V detskom spevokole vstúpila do divadelného sveta dojímavou postavou opusteného synčeka. Za jej výkon ju náročný estét Svetozár Hurban Vajanský odmenil škatuľou cukríkov. Cesta Hany Meličkovej (†77) od tohto prvého ocenenia až po titul národnej umelkyne však bola dlhá a kľukatá.
Rodina Meličkovcov pochádzala z Gemera. Do Martina sa tento rod presťahoval vďaka herečkinmu starému otcovi Michalovi. Ten v roku 1831 prijal miesto kantora a rektora v evanjelickej škole, kde vychoval väčšinu martinských remeselníkov, miestnu inteligenciu aj úradníkov. Do Martina si priviedol ženu, ktorá bola zhodou okolností príbuzná manželky básnika Sama Chalupku. S Haniným starým otcom mali jedenásť detí, ktoré získali vzdelanie v škole u svojho otca. Herečkin otec Ján sa stal učiteľom. Vyučoval v Maďarsku, no na otcovu žiadosť sa vrátil do Martina.
Tam sa spolu s manželkou Oľgou Milecovou zaradili medzi ochotníckych divadelníkov. Ján zároveň miloval hudbu, ku ktorej priviedol aj najmladšiu zo svojich desiatich detí – malú Hanku Meličkovú, ktorá sa narodila 27. januára 1900. Po mame zdedila zemiansky pôvod. Jej rodina pochádzala zo starého rodu v Trnove. Časom sa však jeho erb začal objavovať aj v Necpaloch, kde sa Hanina mama narodila. V detstve sa budúca profesionálna herečka okrem hudby veľmi prirodzene venovala divadlu v Slovenskom spevokole.
Po absolvovaní ľudovej školy navštevovala štátnu meštiansku školu a pokračovala na vyššej obchodnej škole v Martine. V rokoch 1919 až 1923 študovala hru na klavíri a herectvo na konzervatóriu v Prahe. Vďaka tomu sa stala kvalifikovanou učiteľkou klavírnej hry a diplomovanou profesionálnou herečkou. Po návrate do Martina nastúpila ako učiteľka do župnej školy. Zbytočne jej blízki dohovárali, aby nezahadzovala talent a nevystupovala len na ochotníckych doskách, nepomohlo to. Hudba jej bola prednejšia.
- Dielo
Hana Meličková sa narodila 27. januára 1900 v Martine.
Lásku k hudbe v nej vypestoval otec. Hudbe sa aj spočiatku venovala, neskôr ju však zlákalo herectvo. V rokoch 1919 – 1923 študovala v Prahe herectvo a hru na klavíri, v rokoch 1923 – 1926 pracovala ako učiteľka v Župnej hudobnej škole v Martine. Členkou Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave bola v rokoch 1926 – 1976 (okrem vojnových rokov 1939 – 1946). Počas svojho umeleckého pôsobenia stvárnila takmer tristo postáv. Jej herecký talent našiel uplatnenie v každom žánri.
Stvárnila najväčšie postavy klasického repertoáru od autorov ako napríklad William Shakespeare, Henrik Ibsen, Oscar Wilde či Lev Nikolajevič Tolstoj. Jej doménou sa stali ľudové postavy, najmä v hrách slovenských klasikov Jozefa Gregora Tajovského alebo Pavla Országha Hviezdoslava. V rozhlase účinkovala od jeho vzniku v roku 1926. Hrala aj vo filme a v televízii. Kozie mlieko (1950), Zemianska česť (1957), Jerguš Lapin (1960), Polnočná omša (1963), Ženský zákon (1967), Adam Šangala (1972), Piková dáma (1974), Osem žien (1974), Horali (1974) – to sú niektoré tituly z jej filmografie.
Účinkovala aj v televíznych seriáloch Príbehy z lepšej spoločnosti (1969), Parížski mohykáni (1971), Straty a nálezy (1975). V roku 1955 dostala titul zaslúžila umelkyňa a v roku 1961 titul národná umelkyňa. Okrem toho bola laureátka štátnej ceny z roku 1951 aj nositeľka vyznamenania Za zásluhy o výstavbu z roku 1960. Jej meno nesie ulica na bratislavskom sídlisku Dlhé diely. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo v roku 2000 príležitostnú poštovú známku, na ktorej je Hana Meličková zobrazená v divadelnom kostýme. Zomrela 7. januára 1978 v Bratislave, iba dvadsať dní pred 78. narodeninami.
Článok pokračuje na ďaľšej strane.
