Vladimír Kampf

Škola, do ktorej chodia deti od prvého ročníka až po maturitu, sídli na dvoch adresách. V&nbsp;škole je vždy viac ako 70&nbsp;percent chlapcov. Dievčatá sú prispôsobivejšie, nevytŕčajú tak z&nbsp;davu, nevykrikujú, čo vedia. Výhodou v&nbsp;tejto nevýhode dievčat je, že nemajú ani také problémy ako nadaní chlapci. Chlapci svoje nadanie prejavujú oveľa intenzívnejšie a&nbsp;ich rodičia sa začnú skôr zaujímať, čo s&nbsp;nimi ďalej.

Pochádza z Polomy pri Hnúšti, kde maturovala na gymnáziu. Chcela byť architektkou a vraj jej trochu toho zamerania aj zostalo. Neskôr chcela študovať nemčinu a dejepis, ale nakoniec si vybrala štúdium psychológie. Pracovala vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, kde dostala spolu s troma kolegami ministerskú úlohu zistiť, ako, kde, kedy a v akom veku je možné rozpoznať nadané deti. Výsledky týchto výskumných zistení boli zverejnené v monografii Psychológia nadania, ktorá vyšla v roku 1987. V tom čase Európa o nadaných deťoch ani len nehovorila. V roku 1993 v období zavádzania nových foriem vyučovania otvorila na podnet rodičov školu podľa vlastného projektu, kde pracuje dodnes.

Jolana Laznibatová

Podľa Jolany Laznibatovej Slovensko zachvátila intenzívna potreba inkluzívneho vzdelávania. V&nbsp;laviciach spolu sedia deti, ktorým ide učenie ľahko, s&nbsp;tými, ktoré učebné osnovy nestíhajú. „Akoby sme zabudli, že kedysi sme na Slovensku mali jednotnú školu, kde k&nbsp;všetkým žiakom pristupovali rovnako a&nbsp;všetci dostávali rovnakú formu vzdelávania. Až po reorganizáciách a&nbsp;reforme školstva v&nbsp;60.&nbsp;rokoch minulého storočia odborníci prišli na to, že je dôležité venovať sa rôznym podskupinám detí s&nbsp;inými vzdelávacími potrebami. Začali hovoriť aj o&nbsp;nadaných deťoch.“

Nielen nadané deti si zaslúžia špecifický prístup. Ten potrebujú aj deti, ktoré to majú s&nbsp;učením ťažšie a&nbsp;pochádzajú z&nbsp;prostredia, v&nbsp;ktorom ani nemôžeme predpokladať, že by im uľahčilo získať aspoň jednoduché vzdelanie. „Dôležité je zamerať sa na deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. To sú aj tie, ktorým poskytujeme zázemie v&nbsp;našej škole. Oproti ostatným si dokážu učivo zapamätať rýchlejšie, oveľa skôr a&nbsp;netreba im toľko opakovania. Ale potrebujú viac učiva, viac podnetov a&nbsp;informácií, aby sa nenudili. V&nbsp;homogénnej skupine žiakov je tempo učenia iné. Inklúzia je pre takéto deti zničujúca.“

VIAC FOTIEK K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII...

Inklúzia u&nbsp;nadaných detí môže pôsobiť tak, že sa vlastne nič nedeje a&nbsp;že deti schopné rýchlejšieho a&nbsp;intenzívnejšieho učenia zapadli do kolektívu, v&nbsp;ktorom si našli miesto, a&nbsp;to je fajn. „Nadané dieťa v&nbsp;štandardnej, dnes preferovanej triede má tendenciu prispôsobiť sa ostatným žiakom. Neplatí, že nadaný žiak potiahne všetkých na svoju úroveň, dokonca ani vtedy, ak sú v&nbsp;triede dvaja či traja nadaní.“ Rovnako neplatí, že tí najslabší stiahnu ostatných. „Nadaný žiak, ktorý trčí z&nbsp;kolektívu, sa stáva u&nbsp;spolužiakov neobľúbeným. Hrozí mu šikanovanie, keď mu ostatní dajú jasne najavo, že nemôže byť ten, ktorého učiteľka neustále chváli. V&nbsp;našej koncepcii vychádzame z&nbsp;toho, že nadané deti potrebujú učivo rozsiahlejšie a&nbsp;obohacujúcejšie, viac do hĺbky a&nbsp;s&nbsp;inovatívnymi prvkami. Na to musíme pripravovať svojich pedagógov. Naši učitelia vytvárajú pestrejšie a&nbsp;náročnejšie učebné materiály, aby stimulovali ich dispozície a&nbsp;potenciál.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Najmä v&nbsp;ranom veku dieťaťa je skoro každý rodič presvedčený, že jeho dieťa je nadané. „V&nbsp;našom prípade hovoríme o&nbsp;intelektovo nadaných deťoch. Školský zákon špecifikuje aj športovo nadané deti a&nbsp;umelecké talenty. My sa staráme o&nbsp;intelektové nadanie, ktoré sa dá spoľahlivo posúdiť prostredníctvom psychologického vyšetrenia. Je to medzinárodne uznávaná diagnostika, ktorou sa potvrdzuje úroveň intelektových schopností či nadania.“

Jolana Laznibatová začala pracovať s&nbsp;nadanými deťmi v&nbsp;roku 1993. V&nbsp;tom čase to bol nielen slovenský, ale aj európsky unikát. „Vypracovali sme projekt, ministerstvo nám ho schválilo a&nbsp;otvorili sme prvú triedu. Naše prvé deti do troch mesiacov prebrali učivo pre prvý ročník základnej školy. Do konca prvého školského roka mali ukončené dva ročníky naraz. S&nbsp;nadanými deťmi sa môžeme trebárs poponáhľať a&nbsp;usporiť tak čas či financie, pretože ich tempo je iné, zrýchlené. My sa však snažíme učivo nezrýchľovať, ale preberáme ho do hĺbky a&nbsp;šírky. Deti sú rady, že v&nbsp;našej škole majú pre seba komfortné prostredie a&nbsp;môžu v&nbsp;podporujúcej atmosfére primerane rozvíjať svoje schopnosti.“

Riaditeľke je ľúto, že ministerstvo školstva prijíma mantinelové rozhodnutia. „Napríklad zrušili oddelenie špeciálneho školstva. Zostalo len oddelenie inkluzívneho vzdelávania. Akoby ostatné deti so špeciálnymi potrebami zrazu zmizli a&nbsp;všetky musia byť rovnaké. S&nbsp;modelom inkluzívneho vzdelávania mechanicky prevzatým z&nbsp;nejakej inej krajiny nemožno súhlasiť. Nechápem, prečo to u&nbsp;nás musí vždy fungovať v&nbsp;extrémoch: buď všetko, alebo nič.“

Hurá systém spôsobuje, že úradníci napríklad zrušili odborné školy a&nbsp;teraz znova zdôrazňujú duálne vzdelávanie, rušia osemročné gymnáziá a&nbsp;po čase ich znova otvárajú. „To sú akési skratové reakcie bez rozmyslu, ktorým naozaj nerozumiem,“ ťažká si riaditeľka. Možno dúfa, že keď raz ministerských úradníkov vystriedajú jej študenti, bude v&nbsp;rozhodnutiach a&nbsp;striktnosti viac rozumu, nadhľadu a&nbsp;otvorenosti.

Riaditeľka je rebelka. Nadaní totiž v&nbsp;školskom systéme neexistovali a&nbsp;musela ich prácne obhajovať. „Keby som od začiatku nebola obhajovala práva nadaných na vzdelávanie, neboli by sme otvorili školu, ktorá tento rok oslávi tridsiatku. Dlhé roky sme odbornými inštitúciami najlepšie hodnotená škola. Vzácne sú pre nás maturitné výsledky našich žiakov, úspechy na súťažiach a&nbsp;začleňovanie našich detí na vysokých školách doma a&nbsp;v&nbsp;zahraničí. Sme výberová škola. Nemôžeme dovoliť, aby sme dieťa, ktoré nespĺňa medzinárodne platné kritériá nadania, začlenili do takejto náročnej školy. Spôsobili by sme mu traumu tým, že nevládze a&nbsp;nestíha, a&nbsp;potom by v&nbsp;škole trpelo. Preto sú naše výbery náročné, ale sú realizované na báze vysokej odbornosti a&nbsp;detailných poznatkov o&nbsp;nadaných.“

Za tridsať rokov školou prešli deti, ktoré robia vlastnú dieru do sveta. Škola je zameraná na prírodovedné odbory, matematiku, fyziku a&nbsp;informatiku, je to príprava budúcich mladých vedcov. „Máme žiakov, ktorí študujú na prestížnych vysokých školách v&nbsp;zahraničí alebo pracujú vo švajčiarskom Cerne či na amerických vedeckých pracoviskách. Napríklad náš bývalý žiak Marek Buchman sa v&nbsp;USA zaoberá problematikou rakoviny, ďalších absolventov máme v&nbsp;bankovníctve alebo v&nbsp;iných odvetviach finančného sveta, ale i&nbsp;právnikov, architektov, lekárov či manažérov.“

Mimochodom, nadaní žiaci sa nevyhýbajú ani práci v&nbsp;rýchlom občerstvení. Ale iba preto, aby si zarobili ako študenti. „Mali sme Pavlínku s&nbsp;Aspergerovým syndrómom, ktorá ako jedno z&nbsp;mála dievčat uspela na olympiáde v&nbsp;informatike v&nbsp;Iráne. Na súťaži musela byť zahalená a&nbsp;ju trápilo, že skončila až druhá. Dnes študuje v&nbsp;Anglicku informatiku. Deti, ktoré majú vysoký intelekt, potrebujú podporu z&nbsp;emocionálnej, zo sociálnej a&nbsp;z&nbsp;osobnostnej stránky a&nbsp;v&nbsp;tom im naša škola pomáha. Inak sú to deti ako všetky ostatné. Šikovné a&nbsp;dobré.“

Žiaľ, študentom školy bol aj chlapec, ktorý strieľal na Zámockej ulici v&nbsp;Bratislave. „Prišiel k&nbsp;nám ako trinásťročný. Doviedol ho otec, že ho v&nbsp;predošlej škole šikanovali a&nbsp;chlapec to nezvládal. U&nbsp;nás bol perfektný žiak, ale zrazu sa stalo to, čo je pre nás nepochopiteľné. Nikto nechápal, prečo sme vopred nedokázali odhadnúť, čoho by mohol byť schopný, ale bol to výborný žiak, ktorý nám nikdy nedal dôvod byť v&nbsp;strehu. Za výsledky v&nbsp;škole dostal aj riaditeľskú pochvalu. Ale nielen ja som ho mala rada. Pochvaľoval si ho aj bufetár, upratovačky aj učitelia. Jeho osobný život mal pravdepodobne dve úrovne.“ Napriek tomu, čo sa prihodilo na Zámockej, škola tento rok opäť získala najlepšie hodnotenie. „Pri celoslovenských meraniach sme na tom percentuálne vždy o&nbsp;dvadsať až tridsať percent lepšie ako ostatné školy.“

Podobných škôl pre intelektovo nadané deti je už na Slovensku niekoľko. Väčšinu súkromných založili učitelia, ktorí začínali v&nbsp;jedinečnom projekte Jolany Laznibatovej. Jej škola naďalej zostáva štátnou školou so sieťou regionálnych tried pri základných školách po celom Slovensku. „Podľa môjho programu APROGEN (alternatívny program edukácie nadaných) teraz pracuje dva­dsať základných škôl s&nbsp;triedami pre nadané deti. Spolupracujeme aj so zahraničím. V&nbsp;poľskom Toruni, kde som prednášala, majú akademické gymnázium. V&nbsp;úzkom spojení sme s&nbsp;Českou republikou, ktorá bola vo vzdelávaní nadaných detí dlho za nami. Tam si školy pre nadaných zakladal kdekto a&nbsp;išiel podľa vlastných postupov. Spolupracujeme s&nbsp;gymnáziom Mensy a&nbsp;niektorými strednými a&nbsp;základnými školami najmä v&nbsp;Prahe. Sme pre ne zdrojom informácií a&nbsp;dlhých rokov praktických skúseností.“

Vo Viedni funguje škola, do ktorej sa môžu načas dostať aj deti z&nbsp;tejto školy. „Máme dohodu, že nám každoročne vezmú niekoľko detí do tried pre nadaných žiakov, kam inak nikoho nepúšťajú. Je to pre Rakúsko strategická záležitosť a&nbsp;nechcú, aby niekto vedel, ako sa starajú o&nbsp;talenty a&nbsp;nadaných. Spoluprácu máme aj s&nbsp;Maďarskom, kde berú nadanie ako spiaci talent. Hovorí sa, že nadaní sú strategické bohatstvo každej krajiny. V&nbsp;európskom kontexte spolupracujeme s&nbsp;ľuďmi a&nbsp;inštitúciami, ktoré podporujú rozmanité talenty na rôzne zameraných školách. Ale my máme neopakovateľné a&nbsp;komplexné tridsaťročné skúsenosti s&nbsp;nadanými od päť do dvadsať rokov.“

Aspoň v&nbsp;niečom je oproti nám Európa pozadu. Vzdelanie a&nbsp;inklúzia v&nbsp;rámci Európskej únie mali podľa prognóz a&nbsp;predpokladov prispieť cez vzdelávanie k&nbsp;lepšiemu pracovnému zaradeniu mladých, spoločenskému začleneniu a&nbsp;zmierneniu extrémistických prejavov, ale nestalo sa to. „Je zaujímavé, že výtržnosti a&nbsp;chuligánstvo sú blízke najmä druhej generácii prisťahovalcov. Prístup k&nbsp;dobrému vzdelaniu zjavne nepriniesol to, čo Európa čakala. Myslím, že vzdelávanie neprevýšilo vplyv a&nbsp;silu náboženstva. To dokáže zásadne ovplyvniť myslenie a&nbsp;potlačiť aj intelekt,“ vystríha riaditeľka Laznibatová.