Marcela Fuknová

Leonid Čujko má šesťdesiat rokov a&nbsp;ešte pred niekoľkými týždňami učil v&nbsp;Charkove spev. Keď sa jeho dcéry Oleny pýtame, aký je jej otec učiteľ, usmeje sa a&nbsp;povie: „Najlepší.“ Leonid sa obracia na Jozefa Blažeka z&nbsp;Organizácie muskulárnych dystrofikov (OMD) a&nbsp;ponúka mu: „Môžem ťa učiť, ak chceš.“ Jozef s&nbsp;vďakou odmieta: „Ja spievam síce zle, ale od srdca.“ Všetci sa spolu zasmejú a&nbsp;smútok, ktorý vidno Čujkovcom na tvárach, na chvíľu zmizne.

Leonid s&nbsp;Olenou po úteku z&nbsp;Charkova našli útočisko v&nbsp;účelovom zariadení STU v&nbsp;Gabčíkove. Do sídla Organizácie muskulárnych dystrofikov v&nbsp;Bratislave prišli už druhý raz. Prvý raz si tam prišli vyzdvihnúť francúzske barly. Leonid trpí ťažkou koxartrózou a&nbsp;má problémy s&nbsp;chôdzou. Z&nbsp;Charkova však prišiel iba s&nbsp;palicou. „Otcove barly sa nám nezmestili do auta. Nemali sme ani čas baliť sa, brali sme len základné veci. Keď sme odchádzali, práve bombardovali. V&nbsp;našom charkovskom byte zostal aj môj nástroj. Chcem poň niekoho poslať. Len musíme zistiť, či ho budem mať vôbec kam poslať,“ hovorí Olena.

Mladá žena je operná speváčka a&nbsp;violistka, pôsobí v&nbsp;slávnom charkovskom divadelnom orchestri, ktorý koncertoval po celej Európe. K&nbsp;hudbe ju priviedol práve otec. Ich rodina sa pri úteku rozdelila. Manželka pána Leonida odišla na Cyprus, kde žije ďalšia ich dcéra. V&nbsp;gabčíkovskom centre Čujkovci našli leták s&nbsp;ponukou od Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ÚKOZP), ktorý ponúkal týmto ľuďom pomoc. Skontaktovali sa s&nbsp;úradom a&nbsp;komisárka požiadala OMD, aby pánovi Leonidovi poskytla barly zo svojej bezplatnej požičovne. Pri tej príležitosti ukrajinský učiteľ spevu povedal ľuďom z&nbsp;OMD, že by veľmi rád mal gitaru, na ktorej doma pri speve zvyčajne hrával.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Keď Čujkovci prišli do OMD druhý raz, ich situácia už bola lepšia. Vďaka úradu komisára dostali materiál­nu pomoc, vysvetlili im, ako si môžu vybaviť dávku v&nbsp;hmotnej núdzi, a&nbsp;pomohli im preložiť doklady do slovenčiny. Pána Leonida dokonca presťahovali v&nbsp;gabčíkovskom centre na nižšie poschodie a&nbsp;ponúkli mu aj vyhovujúcejšie ubytovanie v&nbsp;Bratislave. Andrea s&nbsp;Jozefom ich v&nbsp;OMD čakali nie s&nbsp;jednou, ale dokonca s&nbsp;dvomi gitarami. Jednu gitaru zohnali členovia ich organizácie, druhú Leonidovi na výzvu ÚKOZP daroval poslanec Dominik Drdul, ktorý sa tiež pohybuje na vozíku.

Leonid nadšene rozbalil obidve. „To sú parádne nástroje. Táto je estrádna a&nbsp;táto akustická,“ vysvetľoval, vyludzujúc prvé tóny na ich strunách. Po krátkej chvíli jednu gitaru naladil. „Už viac ako mesiac, odkedy sme odišli z&nbsp;Charkova, nespieval a&nbsp;nehral. Nedokázal to,“ povedala nám Olena potichu. Na otcovu prosbu mu našla na internete v&nbsp;telefóne akordy známej skladby a&nbsp;o&nbsp;chvíľu sa priestormi OMD ozýval jeho krásny hlas sprevádzaný hrou na gitare. „Bože, modlím sa za ľudí. Ty im odpusť, ty ich zachráň. Bože, ja viem, že ty budeš s&nbsp;nami, do knihy života si nás zapísal. Bože, modlím sa za Ukrajinu, modlím sa za ľudí…“ Leonid spieval Modlitbu za Ukrajinu a&nbsp;ľuďom z&nbsp;OMD tiekli po lícach slzy. Hoci sami majú telesné postihnutie, neváhali okamžite pomôcť utečencom, ktorí potrebovali vozíky či iné pomôcky.

Okrem bariel pre Leonida poskytli vozík žene z&nbsp;Ukrajiny, ubytovanej v&nbsp;Petržalke, a&nbsp;niekoľko vozíkov poslali prostredníctvom Červeného kríža krátko po začiatku vojny na slovensko-ukrajinskú hranicu. „Mnohí ľudia museli pomôcky nechať doma na Ukrajine. Niektorí vozíky potrebovali aj priamo na hranici, lebo boli príliš slabí alebo vyčerpaní po dlhej ceste. Jednoducho sme im museli a&nbsp;chceli pomôcť,“ hovorí predsedníčka OMD Andrea Madunová.

Súčasťou bratislavského sídla OMD je veľký sklad zaplnený mechanickými i&nbsp;elektrickými vozíkmi, rôznymi chodúľkami, palicami, barlami, zdvihákmi, stoličkami na sprchovanie a&nbsp;inými pomôckami. Jozef Blažek medzi nimi obratne manévruje na svojom elektrickom vozíku. Počas rokov existencie bezplatná požičovňa pomohla mnohým ľuďom, ktorí by boli bez tejto služby bezradní. „Každý deň nám niekto volá. Stáva sa, že človek náhle vážne ochorie a&nbsp;potrebuje pomôcku hneď. Trvalo by veľmi dlho, kým by ju vybavil. Takto sa nám nedávno ozvala 40-ročná Eva, ktorá ochorela na amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS) a&nbsp;jej stav sa zhoršoval každý deň. Okamžite sme jej požičali elektrický vozík i&nbsp;špeciálny polohovateľný vozík, na ktoré by musela čakať týždne. Aspoň tak sme Eve a&nbsp;jej rodine mohli pomôcť zvládnuť náročnú situáciu,“ hovorí Jozef.

Veľmi užitočné sú aj dorozumievacie zariadenia. Poskytujú ich ľuďom, ktorí by inak nemohli používať počítač. „Máme dobrovoľníkov, ktorí chodia do domácností a&nbsp;učia ľudí zaobchádzať s&nbsp;touto pomôckou. Neskôr si ju môžu vybaviť cez úrad práce alebo s&nbsp;pomocou sponzorov,“ dodáva Andrea Madunová. „Občas sa ľuďom vozík či iná pomôcka pokazí alebo sú po úraze zrazu odkázaní na používanie vozíka či iných pomôcok. Dnes nám volala mama mladého chlapca, ktorého prepúšťajú domov z&nbsp;nemocnice po nehode v&nbsp;bdelej kóme. Pomohli sme jej so zá­kladnými pomôckami, kým sa jej ich podarí vybaviť. A&nbsp;takisto sme nedávno poskytli elektrický vozík mladému študentovi s&nbsp;telesným postihnutím, ktorý išiel študovať do Prahy. Hoci tam bude mať asistenta a&nbsp;má mechanický vozík, potrebuje aj elektrický na samostatný presun po internáte a&nbsp;okolí. Kúpili sme doň nové batérie a&nbsp;stúpačky. Pravidelne nám píše, ako veľmi mu vozík pomáha,“ hovorí Jozef o&nbsp;ďalších príbehoch.

Pomôcky sa do požičovne väčšinou dostávajú od ľudí, ktorí ich už nepotrebujú a&nbsp;chcú ich posunúť ďalej. „Veľmi drahé sú však aj batérie do elektrických vozíkov, stoja aj 500 eur, a&nbsp;takisto montáž a&nbsp;demontáž zariadení. To sa snažíme robiť vo vlastnej réžii, prípadne požiadame výrobcov, aby nám pomohli s&nbsp;ich údržbou. Náklady sú vysoké, pretože sú to už staršie vozíky. Veľmi pomáhajú ľuďom, ktorí by ich inak nemali. Aj preto sa snažíme požičiavať im ich dlhodobo,“ vysvetľujú Andrea s&nbsp;Jozefom.

Dôležitou súčasťou ich práce je aj poskytovanie sociálneho poradenstva, vďaka ktorému môžu ľudia s&nbsp;telesným postihnutím zistiť, ako si konkrétnu pomôcku vybaviť a&nbsp;zabezpečiť. „Dá sa povedať, že našim členom a klientom poskytujeme v&nbsp;našej organizácii zázemie počas celého ich života už od narodenia. Snažíme sa, aby boli fyzicky i&nbsp;psychicky aktívni, pretože to ich udržiava v&nbsp;kondícii,“ konštatuje Jozef.

Počas nášho rozhovoru sa Leonid s&nbsp;Olenou chystajú na odchod, no už onedlho sa chcú vrátiť. „Títo ľudia nám veľmi pomohli, hoci oni sami by mohli žiadať o&nbsp;pomoc. Sme im veľmi vďační a&nbsp;radi by sme tu pre nich usporiadali koncert,“ hovorí Olena. „Chceme priviesť ďalších ukrajinských hudobníkov, len si musíme nacvičiť program,“ usmieva sa. Jej otec berie so sebou okrem darovaného pohára medu obidve gitary. On vďaka tomuto daru po odchode z&nbsp;Ukrajiny opäť začal spievať. Druhú gitaru chce darovať niekomu, kto takisto potrebuje hudbu, aby opäť mohol začať žiť.