom prepustení. Polícia vydala medzinárodný zatykač a Miťa chytili v Česku. V auguste ho previezli do ilavskej väznice.

O tri roky vyšetrovatelia navrhli obžalovať Černáka z niekoľkých vrážd. Súd by mal vyniesť ortieľ v najbližšom čase. Černák sa na diaľku z väzenia rozviedol so svojou ženou, ktorej chcel dať voľnosť.

Jeho bývalá manželka stále býva v ich dome v Brezne a niektorí najbližší susedia dodnes neveria, čo sa o Černákovi hovorí.

Z väzenia sa ho pokúšal dostať aj farár Ján Maďorán, ktorý prišiel do Telgártu v roku 1990 ako 24-ročný. Od roku 2005 je farárom v Hlinnom. Niektorí v Telgárte sa podpísali pod list, aby Černáka pustili, a oni zaňho prevezmú spoločenskú zodpovednosť. Na list dal pečiatku Maďorán a podpísal ho. Dnes o tom hovoriť odmieta: „Viete čo... Nechajte to tak, nie je to dôležité.“ Cez telefón pôsobil, ako by sa za to hanbil, ale nepriznal to. Naopak - povedal, že neľutuje.

Ľudia z Telgártu hovoria, že s Černákom boli priatelia. Raz vraj farár dostal na používanie auto. „Bol to taký hrdý žltý mercedes s tmavými sklami. Dosť netradičné auto pre farára. Hovorilo sa, že dostal aj nejaký renault. Raz ho vraj ktosi na ceste zastavil a kričal: Veď to je moje auto, čo mi ukradli! Či to je pravda, neviem, ale vraví sa,“ smeje sa jeden z miestnych.

Bos, ktorý prežil

Množstvo bosov podsvetia medzitým zomrelo, v nejednom prípade ich popravila konkurencia. Černák je živý aj preto, že najhoršie obdobie prečkal vo väzení. „Dve vlny rozsiahlych likvidačných vrážd sa odohrali v čase, keď už nebol na slobode. Faktom je i to, že v rámci organizovaného zločinu mal veľkú autoritu. Preto si naňho nikto netrúfal. Ak by sa v prvej polovici deväťdesiatych rokov v podsvetí čo len šeplo, že si niekto želá jeho fyzickú likvidáciu, Černák by to vedel, skôr ako by ho niekto stihol zavraždiť. Takže to radšej nik neskúšal,“ hovorí Peter Tóth.

Pátranie po príbehu Mikuláša Černáka v okolí Telgártu a Brezna by zanechalo dojem v každom. Najmä tým, ako ľudia z Horehronia dokážu plasticky opísať historky od jeho detstva až po zatvorenie do väzenia. A tiež strachom zverejniť svoje mená do médií. Aby im niekto neublížil. Mikuláš Černák je vo väzení s malými prestávkami už jedenásť rokov. Ale stále má na strednom Slovensku vplyv.

Mnohí sú však dodnes presvedčení, že Černák je obeť komplotu a je nevinný. Za všetkých najbližšia suseda z Brezna: „Nič z toho, čo hovoria a píšu, nie je pravda. On aj na nemocnicu prispel, cestu nám dal urobiť.“

Poslať emailom
Diskusia ()
Ilustračná snímka

Dovolenkujeme na Slovensku: Tieto TECHNICKÉ A KULTÚRNE PAMIATKY musíte vidieť

Populárne články
Táňa pochádza z intelektuálnej rodiny. V detstve mala prísnu výchovu. S mamou si k sebe hľadali cestu.

TÁŇA PAUHOFOVÁ mala prísnu výchovu, oporu našla u dedka. Čo tajila pred vlastnou matkou?

Pápež dostal do daru aj Saganov podpísaný dres. Na audiencii sa tiež zúčastnila Petrova mama.

Pápež pomáha dobrej veci, do dražby poskytol Saganov bicykel. Vydražili ho za neuveriteľnú sumu

Ilustračná snímka

Kto riadi naše životy? To, ako sme stretli, nemôže byť náhoda...

Ilustračná snímka

Dvanásť horoskopov pre všetky znamenia. Čo vás čaká a neminie od 3. do 9. júla?

Kelly Brook

Známa PLUS SIZE MODELKA sa korony nebojí: Užívala si dovolenku a dráždila fotkami v plavkách

Zápalkové hlavičky obsahujú fosfor. Je to pravda?

Zápalkové hlavičky obsahujú fosfor. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia