Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Tomáš (46) je na ulici neuveriteľných 22 rokov. S rodákom zo Žiliny sa stretávame v Bratislave pri brehu Dunaja, sadáme si spolu do trávy pri frekventovanom chodníku a začíname spoločný rozhovor. Muž bez domova prekvapuje kultivovaným slovným prejavom, s hrdým úsmevom nám radí, že ak by sme chceli dobré knihy na čítanie, v Medickej záhrade je voľne dostupný box s literatúrou. On si odtiaľ naposledy odniesol dielo od Henryka Sienkiewicza.

Skôr ako sa rozložíme na tráve, z batoha vytiahne textilnú časť dáždnika a džentlmensky ju predo mnou rozloží. Keď je človek na ulici, naučí sa využívať aj veci, ktoré my ostatní automaticky pokladáme za odpad. Potom Tomáš vyťahuje z puzdra milovanú gitaru, životne dôležitý nástroj, bez ktorého by na ulici veľmi ťažko prežíval. Práve vďaka gitare si dokáže zarobiť na tie najnutnejšie potreby, hlavne na jedlo. S neuveriteľnou ľahkosťou a očividnou radosťou hrá skladbu od kapely Led Zeppelin Stairway to Heaven. Aj hudobní fanjnšmekri by pochybovali, či nebodaj nepočúvajú originál.

Milan Zábrodský (39), ktorý je povolaním projektový manažér, si Tomáša všimol niekedy pred troma rokmi. Muzikant bez strechy nad hlavou sedával na zemi pred nákupným strediskom v bratislavskej Vrakuni a hrával na gitare. Milan, idúc na nákup, si k nemu prisadol, započúval sa do hudby a dal sa s ním do reči. „Okamžite som spoznal, že má neuveriteľný hudobný talent,“ spomína. Trash metal, death metal, grunge, to boli hudobné štýly, ktoré svet počúval niekedy v 90. rokoch minulého storočia. Táto muzika spojila aj dvoch mužov z úplne odlišných svetov, pretože aj oni jej v mladosti podľahli. „Rozprávali sme sa o Jimim Hendrixovi či Alice in Chains. Tomáš mi dokonca zahral ich skladby. Pýtal som si dovolenie nakrútiť si ho na mobilný telefón a odchádzal som domov s radosťou na duši. Mal som úžasný koncert zadarmo. Ani som netušil, že naše cesty sa opäť pretnú,“ spomína Milan.

Skôr ako pokračuje v rozprávaní príbehu o nerovnom priateľstve, sa ho pýtam, či nemal problém sadnúť si uprostred dňa na frekventovanom mieste na chodník vedľa muža bez domova. „Život má rôzne cesty. Rozdiel medzi mnou a Tomášom je iba ten, že ja mám strechu nad hlavou, on nie. My Slováci sa hrdíme tradičnou rodinou, búchame sa do pŕs, akí sme kresťania, nepoznám však veľa ľudí, ktorí by zobrali potulného na Vianoce k sebe. Aj teraz, v čase rozhovoru, sedíme s Tomášom na tráve, ľudia sa na nás začudovane pozerajú. Ale nech sa pozerajú. Nech sa ľudia učia byť ľuďmi.“&nbsp;

Článok pokračuje na následujúcej strane

Milan ako milovník hudby zverejňuje videá hlavne z klubových koncertov v internetovej databáze videí YouTube. Presne tak naložil aj s Tomášovým videom. Tri roky sa toho veľa nedialo, zrazu však čísla začali strmhlavo stúpať. Pribúdali pozretia. V čase, keď sa rodil tento článok, ich bolo 1,8 milióna. Hudobník spred supermarketu si vyslúžil pozornosť celého sveta. Video komentovalo takmer tritisíc ľudí z celej planéty. „Na jednej strane sú tu tínedžeri bez talentu, ktorí robia úbohú hudbu a zarábajú milióny. V skutočnosti však existujú talentovaní ľudia, ako je tento muž, ktorý žije na ulici,“ píše po anglicky jeden z komentujúcich.

„Toto video si púšťam už tretíkrát. Zakaždým vo mne zapáli iskru a naplní ma hlbokým zmyslom pre radosť. Prečo? Tento muž je bezdomovec, ale pozrite sa na jeho úsmev. To je sila, keď spojíte hudbu a talent. Tento človek si vážne, zaslúži medailu!!! Nevzdávaj sa, človeče!“ pridáva komentár ďalší. „Žijem v Kalifornii, nie som si istý, kde žiješ ty. Tvoj úsmev hovorí za všetko.“ To je iba zlomok komentárov z celého sveta. Nový Zéland Island, Kanada, Argentína... Autori, ktorí Tomášovi z ulice skladajú poklonu. To však nie je všetko: video s talentovaným bezdomovcom začalo aj zarábať.

„Kamarát ma upozornil, že video s Tomášom má toľko pozretí, že by sa na tom dalo aj zarobiť. Tak som sa zaregistroval, chvíľu to trvalo a na účet mi začali prichádzať peniaze. Video zatiaľ zarobilo približne tisíc eur. Opäť som vyhľadal Tomáša, aby som mu oznámil radostnú novinu. Celý žiaril šťastím a navrhol mi, aby sme išli so ziskom napoly. Nesúhlasil som. Je to jeho zásluha, že z videa majú radosť ľudia na celom svete. Mal som však jednu podmienku – peniaze mu dávam po častiach.“

Milan okrem toho, že pracuje ako projektový manažér, je aktivista, dobrovoľník, čo-to o ľuďoch bez domova vie. Ako neznalej veci mi dáva krátku lekciu o takomto spôsobe života. „Tomáš je rekordér. Nepoznám nikoho, kto by tak dlho vydržal žiť na ulici. Ten, kto je bez domova, starne trikrát rýchlejšie než my ostatní, je to veľký nápor na telo. Všimol som si, že Tomáš má zuby relatívne v poriadku, uistilo ma to v tom, že neužíva drogy. Pervitín totiž dokáže chrup úplne zničiť v krátkom čase. Prekvapilo ma aj to, že sa o seba stará. Keď sme sa stretli, mal na ruke leukoplast, vysvetlil mi, že sa poškriabal. Ranu si však prelepil, to bezdomovci zvyčajne nerobia. Aj tak mám o neho strach. Ak ho prepadne choroba, pôjde to s ním veľmi rýchlo dole vodou, práve pre jeho život na ulici. Jeho telo nie je v takej dobrej kondícii, aby dokázalo bojovať s vážnejšou diagnózou. Stačí, keď sa zamyslíme nad tým, čo jedáva. Minule mi povedal, že varené jedlo nemal celé dlhé mesiace. Hoci hraním na gitare si na stravu zarobí, personál ho nepustí do reštaurácie či bu fetu, aby si kúpil varené jedlo.“

Tomáš nám s radostným úsmevom na tvári opisuje, že za prvé peniaze, a to sto eur, si kúpil nepremokavú bundu, spací vak a veľa sladkostí, ktoré má tak rád. Na splátky od Milana prikývol z bezpečnostných dôvodov. S tisíckou vo vrecku by bol pre zlodejov ľahkou korisťou. „Život na ulici je náročný. Kto sa nevie obracať, toho ulica zje. Keď som bol v Prahe, iba na chvíľu som si zdriemol a ukradli mi gitaru, ostal mi z nej iba pás.“

Veľkodušnosti z Milanovej strany však nie je koniec. Všimol si, že gitara, vďaka ktorej Tomáš prežíva na ulici, je opotrebovaná a dosluhuje. „Amortizoval som ju,“ smeje sa Tomáš. „Profesionálni muzikanti majú k dispozícii desať gitár. Tomáš nemá dielňu na to, aby si nástroj opravil, ale vynašiel sa, na opravy používal konáriky či dokonca paličku z čínskej reštaurácie.“ Milan oslovil kamarátov a známych z firmy, ktorá predáva hudobné nástroje, a tí darovali talentovanému Tomášovi úplne novú gitaru aj s puzdrom. „Strážim si ju ako oko v hlave,“ hrdo hovorí Tomáš.

Predsa len opatrne skúšam, smerujem k tomu, aby nás Tomáš pustil do svojej trinástej komnaty a porozprával nám, ako sa dostal na ulicu. Vyjadruje sa kultivovane, po lavičkách zbiera časopisy, aby mohol čítať, vidieť, že v rámci možností o seba dbá, je čistý, na osobnú hygienu pravidelne využíva rôzne charitatívne centrá. Tomáš nás len veľmi pomaly a opatrne púšťa do svojej osobnej zóny. „Som vyletenec z hniezda. Niekedy premýšľam, či som sa na ulici príliš nezvlčil. Nechcem rodičov obťažovať svojou prítomnosťou...“ Vyučil sa za kuchára, štúdium dokonca ukončil maturitnou skúškou. Jeho životom však bola hudba. S kamarátmi založil kapelu Hystrix, dikobraz po latinsky. Pracoval ako barman v hudobnom klube. Ako vyplýva z jeho rozprávania, zlomovým rozhodnutím v jeho živote bolo vybrať sa s kamarátmi na vandrovku po európskych krajinách. Počas niekoľkých týždňov nič neplánovali, spali kade-tade a plnými dúškami si užívali slobodu. Tomáš pochopil, že to je životný štýl, ktorý mu vyhovuje. Sloboda, ako hovorí, je stav, ktorý by nechcel za nič meniť.

Keď je vonku mrazivá zima, uchýli sa na miesta, kde sú parovody, teda kanály s teplými rúrami. „Nie je pravda, že bezdomovci sa vyhýbajú práci. Sú síce medzi nami aj takí, ktorí len žobrú, ale mnohí chodia po brigádach alebo zháňajú staré železo. Spomínam si, keď som si chcel kúpiť prvé skejtové tenisky, stáli vtedy 3 200 korún, šiel som na chmeľovú brigádu, makal som dvanásť hodín denne, zarobil som celkovo 3 800 korún.“ Keď však pri rozhovore s Tomášom brnkám aj na citlivú strunu, talentovaný hudobník už nepôsobí pri odpovediach tak sebaisto. Odpovede na otázky, či mu nie je smutno za rodičmi, či by privítal normálne bývanie, stále zamestnanie a rodinu, zahráva do stratena, prípadne ich nahradí vtipnými komentármi. „Možno budem do roka kočíkovať, ktohovie. Som síce vyučený kuchár, len neviem, či by som osem hodín denne chcel variť držkovú polievku. Radšej by som šesť hodín denne hral na gitare.“

Tomáš má sen – opäť založiť s kamarátmi kapelu. Odchádzam od neho s ťaživým pocitom, ako sa odchádza od človeka v núdzi. Hádam ho v živote stretne to jeho šťastie, či už Tomáš bude pod holým nebom, alebo pod strechou. Zrejme všetko príde v tom správnom čase. Nevdojak ma na túto myšlienku navádza aj náš redakčný fotograf Matej. Hovorí o ďalšom zaujímavom rozmere, ktorý sprevádza priateľstvo Milana s Tomášom. „Všetci sme v mladosti čosi povyvádzali, ovplyvnení aj hudbou, ktorú sme počúvali. V určitom čase však väčšina z nás zatiahla ručnú brzdu a z bláznivej životnej cesty sme prešli na tú serióznu. Stali sme sa projektovými manažérmi, serióznymi zamestnancami, otcami rodín. Tomáš však ostal na tej svojej bláznivej ceste. Po rokoch sa jeho cesta preťala s jedným z tých, ktorí zatiahli ručnú brzdu, s projektovým manažérom Milanom. Hudba jednoducho spája ľudí v tom pravom čase, nech sú akíkoľvek.“

S talentom, bez domova: TOMÁŠ je na ulici už 22 rokov, jeho gitarové umenie obdivuje celý svet

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

S talentom, bez domova: TOMÁŠ je na ulici už 22 rokov, jeho gitarové umenie obdivuje celý svet

Erika Szalayová

Súvisiace články

Odkaz, ktorý mi Julo zanechal: Milan Lasica sa pri spomienkach na priateľa musí usmievať

Chlap z úderky: Pre nebezpečné povolania je zrodený. Za dva roky zachránil päť ľudských životov

Nepotopiteľná Molly: Milionárka riskovala život, aby zachránila chudákov z Titanicu

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás