Náš rodinný známy je vášnivý zberateľ. Jeho dom je ako múzeum plné krásnych kúskov z antikvariátov. Okrem nábytku u neho nájdete aj historické hudobné nástroje, platne, noty či knihy. Vždy rada k nemu chodím, pretože tam zakaždým objavím niečo nové a zaujímavé. Raz, kým mi varil kávu, som si začala prezerať jeho knižnicu. Otvorila som si brožúru so starými hudobnými notami. Na spodnej strane som uvidela rozmazaný podpis. Keď som si vzala lupu a dobre si naň posvietila lampou na stolíku, uvidela som svoje priezvisko za slobodna. Nedalo mi to, začala som pátrať v histórii našej rodiny a v rodokmeňoch. Netrvalo dlho a zistila som, že moja prababička bola vášnivá klaviristka a skladateľka. Tie noty boli jej.

A príde mi až neuveriteľné, že v antikvariáte na ne priateľ natrafil. V jeho obrovskej knižnici s množstvom kníh na mňa práve tieto noty zasvietili a túžila som si ich pozrieť. A nielen to, uvidela som aj zle badateľný rozmazaný podpis. Náhody neexistujú. Tým sa to však nekončí. Začala som pátrať po rodinných príbuzných a dostala som sa k listinám, cez ktoré som zistila, že vlastníme pozemky. Veľké, krásne, na lukratívnych miestach... Predali sme ich a zbohatli. Časť peňazí sme, samozrejme, posunuli rodinnému príbuznému. Nech si kupuje ďalšie krásne historické kúsky. Bez neho by sme sa k notám nikdy nedostali.