Videl som ho na internete, v novinách, na bilbordoch v niekoľkých krajinách. Je aj tam, kde som nebol a ani on sám tam nebol. Po celom svete. 

Čiperného vyšportovaného deda, ktorý je všade, som živého stretol v Novom Sade v Srbsku. Tam býva. Ani nemusel nikam chodiť, aby sa dostal na staré kolená ďaleko od domu. Cestuje na obrázkoch, často v nadživotnej veľkosti. Na námestí uprostred mesta Marinko Ivančev zapózoval aj so svojou manželkou Mimou, ktorá sa z času na čas vo svete objavuje po jeho boku. Jeho fotografie sú v ponuke niekoľkých fotobánk.

JE VÁM POVEDOMÝ? POZRITE SA, KDE VŠADE STE MOHLI VIDIEŤ TOHTO PÁNA

Ôsme povolanie

„Moji rodičia pochádzajú z Chorvátska. Ešte za mladi prišli do Srbska a ja som sa narodil tu v Srbsku, v Novom Sade. Po strednej škole som odišiel do Chorvátska, kde som si postavil dom a oženil som sa s Mimou. Poznáme sa od strednej strojníckej školy,“ spomína jeden z najstarších profesionálnych modelov sveta. „A teraz sme obaja na penzii.“

V roku 1991 počas vojny v bývalej Juhoslávii všetko nechali vo Vodiciach pri Šibeniku v Chorvátsku a odišli. „Bola občianska vojna. Mali sme rodinu na oboch stranách bojov. Nechceli sme vojnu. Dom pri mori ešte stále máme. Moji rodičia v ňom zostali. Teraz k nim chodievame na dovolenky. Naša dcéra je zasa vydatá v Poreči, takže si môžeme vyberať, ktoré chorvátske letovisko navštívime. Máme dvojaké občianstvo,“ hovorí s úsmevom.

Marinko s Mimou majú staršiu dcéru a mladšieho syna. Starí rodičia majú tri vnúčatá. „My sa cítime doma tu v Novom Sade. Prišli sme sem na jednom aute s dvoma malými deťmi. Keby sme sa vrátili do Chorvátska, z mojej penzie by sme tam nevyžili. Ja mám polovicu dôchodku zo Srbska a polovicu z Chorvátska. Nie je to veľa peňazí, preto som sa dal na modeling,“ vysvetľuje.

Nový Sad je vraj jedinečné mesto so stovkou fotografov, ktorí sa venujú vytváraniu obsahu fotobánk. „Aj inde v Srbsku je ich dosť, ale tu ich je najviac. Prečo je to tak, to nikto nevie, ale sme v tomto unikát. Prví takíto fotografi tu začali podnikať pred necelými desiatimi rokmi. Majú štúdiá, techniku. Svoju prácu predávajú po celom svete. Venujú sa tematickým ilustračným obrázkom. Od biznisu cez šport, voľnočasové aktivity až po každodenné radosti. Všetkému v živote. Vďaka tomu som už bol hádam všetkým, aj lekárnikom či lekárom, robotníkom, biznismenom,“ smeje sa a máva rukou.

Po príchode z Chorvátska bolo Srbsko vo vojne. Marinko hovorí, že vystriedal sedem povolaní, aby uživil rodinu a aby deti mohli chodiť do školy. Modeling je ôsme. A možno ich bolo ešte viac. Bol technológ, obchodník, mal pizzeriu, robil poisťovacieho aj realitného agenta, maliara, mechanika, taxikára, gazdu… „Počas vojny a bombardovania bolo naozaj ťažko. Možno preto, že som robil toľko povolaní, sa teraz viem na fotografiách vžiť do akejkoľvek profesie. Je úžasné, že najlepšie pracovné obdobie mám teraz, keď som v penzii.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia