Jana Homolová

Už na prvé počutie znie život mladíka zo známeho kúpeľného mesta ako prechádzka ružovou záhradou, ktorú si navyše vlastnoručne dekoroval. Ešte ako mladý študent dostal možnosť pracovať pre slovenský parlament a&nbsp;kanceláriu prezidenta. Po skončení školy sa presťahoval do zahraničia, kde viazal kvety pre Bona Voxa z&nbsp;U2, Barbru Streisandovú, Eltona Johna a&nbsp;neskôr aj pre britskú monarchiu. Nasledovala práca na megaúspešných filmoch, kontakty so svetovými hviezdami a&nbsp;cesty k&nbsp;novým pracovným vyhliadkam. Napriek tomu skromný Palo Onder pri našom rozprávaní nezabudol poukázať predovšetkým na svoje začiatky. Odrazovým mostíkom pre neho bolo štúdium na Strednej odbornej škole v&nbsp;Rakoviciach, kam sa dostal v&nbsp;podstate náhodou.

„Kedysi som chcel v&nbsp;Bratislave študovať na konzervatóriu herectvo. Tej myšlienky som sa však vzdal, lebo mi to pripadalo v&nbsp;mojej vtedajšej situácii nereálne. Rozhodol som sa pre administratívny odbor, ale, žiaľ, na prvý pokus som sa tam pre veľký počet záujemcov, nedostal. Po dvoch mesiacoch sa na tejto škole malo uvoľniť miesto, preto mi ponúkli zobrať na krátky čas hociktorý ponúkaný odbor s&nbsp;tým, že odkiaľ následne prestúpim. Vtedy som si vybral floristiku, kde som hneď po dvoch mesiacoch v&nbsp;prvom ročníku štúdia začal so svojimi prácami chodiť na súťaže. Vyhrával som. Zapáčilo sa mi to, preto som aj vyštudoval tento odbor,“ uviedol Palo, ktorý sa floristike venuje od svojich štrnástich rokov a&nbsp;po skončení školy si v&nbsp;Bratislave založil úspešné podnikanie. „Vďaka tomu som spolupracoval s&nbsp;rôznymi zaujímavými firmami. Celkovo to bolo veľmi pekné obdobie,“ zhodnotil.

Viacerí by sa mohli nazdávať, že na malom slovenskom trhu stáli za Palovým odchodom do sveta práve peniaze, lenže opak je pravda. Veľmi slušne si na seba vedel zarobiť aj u&nbsp;nás. „Lákal ma väčší trh, viac príležitostí a&nbsp;rôznorodosť možností. V&nbsp;roku 2006 som vycestoval do Dublinu. Najskôr to mala byť len krátka návšteva, ale z&nbsp;tej som sa viac nevrátil,“ priznal nám so smiechom. Prirodzene, jeho začiatky neboli úplne jednoduché a&nbsp;svet mu hneď neležal pri nohách.

Zamestnal sa vo vegetariánskej reštaurácii, zarábal si aj v&nbsp;hospici pre starých ľudí. Čas využíval na zdokonalenie svojej angličtiny. Keď si už bol cudzím jazykom istý, bez váhania poslal životopis do najlepšej floristickej firmy v&nbsp;Írsku. Guráž sa mu vyplatila, pretože v&nbsp;krátkom čase lukratívny džob naozaj získal. Tam však jeho úlohou nebolo žiadne viazanie kytíc, ale vytváranie neopakovateľnej atmosféry. Bola to totiž hlavná idea spoločnosti, ktorú, mimochodom, vlastní vnučka majiteľa impéria Jurys Inn Hotel Group.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Palo sa tak zo dňa na deň ocitol vo svete vysokej smotánky. Aranžoval pompézne kvetinové výzdoby pre tie najexkluzívnejšie párty, koncerty, svadby v&nbsp;rámci celého Írska, ale aj pre tamojšieho prezidenta, parlament a&nbsp;tie najluxusnejšie hotely v&nbsp;Dubline. Medzi jeho úplne prvých klientov patril napríklad Bono z&nbsp;U2, ktorý je podľa jeho slov milovníkom orchideí a&nbsp;všeobecne bielych kvetov. Napriek tomu, že v&nbsp;krajine trojlístkov sa mu nesmierne darilo a&nbsp;pobudol tam šesť rokov, lákalo ho to do mekky floristiky, do Londýna.

Zamestnal sa v&nbsp;najstaršom kvetinárstve sveta Moyses Stevens. Ide o&nbsp;145-ročnú židovskú firmu, ktorá stále prekvitá a&nbsp;nemá núdzu o&nbsp;tých najprominentnejších zákazníkov. Toto kvetinárstvo je napríklad výhradným floristom princa Charlesa a&nbsp;jeho rodiny. Palo Onder na základe toho získal zákazky jednak od princa, samotnej kráľovnej Alžbety II. alebo jej dcéry princeznej Anny. Tá mu spomedzi členov britskej monarchie učarovala najviac. „Je to aj preto, lebo som s&nbsp;ňou pracoval opakovane, no zároveň ju mám celkovo rád ako postavu vo verejnom dianí v&nbsp;rámci Anglicka,“ ozrejmil nám.

Čo sa týka vkusu alebo preferencie niektorých kvetov, uviedol: „Princ Charles má v obľube kvetinku, ktorá sa volá delfínium. Je nádherná. Viem, že jedna z jeho veľkých záľub je záhrada. Blízko Londýna má svoju vlastnú organickú záhradu, ktorá sa volá Highgrove. Zároveň je hlavou a správcom cornwallského panstva. Na tomto území je veľmi veľa fariem, kde sa pestujú kvety, ale aj organická zelenina. Robí aj projekty, na základe ktorých pomáha začínajúcim farmárom podnikateľom rozbehnúť biznis v tejto oblasti. Je to podľa mňa pekné.

Jeho život nie je len to, čo vidíme v televízii a čítame v tlači. Venuje sa veľkému množstvu rôznych povinností a jednou z nich je aj pomoc obyčajným ľuďom. Kráľovná má zas rada konvalinky, ktoré boli použité aj v jej korunovačnej kytičke. Všeobecne má rada skôr malé kytice. Čo sa týka viazania kvetov pre členov kráľovskej rodiny, platia tam dosť prísne reštrikcie. Florista teda nemá veľkú možnosť popustiť uzdu svojej fantázii.“ Omnoho viac sa tak mohol „vyblázniť“ pri spolupráci so sieťou hotelov Hilton, s módnou značkou Gucci, Kenzo, pri práci pre speváčku Adele, Barbru Streisandovú a mnohých ďalších.

O&nbsp;úroveň vyššie sa dostal vďaka práci na filmových produkciách. „Robil som kvety k&nbsp;filmu Konzultant, v&nbsp;ktorom hrali Brad Pitt, Cameron Diaz, Michael Fassbender a&nbsp;Penélope Cruz. Spolupracoval som na jednej časti Harryho Pottera, sérii The Royals a&nbsp;na filme Roba Marshalla Into the Woods, v&nbsp;ktorom účinkovali také mena ako Meryl Streep, Johnny Depp, Emily Blunt, James Corden či Anna Kendrick. Bola pre mňa veľká pocta pracovať po boku takých úžasných ľudí,“ skonštatoval.

S&nbsp;megahviezdami mal doteraz len dobré skúsenosti. „Veľmi ma prekvapil najmä režisér Rob Marshall. Je veľmi skromný a&nbsp;príjemný. Hneď sme si potykali. Na pľaci vytváral úžasnú atmosféru, pretože chcel byť obklopený šťastnými ľuďmi.“ Menej vľúdne pocity v&nbsp;Palovi vyvolala napríklad grécka princezná, ktorá sa podľa neho nevedela správať k&nbsp;bežným smrteľníkom. „Možno to bolo preto, že sa pohybovala len vo svojej skupine ľudí a&nbsp;bola izolovaná od bežnej spoločnosti,“ zamyslel sa.

Zvykol si aj na rôzne výstrelky či vrtochy. „Pre istého Brita som pripravoval svadbu, ktorá trvala dva týždne. Bolo na nej veľmi veľa práce. Zaujímavý projekt som robil v&nbsp;Kodani. Išlo o&nbsp;korporátnu párty pre päťtisíc ľudí. Dostal som obrovský priestor, ktorý bolo treba vyzdobiť. Mal som k&nbsp;dispozícii lietadlo a&nbsp;len polovica z&nbsp;jeho priestoru bola zaplnená mojimi kvetmi.“ Kytice viazal pre významných štátnikov z&nbsp;celého sveta, ale aj arabských šejkov.

Jedna z&nbsp;najdrahších, akú kedy vytvoril, bola kytica z&nbsp;výberových ruží na požiadavku istého britského politika ako valentínsky dar. „Neviem, pre koho presne boli kvety určené, ale stáli tritisíc libier,“ povedal so smiechom. Prominentný florista, dnes pôsobiaci na voľnej nohe, má na konte aj veľkolepú predsvadobnú párty, na ktorú maharadžova dcéra z&nbsp;Indie minula dve milióny libier. „Samotné kvety z&nbsp;tohto rozpočtu stáli asi 200-tisíc libier,“ šokoval nás.

Zaujímavosťou je, že umelcov mimoriadne pestrý profesijný život nie je širokej verejnosti známy. V&nbsp;okruhu svojich najbližších však z&nbsp;jeho úspechov majú obrovskú radosť. „Mamina aj ocino sa veľmi tešia. Fanúšičky mám aj vo svojich dvoch sestrách Miške a&nbsp;Deniske. Tie sú na mňa veľmi pyšné. Som veľmi rád, že som mohol vyrastať v&nbsp;liberálnom prostredí a&nbsp;moji rodičia ma nechali robiť veci tak, ako chcem ja.“

Napriek vynikajúcemu rodinnému zázemiu sa vrátiť domov rozhodne nechystá. „Človek nikdy nevie, čo prinesie budúcnosť. Momentálne to neplánujem, ale na Slovensku mám rodičov. Keby ma v&nbsp;budúcnosti potrebovali mať niekde v&nbsp;blízkosti, prečo nie. Z&nbsp;vlastného rozhodnutia by som sa však domov nevracal. Je to podmienené aj tým, že v&nbsp;Dubline žije môj úžasný 17-ročný syn Narayan. Sestra zas žije kúsok od Belfastu, priateľov mám roztrúsených v&nbsp;USA, Kanade, Austrálii a&nbsp;Európe. Z&nbsp;tohto hľadiska mi Londýn ako môj aktuálny domov vyhovuje. Odtiaľto sa môžem hýbať a&nbsp;cestovať po celom svete,“ vysvetlil nám.

Aby bol v&nbsp;obraze, sleduje nielen svetové trendy, ale aj vývoj floristiky na Slovensku. „Myslím, že toto umenie u&nbsp;nás momentálne prekvitá. Musím dokonca povedať, že tu stále nachádzam aj množstvo svojej vlastnej inšpirácie. Z&nbsp;tohto prostredia pochádzam a&nbsp;veľa vecí, ktoré som sa naučil, mám práve vďaka Slovensku a&nbsp;škole, ktorú som navštevoval.“ Priznáva, že jeho vlastný zahraničný biznis funguje a&nbsp;rozrastá sa aj preto, že tamojší floristi si vzájomne pomáhajú. To u&nbsp;nás, žiaľ, nie je zvykom.

Keďže s&nbsp;flórou pracuje denne, tvrdí, že kvety určite majú dušu. „Podľa môjho názoru ju kvet má vtedy, keď rastie. Keď ho my floristi odstrihneme, navodzuje mi to asociáciu, akoby sme človeku odsekli nohu alebo ruku. Problém je, že odseknutá noha ani ruka tak pekne ako kvet nevyzerá.“ Zároveň radí, aby sa ľudia s&nbsp;kvetmi rozprávali. „Robím to aj ja, ale aktuálne doma nemám veľa živých kvetov. Ak ich mám, tak sa s&nbsp;nimi rozprávam.“ Za vyše dvadsať rokov úspešnej praxe mu rukami prešli asi všetky rastliny a&nbsp;kvety sveta.

Predsa len, sú nejaké, ktoré pre neho ostanú nezabudnuteľnými? „Pracoval som s&nbsp;kvetom, ktorý sa volá helikónia. Rastie v&nbsp;pralese a&nbsp;jeden z&nbsp;jej druhov nápadne pripomína tarantulu, pretože má na sebe chĺpky,“ uviedol a&nbsp;dodal: „Nezabudnuteľná bola aj práca s&nbsp;leknom Victoria regia. Má krásne kvety, ktoré vydržia kvitnúť len osemnásť hodín a&nbsp;následne odumierajú,“ doplnil.

Palo Onder na Britských ostrovoch žije neuveriteľný sen. Keď zisťujeme, či si už v&nbsp;rámci kariéry splnil všetko, po čom túžil, opäť nás prekvapí skromnosťou. „Túžim len po tom, aby som mal pokoj. Práve ten totiž potrebuje človek na svoju prácu, ak ju chce robiť kvalitne. Samozrejme, ani menší stres raz za čas nie je zlý, pretože väčšmi podporí kritické a&nbsp;kreatívne myslenie. Po čom ešte reálne túžim, čo by som v&nbsp;rámci svojej kariéry chcel dosiahnuť, je napríklad písanie kníh pre floristov. Tam by som rád zhrnul všetky svoje doterajšie práce a&nbsp;poznatky, ktoré som nadobudol.“ Vo všeobecnosti však až tak veľký rojko nie je. Ak si totiž niečo v&nbsp;živote zaumieni, tak to aj dosiahne. „Alebo sa k&nbsp;tomu skôr či neskôr nejakým spôsobom dostanem...“