Andrea Madunová a Jozef Blažek z Organizácie muskulárnych dystrofikov v SR prevádzkujú bezplatnú požičovňu zdravotníckych pomôcok. Poskytujú ich aj ukrajinským utečencom, ktorí sú bezvládni či chorí.
Leonid Čujko má šesťdesiat rokov a ešte pred niekoľkými týždňami učil v Charkove spev. Keď sa jeho dcéry Oleny pýtame, aký je jej otec učiteľ, usmeje sa a povie: „Najlepší.“ Leonid sa obracia na Jozefa Blažeka z Organizácie muskulárnych dystrofikov (OMD) a ponúka mu: „Môžem ťa učiť, ak chceš.“ Jozef s vďakou odmieta: „Ja spievam síce zle, ale od srdca.“ Všetci sa spolu zasmejú a smútok, ktorý vidno Čujkovcom na tvárach, na chvíľu zmizne.
Leonid s Olenou po úteku z Charkova našli útočisko v účelovom zariadení STU v Gabčíkove. Do sídla Organizácie muskulárnych dystrofikov v Bratislave prišli už druhý raz. Prvý raz si tam prišli vyzdvihnúť francúzske barly. Leonid trpí ťažkou koxartrózou a má problémy s chôdzou. Z Charkova však prišiel iba s palicou. „Otcove barly sa nám nezmestili do auta. Nemali sme ani čas baliť sa, brali sme len základné veci. Keď sme odchádzali, práve bombardovali. V našom charkovskom byte zostal aj môj nástroj. Chcem poň niekoho poslať. Len musíme zistiť, či ho budem mať vôbec kam poslať,“ hovorí Olena.
FOTKY K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII...Mladá žena je operná speváčka a violistka, pôsobí v slávnom charkovskom divadelnom orchestri, ktorý koncertoval po celej Európe. K hudbe ju priviedol práve otec. Ich rodina sa pri úteku rozdelila. Manželka pána Leonida odišla na Cyprus, kde žije ďalšia ich dcéra. V gabčíkovskom centre Čujkovci našli leták s ponukou od Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ÚKOZP), ktorý ponúkal týmto ľuďom pomoc. Skontaktovali sa s úradom a komisárka požiadala OMD, aby pánovi Leonidovi poskytla barly zo svojej bezplatnej požičovne. Pri tej príležitosti ukrajinský učiteľ spevu povedal ľuďom z OMD, že by veľmi rád mal gitaru, na ktorej doma pri speve zvyčajne hrával.
Pokračovanie na ďalšej strane...
