Viac rozumu

Najmä v ranom veku dieťaťa je skoro každý rodič presvedčený, že jeho dieťa je nadané. „V našom prípade hovoríme o intelektovo nadaných deťoch. Školský zákon špecifikuje aj športovo nadané deti a umelecké talenty. My sa staráme o intelektové nadanie, ktoré sa dá spoľahlivo posúdiť prostredníctvom psychologického vyšetrenia. Je to medzinárodne uznávaná diagnostika, ktorou sa potvrdzuje úroveň intelektových schopností či nadania.“

Jolana Laznibatová začala pracovať s nadanými deťmi v roku 1993. V tom čase to bol nielen slovenský, ale aj európsky unikát. „Vypracovali sme projekt, ministerstvo nám ho schválilo a otvorili sme prvú triedu. Naše prvé deti do troch mesiacov prebrali učivo pre prvý ročník základnej školy. Do konca prvého školského roka mali ukončené dva ročníky naraz. S nadanými deťmi sa môžeme trebárs poponáhľať a usporiť tak čas či financie, pretože ich tempo je iné, zrýchlené. My sa však snažíme učivo nezrýchľovať, ale preberáme ho do hĺbky a šírky. Deti sú rady, že v našej škole majú pre seba komfortné prostredie a môžu v podporujúcej atmosfére primerane rozvíjať svoje schopnosti.“

Riaditeľke je ľúto, že ministerstvo školstva prijíma mantinelové rozhodnutia. „Napríklad zrušili oddelenie špeciálneho školstva. Zostalo len oddelenie inkluzívneho vzdelávania. Akoby ostatné deti so špeciálnymi potrebami zrazu zmizli a všetky musia byť rovnaké. S modelom inkluzívneho vzdelávania mechanicky prevzatým z nejakej inej krajiny nemožno súhlasiť. Nechápem, prečo to u nás musí vždy fungovať v extrémoch: buď všetko, alebo nič.“

Hurá systém spôsobuje, že úradníci napríklad zrušili odborné školy a teraz znova zdôrazňujú duálne vzdelávanie, rušia osemročné gymnáziá a po čase ich znova otvárajú. „To sú akési skratové reakcie bez rozmyslu, ktorým naozaj nerozumiem,“ ťažká si riaditeľka. Možno dúfa, že keď raz ministerských úradníkov vystriedajú jej študenti, bude v rozhodnutiach a striktnosti viac rozumu, nadhľadu a otvorenosti.

Riaditeľka je rebelka. Nadaní totiž v školskom systéme neexistovali a musela ich prácne obhajovať. „Keby som od začiatku nebola obhajovala práva nadaných na vzdelávanie, neboli by sme otvorili školu, ktorá tento rok oslávi tridsiatku. Dlhé roky sme odbornými inštitúciami najlepšie hodnotená škola. Vzácne sú pre nás maturitné výsledky našich žiakov, úspechy na súťažiach a začleňovanie našich detí na vysokých školách doma a v zahraničí. Sme výberová škola. Nemôžeme dovoliť, aby sme dieťa, ktoré nespĺňa medzinárodne platné kritériá nadania, začlenili do takejto náročnej školy. Spôsobili by sme mu traumu tým, že nevládze a nestíha, a potom by v škole trpelo. Preto sú naše výbery náročné, ale sú realizované na báze vysokej odbornosti a detailných poznatkov o nadaných.“

Pokračovanie na ďalšej strane...