Prvého augusta, v deň, keď sa leto prehuplo do druhého polčasu, prišla spoza Atlantického oceánu na Slovensko smutná správa od hudobníka Georgea Grosmana: „Dnes zomrela v Toronte vo veku 96 rokov moja mama Edita Grosmanová. Spomínajte na ňu v dobrom.“

Inak ani nemožno. Príbeh rodáčky z Humenného a jej manžela Ladislava, takisto humenského rodáka, je výnimočný, hoci sa veľmi podobá na osud tisícok židovských dievčat a žien. Jeho najdramatickejšie riadky sa začali písať na peróne popradskej železničnej stanice 25. marca 1942, keď zo Slovenska vypravili prvý transport židovských dievčat do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, ktorý je u nás známy skôr pod názvom Osvienčim.

Vlak smrti

Medzi tisíckou dievčat v prvom transporte smrti bola aj osemnásťročná Edita Friedmanová, po sobáši Grosmanová, so sestrou Leou. Vlak smrti ich spod Tatier odviezol do najväčšieho nacistického vyhladzovacieho tábora, zriadeného v roku 1941 v hornosliezskej dedinke Brzezinka neďaleko poľského mestečka Osvienčim. Fašisti tu z okupovaných európskych krajín deportovali asi 2,5 milióna ľudí, odhaduje sa, že 900-tisíc deportovaných hneď po príjazde zavraždili v plynových komorách. Koncentračný tábor sa stal symbolom holokaustu a genocídy šiestich miliónov európskych Židov, Rómov, homosexuálov a nepriateľov nemeckého národného socializmu.

Edita Friedmanová prežila v tomto pekle, vybudovanom na rozkaz ríšskeho ministra Himmlera, tri roky a tri mesiace, jej sestra Lea táborové útrapy neprežila. Boli to roky so smrťou za pätami. Aj ony boli do koncentračného tábora deportované na základe Židovského kódexu prijatého 9. septembra 1941. Slovenský štát, vyhlásený 14. marca 1939, bol v absolútnom područí Nemecka, rýchlo sa stotožnil s tvrdým zúčtovaním so židovským obyvateľstvom. Niektoré slovenské represívne zákony boli dokonca v mnohých prípadoch prísnejšie než protižidovské norimberské zákony v Nemecku.

FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII

Život na seriál

V tom čase, na začiatku štyridsiatych rokov, žilo v Humennom čosi viac ako 2 500 Židov. „Dnes by sme ich v meste zrátali možno na prstoch dvoch rúk. To, že ich rady sú také zdecimované, preriedené, je výsledkom nacistických perzekúcii počas Slovenského štátu. Ich majetky arizovali, oni sami skončili v koncentračných táboroch, podobne ako sestry Friedmanové. Život väčšiny humenských Židov sa skončil v plynovej komore. Vojnové časy, genocídu a holokaust prežila len hŕstka Židov z nášho mesta a z toho mála ešte ubudlo, keď sa hneď po vojne, po februári 1948 i auguste 1968 niekoľko židovských rodín vysťahovalo do Izraela, USA či do iných končín sveta, kde hľadali lepšiu budúcnosť,“ pootvoril nám dvere do príbehu Edity Grosmanovej, rodenej Friedmanovej, publicista Marián Šimkulič z Humenného. Spolu s manželkou Annou, novinárkou, sa s pani Grosmanovou stretli ikskrát, málokto pozná toľko detailov z jej života ako oni. Vravia, že jej príbeh by sa nevošiel ani do celovečerného filmu, je to život na mnohodielny seriál.

Historik Ján Hlavinka, ktorý sa zaoberal dejinami židovskej komunity v Humennom, uvádza, že v roku 1929 nahlásil Okresný úrad v Humennom Krajinskému úradu v Bratislave, že autonómna ortodoxná židovská náboženská obec má asi tisíc duší. Lenže tento údaj bol dosť nepresný, lebo o rok neskôr sa k izraelitskému vierovyznaniu prihlásilo až 1 812 Humenčanov. Židovská komunita bola po rímskokatolíkoch druhou najpočetnejšou v meste pod Vihorlatom. Židia zohrávali v hospodárskom a spoločenskom živote mesta významnú úlohu.

„Ako prezrádzajú archívne dokumenty a kroniky, v medzivojnovom období vlastnili Židia v našom meste 90 percent obchodov, 35 remeselníckych dielní a štyri menšie priemyselné firmy. V meste žili a pôsobili aj štyria lekári, dvaja lekárnici, tucet právnikov, jeden inžinier a viacero učiteľov a úradníkov židovského pôvodu. Svoje miesto v politickom živote mesta mala aj Židovská strana, ktorá vo voľbách získavala viac ako päťsto hlasov, takže Židia mali stabilné zastúpenie aj v humenskom obecnom zastupiteľstve. Historici a etnológovia označujú medzivojnové roky ako obdobie rozkvetu židovskej komunity: v tom čase Židia tvorili značnú časť strednej vrstvy mesta,“ konštatuje publicista Marián Šimkulič.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ilustračná snímka

PROMINENTI V RAJKE: Maďarská obec zlákala Žideka i Gregorovú

Populárne články
Ján Jenčo získaval skúsenosti aj na študijnom pobyte v USA.

Hlavný inšpektor na ministerstve životného prostredia: Prečo občania prestávajú veriť štátu?

JOHN LENNON, hudobný génius, skladateľ a spevák, zakladajúci člen skupiny The Beatles.

Vraj sa gitarou neuživí: Svojmu vrahovi dal JOHN LENNON autogram len niekoľko hodín pred smrťou

Harry a Meghan

MEGHAN MARKLE priznala potrat: Z jej slov puká srdce

Ilustračné foto.Sponzorované

Alarmujúci prieskum: Prepojenosť škôl a praxe v IT sektore je takmer nulová

Ilustračná snímka

PROMINENTI V RAJKE: Maďarská obec zlákala Žideka i Gregorovú

Ruská ruleta pochádza z Ruska. Je to pravda?

Ruská ruleta pochádza z Ruska. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia