Uplynul už rok od chvíle, keď ľudia utekali z horiaceho bytového domu na Mukačevskej ulici v Prešove pred ohňom iba v tom, čo mali na sebe. Niektorí aj viac ako dve hodiny čakali v horiacom dome na záchranu, nevediac, či nejde o ich posledné minúty na tomto svete. Ôsmi z nich na výbuch plynu doplatili životom. Okamžite po tom, ako 47 prešovských rodín prišlo o všetko, čo mali, sa zmobilizovalo celé Slovensko.

Pomoc prichádzala z každého kúta našej krajiny. Vďaka nezištnej podpore si všetky rodiny mohli zabezpečiť nový domov, začínajú akoby odznova. Život oslovil Prešovčanov, pri ktorých stáli anjeli strážni, aby nám porozprávali, ako prežili tento náročný rok, ako si poradili pri hľadaní nového domova. Viacerí sa k nešťastiu nechcú vracať, pretože rozprávanie by jatrilo staré rany. Chcú zabudnúť, ísť dopredu.

Správca vybuchnutej bytovky Mojmír Květoň na túto tému hovorí: „Mnohí z nich túžia po pokojnom živote bez médií. Niektorí mi dokonca vyčítajú, že sa priveľmi ukazujem v médiách. Na to sa ich spýtam – a ty si sa ako poďakoval za pomoc, ktorú si dostal? Hneď po výbuchu sme mali k dispozícii šatstvo a iné nevyhnutné, potrebné veci, dokonca ešte aj zubné kefky, to všetko vďaka pomoci úplne neznámych ľudí. V rámci zbierok sme dostali približne šesť miliónov eur, ktoré sme si rozdelili. Vďaka týmto peniazom sme si mohli zabezpečiť nový domov. Vystupujem v médiách, aby som opakovane ďakoval za túto mimoriadne dôležitú pomoc.“ Podobne hovorí výtvarníčka Ivana Pančáková, ktorej príbeh si môžete prečítať v tomto vydaní. Ľudí, ktorí prispeli finančne či inou hmotnou pomocou, nazýva anjelmi strážnymi.

Aj Ingrid Garajová Valentová sa rozhodla podeliť s nami o svoj príbeh z jediného dôvodu: chce sa poďakovať a ľuďom s dobrým srdcom, ktorí do Prešova poslali peniaze, odkázať, že ich financie sa minuli na ten správny účel. Bez okolkov priznáva, že nebyť pomoci od neznámych ľudí, ako rozvedená matka troch detí by sa celý zvyšok života pretĺkala po podnájmoch. Zvlášť veľmi prekvapujúci prístup jedného konkrétneho dobrodinca, o ktorom nám pani Igrid rozpráva, evokuje myšlienku – nech je akokoľvek zle, nezabudnite, že dobrí ľudia ešte nevymreli.

Článok pokračuje na následujúcej strane.