Marcela Fuknová

Tetiana Volodinová (63) ešte pred tromi týždňami pracovala ako učiteľka svetovej literatúry v&nbsp;Kyjeve a&nbsp;učila deti od piateho do jedenásteho ročníka na dvoch kyjevských školách. Na Slovensko prišla krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine. Jej mama zostala v&nbsp;Sumskej oblasti, ktorú obsadili Rusi. Tetiana odcestovala z&nbsp;rodnej krajiny s&nbsp;dcérou Oľgou a&nbsp;vnučkami Darou a&nbsp;Mariou.

„Bolo mi jasné, že to bude zlé, veľmi sme sa báli o&nbsp;deti. Zbalili sme sa za pätnásť minút. Cestovali sme najprv k&nbsp;známym na Ukrajine, odtiaľ do Rumunska a&nbsp;odtiaľ sem. V&nbsp;Bratislave sme boli pred tromi rokmi ako turistky, takže to tu trochu poznáme,“ konštatuje. Ubytovali sa v&nbsp;penzióne v&nbsp;Starom Meste a&nbsp;už na druhý deň si Tetiana chcela nájsť prácu. „Pozerala som sa po letákoch v&nbsp;meste. Bolo mi jedno, čo by som šla robiť. Vnučka sa však dívala na Facebook a&nbsp;povedala mi – babi, pozri, tu hľadajú ukrajinských učiteľov pre naše deti,“ rozpráva s&nbsp;úsmevom.

Článok pokračuje na ďalšej strane...

Tetiana sa tak stala jednou z&nbsp;desiatich učiteľov, ktorí sa doteraz zapojili do projektu SchoolToGo. Ide o&nbsp;vzdelávaciu platformu na online vzdelávanie ukrajinských detí, ktorú spoločne vytvorili tri slovenské firmy. Rudolf Tesár, riaditeľ firmy Soficreo, ktorá sa zoberá vytváraním vzdelávacích plat-foriem pre slovenské školy, spolu s&nbsp;ďalšími kolegami dokázali takto využiť už existujúcu plat-formu a&nbsp;počas niekoľkých dní ju prispôsobiť na vzdelávanie ukrajinských detí.

„O&nbsp;tomto projekte som sa dozvedela pred dvomi týždňami,“ usmieva sa Ukrajinka Anna Trisčyčevová, ktorá je koordinátorkou platformy School ToGo. Na Slovensko prišla pred dvomi rokmi s&nbsp;manželom. Je vyštudovaná historička, pracovala na diaľku pre odborné periodikum pre právnikov v&nbsp;Kyjeve. „Po vypuknutí vojny to už nebolo možné. Zháňala som aspoň nepriestrelné vesty a&nbsp;prilby pre ukrajinských mužov, ale spolu s&nbsp;kamarátmi sme zohnali len dve, všetko bolo vypredané,“ hovorí mladá žena, ktorá má všetkých príbuzných na Ukrajine.

Do projektu sa zapojila spolu s&nbsp;ďalšou Ukrajinkou žijúcou na Slovensku Janou Nečyporenkovou, s&nbsp;ktorou sa zoznámila na kurze slovenčiny. Tá okamžite preložila platformu do ukrajinčiny a&nbsp;dnes koordinuje pedagógov, ktorí sa zapájajú do projektu. Vďaka platforme SchoolToGo sa v&nbsp;súčasnosti vzdeláva 200 detí, ďalších 800 sa na ich stránke zaregistrovalo. K&nbsp;projektu sa v&nbsp;krátkom čase pripoja ďalší traja pedagógovia s&nbsp;rôznymi aprobáciami.

„Máme fyziku, matematiku, angličtinu, ukrajinskú i&nbsp;svetovú literatúru, biológiu, dejepis, zatiaľ nám chýba chémia, s&nbsp;tou sme ešte nezačali,“ vyratúva Jana. Zatiaľ všetci učitelia učia ako dobrovoľníci, časom by však mali dostávať aj finančnú odmenu. „Väčšina z&nbsp;nich sú ľudia, ktorí teraz prišli z&nbsp;Ukrajiny s&nbsp;rodinou a&nbsp;potrebujú peniaze. Máme však aj učiteľov, ktorí sú na Ukrajine. Jedna pani učiteľka je napríklad v&nbsp;Odese a&nbsp;nemieni odtiaľ odísť. Alebo sa dokonca práve z&nbsp;Ukrajiny presúvajú do zahraničia,“ hovorí Jana.

Denne im volajú riaditelia slovenských škôl. „Nemôžu deťom ponúknuť napríklad ukrajinčinu, aj predmety ako matematika a&nbsp;fyzika sú pre ukrajinské deti v&nbsp;slovenčine náročné. Veľmi sa im však snažia pomôcť, najmä psychicky,“ hovorí Jana. Možnosť vzdelávať sa aj online vo svojom jazyku je podľa nej pre deti po príchode veľmi dôležitá.

„Všetky sú vystrašené. Mnohé boli v&nbsp;krytoch, zažili bombardovanie. Ušli pred vojnou a&nbsp;bolo pre ne ťažké prísť do cudzej krajiny a&nbsp;ísť do slovenských škôl. Doteraz sa vzdelávali v&nbsp;azbuke, slovenčina je pre ne cudzí jazyk, hoci niektorým slovám rozumejú. Uvažujeme, že online vyučovanie rozšírime aj o&nbsp;doučovanie v&nbsp;popoludňajších hodinách, aby deti mali možnosť dať si od našich učiteľov vysvetliť, ak niečomu nebudú rozumieť. Chýbajú nám učitelia slovenčiny hovoriaci po ukrajinsky, tých by sme naozaj potrebovali,“ hovorí Jana.

Článok pokračuje na ďalej strane...

Keď sa Tetiana dozvedela, že na Slovensku môže učiť ukrajinské deti, neváhala ani chvíľu. „Bola som rada, že aj tu na Slovensku môžem využiť svoje vzdelanie a&nbsp;42 rokov praxe. Tým ‚svojim‘ deťom, ktoré som učila doteraz, nechávam aspoň materiály a&nbsp;úlohy a&nbsp;spájam sa s&nbsp;nimi cez Viber. Aspoň sa rozprávame, niečo si prečítame. Neopustila by som ich,“ hovorí. Z virtuálneho stretnutia s deťmi zapojenými v projekte mala trochu obavy.

„Hovorila som si – ja som tu v&nbsp;bezpečí a&nbsp;niektoré deti sú ešte stále tam. Niektoré sú na úteku, niektoré v&nbsp;zahraničí. Rozmýšľala som, či im nebude psychicky ešte horšie. Okrem toho teraz učím skôr mladšie deti a&nbsp;bola som zvyknutá skôr na starších študentov. Keď mi však začali kresliť srdiečka a&nbsp;ukazovať ich cez obrazovku, hneď sme si k&nbsp;sebe našli cestu. Deti sú deti. Nezáleží na tom, akým jazykom hovoria. Potrebujú sa cítiť prijaté a&nbsp;ľúbené,“ hovorí.

Tetianina dcéra už pre nich našla dlhodobejšie ubytovanie. Ona zamestnaná je, pracuje zo Slovenska na diaľku ako psychologička pre medzinárodnú organizáciu, ktorá pomáha deťom v&nbsp;Afrike. Tetianina vnučka dokonca začala u&nbsp;nás chodiť na tréningy synchronizovaného plávania, ktorému sa venovala na Ukrajine. Tetiana je však presvedčená, že sa budú môcť onedlho vrátiť domov do Kyjeva. „Deti mi na hodine často smutne hovoria, že všetko je zničené. Ja im však odpovedám, že všetko vystaviame znovu, že Ukrajina bude zase krásna a&nbsp;my tam budeme znovu šťastne žiť.“