Vladimír Kampf

Hrá na bicích v&nbsp;kapele Intrepid – Metallica Tribute, ktorá hrá len skladby skupiny Metallica. Žiadne medové „slaďáky“ či nežný súlad tónov. Hrajú pekne natvrdo.

Gabo učí piaty rok na základnej škole v&nbsp;bratislavskej Dúbravke náboženstvo. Kombinácia kapely a&nbsp;jeho profesijného poslania mnohým nedá pokoj. Je vôbec možné spojiť ich? Je. Narodil sa v&nbsp;Petržalke, vyrastal v&nbsp;Dúbravke. Po štúdiu strojárstva na strednej škole išiel študovať teológiu. Skončil ako laik. „Začal som v&nbsp;Ružomberku a&nbsp;skončil v&nbsp;Bratislave. Inšpiráciou na štúdium teológie bola pre mňa mama. Študovala ju ešte predo mnou. Ona začala,“ smeje sa.

Mama učila náboženstvo. Jej žiakom bol aj Gabo a&nbsp;ďalší súrodenci. „Pochádzam zo štyroch bratov. Spolu s&nbsp;nami vyrastal jeden bratranec a&nbsp;jeden chlapec z&nbsp;detského domova. Bolo nás doma šesť chalanov plus otec. Mama vraví, že sa cíti ako snehulienka medzi siedmimi trpaslíkmi.“ Počas štúdia teológie si ako magister urobil doplnkové pedagogické štúdium. „Vyrastali sme v&nbsp;náboženskom duchu. Keď som bol malý, chcel som byť aj pápežom. Hrávali sme sa na omše. Zaujímala ma astronómia a&nbsp;hviezdy. Spočiatku som rozmýšľal, že budem študovať niečo astronomické. Zišlo z&nbsp;toho, ani neviem prečo. Pre teológiu som sa rozhodol až po strednej škole. Nevybral som sa k&nbsp;hviezdam, len bližšie k&nbsp;nebíčku,“ hovorí s&nbsp;úsmevom.

Ani teológia, ani pedagogika pre neho najprv neboli prioritou. Na to, že by mohol učiť, počas štúdia ani len nepomyslel. Pomohla náhoda. Alebo Božia prozreteľnosť? Jeho mama dostala zo základnej školy, v&nbsp;ktorej kedysi učila a&nbsp;do ktorej chodil aj Gabo, ponuku opäť nastúpiť a&nbsp;učiť. „Ozvala sa pani riaditeľka, či by sa tam nevrátila. Mama povedala, že má toho dosť, ale o&nbsp;jednom učiteľovi náboženstva by vedela. Riaditeľka ma poznala z&nbsp;detstva. Bola triedna učiteľka môjho mladšieho brata, s&nbsp;ktorým hráme v&nbsp;kapele. Prišiel som, splnil som všetky predpoklady a&nbsp;mohol som nastúpiť. Pozdával som sa aj pánovi farárovi. Od biskupa som dostal kanonickú misiu a&nbsp;už som aj bol späť na svojej základnej škole.“

Odmala chodil do základnej umeleckej školy. Keď končil štúdium hry na husličkách, ktoré ho ani veľmi nebavilo, založili si s bratom prvú kapelu. Skúšali hrať, Gabo si sadol za bubny, brat hral na gitare a spieval. „V tom čase som mal štrnásť rokov. Vydržalo nám to dodnes. Mladší brat sa venuje len hudbe. Starší dnes už nemá s hudbou nič spoločné a ten najstarší nás k nej priviedol. Prostredníctvom neho sme mali prvé kontakty s Metallicou či Queenom a s inými rockovejšími kapelami. Keď sa vrátil po dvoch rokoch z Anglicka, hudbe sa už veľmi nevenoval, len občas si zahral. Vzťah k hudbe sme zdedili po rodičoch. Obaja spievali v kostole, otec k tomu hral na gitare a fúkacej harmonike. Skúšal aj klarinet a trúbku. Mama vedela hrať na klavíri, gitare a ďalších nástrojoch. Nadanie máme po oboch.“

Učiteľ náboženstva učí v&nbsp;Dúbravke celú základnú školu od prvákov po deviatakov. K&nbsp;náboženstvu dostal hudobnú výchovu, pretože hrá v&nbsp;kapelách, a&nbsp;pridali mu hodinu techniky, keďže má za sebou štúdium strojárstva na strednej. „Pri nástupe som mal k&nbsp;učeniu rešpekt. Nedokázal som si predstaviť, čo budem s&nbsp;deťmi na hodine robiť 45 minút. Pripadalo mi to ako neskutočne dlhý čas. Robil som si poctivé prípravy. Pamätám si situácie, keď som sa nedokázal vyjadriť. Nevedel som, čo mám povedať. Bol to stres. Nakoniec som si zvykol. Dnes už som v&nbsp;pohode a&nbsp;niektoré 45-minútové hodiny sa mi zdajú krátke. Nestíham povedať všetko.“

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Dnešné deti sú vraj iné. „My sme trávili veľa času vonku a&nbsp;patrili k&nbsp;tomu aj porozbíjané okná. V&nbsp;súčasnosti deti menej vymýšľajú, ale majú medzi sebou i&nbsp;s&nbsp;učiteľmi a&nbsp;rodičmi horšie vzťahy. Keď som bol malý, chalani sa pobili a&nbsp;nikto nič neriešil. Dnes sa nebijú, ale riešia všetko.“ Učiť menších žiačikov je príjemnejšie v&nbsp;tom, že učiteľa ešte berú vážne a&nbsp;vnímajú ho. Starší nie sú horší, len pedagóga prijímajú ťažšie. „Ale keď ich niečo zaujme, dá sa s&nbsp;nimi o&nbsp;tom veľmi dobre porozprávať,“ charakterizuje Gabo. Zaujať deti je podľa neho dôležité, ale či sa to podarí, závisí aj od momentálnej nálady učiteľa. „Keď som unavený alebo trochu menej motivovaný, je to na moju škodu – strácam ich pozornosť. Nie je zložité učiť deti, chce to len riadnu dávku vnímavosti. Treba sledovať, ako reagujú.“

Učiteľ náboženstva dostal na starosť siedmakov ako triedny učiteľ. So svojimi žiakmi si užil školské výlety a&nbsp;školu v&nbsp;prírode. „Boli sme si opekať, po vysvedčení sme zašli na zmrzlinu. Je to moja prvá trieda. Prirástli mi k&nbsp;srdcu. Už teraz ich považujem čiastočne za vlastné deti. No v&nbsp;prvom rade sú to Božie deti,“ dodáva s&nbsp;úsmevom.

Pozornosť detí pútajú aj príbehy z&nbsp;Biblie. „To nie je historická kniha. Vtedajšie situácie sa nedajú porovnávať s&nbsp;dnešnými, pretože vychádzali zo sveta a&nbsp;z&nbsp;myslenia, aké boli vtedy. Kresťania veria, že Biblia bola inšpirovaná Duchom Svätým a&nbsp;má hodnotu aplikovateľnú na dnešnú dobu. Považujeme ju za úplnú knihu, ku ktorej už nič dodávať netreba. Len v&nbsp;nej musí človek hľadať. Netreba brať všetko doslovne, ale vnímať to vo vyššom význame a&nbsp;pýtať sa, čo tým chce Boh povedať. Starý zákon je brutálnejší, teoreticky je pre mladých zaujímavý hlavne pre napäté situácie, vojny a&nbsp;podobne. Hlbšie veci o&nbsp;Ježišovi Kristovi sú v&nbsp;Novom zákone. Keď som mladším deťom púšťal animované príbehy o&nbsp;smrti a&nbsp;zmŕtvychvstaní Krista, niektoré z&nbsp;toho boli zhrozené. Na náboženstvo sa hlásia aj žiaci z&nbsp;rodín, v&nbsp;ktorých nepraktizujú náboženstvo. Tí sa väčšinou nestíhajú čudovať. V&nbsp;Biblii sa dá každý deň niečo nájsť.“

Keď sa deti dozvedia, akú muziku hrá na koncertoch učiteľ náboženstva, zaujme ich to. „V&nbsp;škole v&nbsp;prírode som im urobil program v&nbsp;rámci hudobnej výchovy. Zahral som im pár pesničiek na gitare. Starší mi raz za čas prídu s&nbsp;rodičmi na koncert. Sú radi, že ma vidia.“ Niekedy prinesie na hodinu hudobné nástroje. Ukázal im cajón, husle... „Myslím, že prepojiť hudbu s&nbsp;výučbou náboženstva je dobrý nápad. Ešte pred tým, než som objavil Metallicu, ma učili vzťahu k&nbsp;hudbe. V&nbsp;mladosti sme často ani netušili, o&nbsp;čom tie pesničky sú. Páčila sa nám hlavne melódia. Cez ňu vnímam aj Metallicu. Viem, že nie všetky texty sú kresťanské a&nbsp;s&nbsp;kostolným poriadkom. V&nbsp;hudbe však cítim, že človek, ktorý ju skladal, mal nejaké vnuknutie či inšpiráciu na jej vytvorenie.“

Reakcie plné prekvapenia nie sú ničím výnimočným: Ty si fakt učiteľ náboženstva? „Samozrejme, že to funguje aj opačne, keď sa niekto dozvie, že okrem učiteľovania hrám tvrdý rock. Pozerajú na mňa a neveria, ale všetkým sa to zdá super. Keď hráme koncert, nechválim sa, že učím náboženstvo. Niekedy to príde spontánne.“

Problémom by mohla byť etická hranica niektorých skladieb, ich textov. „Spevák James Hetfield napísal asi všetky ich texty. Vyrastal v kresťanskej viere. Jeho mama vraj bola až fanatická veriaca, ktorá nechcela podstúpiť nejaký druh liečby a zomrela. Vtedy možno na vieru zanevrel. Niektoré texty sú naozaj na hrane. Napríklad pesnička The God That Failed (Boh zlyhal) je práve z toho obdobia. Nikdy v živote som ju nehral. Niežeby som sa jej vyhýbal, ale nie je vhodná na koncerty. Niektorým textom by som sa rád ako kresťan vyhol. Inak nemám problém. Viem, že texty Metallicy nie sú ikonou kresťanstva.“

Ani Queen či Led Zeppelin nemali v kresťanskom svete dobrú povesť. Bolo to možno nepochopenie či málo tolerancie. „Pán farár z Dúbravky vie, že hrávam. Je rád, že som vzal prácu učiteľa. Neviem, čo vlastne počúva, ale žiadne výhrady proti mne nemá.“

Od učiteľa náboženstva by sa očakával skôr gospel. „Je za tým najstarší brat. Nemaznal sa s&nbsp;tým. Keď sme začínali hrať, urobil mi bubny z&nbsp;vedier, cez ktoré sme natiahli igelit. Samozrejme, že sme chceli mať aj dlhé vlasy. Mama najprv nesúhlasila, ale neskôr sa s&nbsp;tým zmierila. Náušnice mám od osemnástich rokov. Chcel som ich už skôr, ale bolo ťažké vysloviť čo len myšlienku na ne. Dnes o&nbsp;nich ani neviem. Uvedomím si to, len keď sa ma deti pýtajú, prečo ich mám.“

Mama chodieva na koncerty, keď ich majú jej muzikanti niekde nablízku. Je hrdá na svojich synov. „Prišla nás pozrieť počas Dúbravských hodov a&nbsp;bola spokojná. Hrali sme aj v&nbsp;podniku pod panelákom, kde býva. Ani to si nenechala ujsť. Už nerieši, že v&nbsp;časoch, keď sme miništrovali, sme začali s&nbsp;Metallicou. Kostolná partia sa dala na takúto hudbu. Hrali sme aj s&nbsp;vlastnou kapelou zopár vlastných pesničiek. Dokonca sme nahrali CD, ale nestihli sme ho vydať, lebo manažér zomrel. Máme ho nevydané.“

Učiteľa náboženstva baví tvrdá hudba: Nie všetky texty sú s kostolným poriadkom

Vladimír Kampf

Plus TV

Miro Jaroš sa na koncerte popasoval s technickými problémami.

Anička Slováčková sa podelila o zábery z letnej dovolenky.

Prežila autonehodu, bola v kóme, druhýkrát sa narodila. Dnes na oplátku pomáha núdznym

Výber pre vás

Učiteľa náboženstva baví tvrdá hudba: Nie všetky texty sú s kostolným poriadkom

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Snina je nudná len pre toho, kto sa nevie nájsť: Čím učarovala svojim obyvateľom?

Dobrodružstvo na Hrone: Splavovanie našich riek láka aj zahraničných turistov

Čierny polmesiac na českých koľajniciach: Hrozia aj nám podobné udalosti?

Plus TV

Miro Jaroš sa na koncerte popasoval s technickými problémami.

Anička Slováčková sa podelila o zábery z letnej dovolenky.

Prežila autonehodu, bola v kóme, druhýkrát sa narodila. Dnes na oplátku pomáha núdznym

Výber pre vás