Dlhoročný pilier slovenskej divadelnej kultúry, dvojnásobný generálny riaditeľ SND, skvelý recitátor, ale predovšetkým výnimočný herec Dušan Jamrich (73).
Ženy staršej a strednej generácie ešte vždy pri zmienke o jeho mene nezabudnú poznamenať: „To bol veľký fešák.“ Dušan Jamrich sa narodil 25. októbra 1946 v Bratislave, ktorá je dodnes jeho veľkou láskou. „Pamätám si štvrť pod Slavínom, kde bolo málo rodinných domov, veľa záhrad, dnes je to úplne naopak. Boli to časy, keď sa dalo sánkovať od Slavína až po Palisády, časy, keď na ulici parkovalo jedno jediné auto,“ zaspomínal si v jednom zo svojich dávnych rozhovorov. Jeho detstvo bolo veľmi skromné.
˃˃˃ Fotografie uznávaného herca nájdete v galérii. ˂˂˂„Naša rodina zažila všeličo. Napríklad moja stará mama bola sestra slovenského dramatika Ivana Stodolu, neskôr prenasledovaného. Ich strýko bol Aurel Stodola, zakladateľ teórie parných a plynových turbín. Boli sme skromná rodina. Rodičia sa museli obracať, najmä mama. No popritom ma trpezlivo a nenásilne viedla napríklad k čítaniu. Starý otec bol zase advokát, politik, poslanec v československom parlamente. Vlastnil veľké majetky a chodil vo vyšívanej košeli, hral divadlo v Martinskom spevokole, vedel po grécky, po latinsky, po maďarsky, ovládal všetky slovanské jazyky, venoval sa výskumu slovenčiny, prekladal napríklad aj Aloisa Jiráska či upravil luteránsky spevník. No predsa skončil prenasledovaný, v jednej malej izbičke. Napokon bol rehabilitovaný, ale užili sme si. Moje dve sesternice mali napríklad jeden zimník v zime a museli sa oň deliť. Mamu vyhodili z roboty. Napriek tomu vždy hovorila, že na druhý deň vyjde slnko. Len tak sa tá doba dala prežiť.“
Hercova mama bola prekladateľka. Raz pracovala na knihe o astronautoch, tým bol budúci umelec fascinovaný. V piatej ľudovej sa preto rozhodol stať astronómom alebo fyzikom, nakoniec ho však odlákalo divadlo. Spočiatku ochotnícke. „Hral som v Divadielku za rampami a tam ma vtedy poslucháči VŠMU Stano Párnický a Ľubo Vajdička postrčili, aby som si poslal prihlášku.“
- Dielo
Dušan Jamrich sa narodil v Bratislave. Po absolvovaní štúdia herectva na VŠMU v Bratislave sa v roku 1970 stal členom SND. Od roku 1991 do roku 1996 bol jeho generálnym riaditeľom. Na tento post sa vrátil v roku 1999 a pôsobil v ňom až do decembra 2005. V roku 2002 bol zvolený za viceprezidenta Európskej divadelnej konvencie a viedol prípravu 6. ročníka festivalu Eurothalia, ktorý sa prvý raz konal v krajinách strednej a východnej Európy. Titul zaslúžilý umelec získal v roku 1988.
Za prínos k rozvoju slovenskej divadelnej kultúry mu bol v roku 2003 udelený Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. V septembri 2008 dostal Cenu Jozefa Kronera za najvýznamnejší herecký výkon za stvárnenie postavy Tribouleta v hre Victora Huga Kráľ sa zabáva a s prihliadnutím na stvárnenie postavy Larsa v hre Moiry Buffiniovej Večera. V roku 2010 bol ocenený Cenou ministra kultúry SR za rok 2009 za celoživotný prínos v oblasti hereckej tvorby s prihliadnutím na výnimočný umelecký prednes Homérovej Iliady v rozhlasovom projekte Slovenského rozhlasu – PARNAS.
Zahral si mnohé veľké úlohy, ako napríklad Jochanana v Hviezdoslavovom Herodesovi a Herodiade, Haimona v Sofoklovej Antigone, Richarda II. a Richarda III. v Shakespearovi, Alexandra v Gorkého Posledných, Oresta v Goetheho Ifigénii v Tauride, Geľa v Hollého Geľovi Sebechlebskom, Dimitrija v Palárikovom Samozvancovi, Diderota v Enzesbergovom Ľudomilovi, Mešťanostu v Barčovom Neznámom, Thomasa Moora v Boltovej hre Človek pre všetky časy, Lorda Cavershama vo Wildovom Ideálnom manželovi, Montparnassa v Besseho Riaditeľoch a ďalšie. Spolupracuje s rozhlasom, televíziou, zahral si v seriáli Povstalecká história, Alžbetin dvor, Život bez konca, Štúrovci, kde stvárnil postavu Ľudovíta Štúra. Aktuálne najoceňovanejším filmom, v ktorom účinkoval, je dráma Eva Nová z roku 2015 v hlavnej úlohe s Emíliou Vášáryovou.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
