Kým v dvadsiatych rokoch ísť „k divadlu“ znamenalo opustiť slušnú spoločnosť a stať sa komediantom, v polovici šesťdesiatych rokov už naša krajina vnímala divadelnú tvorbu ako umeleckú činnosť s celospoločenským dosahom.

Významnú zásluhu na tom mal Janko Borodáč (†71), umelec, ktorý zvrátil svoj osud chudobného chlapca.

Ján Borodáč, známy aj pod pseudonymom Ján Debnár či Janko Bystrý, bol významný slovenský herec, dramatik, prekladateľ, publicista, divadelný režisér a pedagóg. Narodil sa 18. júna 1892 v Prešove negramotným rodičom, ktorí pracovali ako sluhovia a všemožne sa snažili uživiť svoju rodinu. Janko vyrastal v jednej z najchudobnejších častí mesta v Blihoch na pravom brehu rieky Torysy. V dvanástich rokoch mu otec naznačil, že je načase, aby sa osamostatnil. Prihlásil sa teda za murárskeho učňa a peniaze, ktoré zarobil na stavbách, si odkladal na učebnice, lebo sa chcel stať učiteľom.

Sen sa mu napokon splnil a po absolvovaní učiteľského inštitútu pôsobil v školách v šarišských dedinách Pstriná a Kvačany. Keď vypukla prvá svetová vojna, musel však, tak ako ostatní, narukovať. Vo vojne ho zranili a dostal sa do ruského zajateckého tábora. Tam sa naučil po rusky, zoznámil sa s ruskou literatúrou a zapojil sa do ochotníckej divadelnej činnosti. Keď sa vrátil v roku 1918 domov, práve vznikala prvá Československá republika, čo s nadšením privítal. Janko začal opäť učiť. Urastený mladík však nemal veľké šťastie v láske. Dievčatá o neho nemali žiadny záujem.

˃˃˃ Fotografie nájdete v galérii. ˂˂˂

„Bol som taký bledý a chudý, že ani jedno dievča sa na mňa nepozrelo. Priznávam sa, že ma to nielen mrzelo, ale aj bolelo,“ povedal o pár rokov neskôr. Údajne zmužnel od mlieka, masla a vajíčok, čo mu ako pánu učiteľovi prinášali vďační rodičia do školy. Keďže popri práci venoval čas aj ochotníckemu divadlu a organizovaniu divadelných predstavení, na popud profesora Alberta Pražáka sa neskôr rozhodol pre divadelnú dráhu a odišiel ako vôbec prvý Slovák študovať herectvo na pražské konzervatórium.

Práve tam stretol 21-ročnú Olinku Országhovú (†86), ktorá spolu s ďalšími slovenskými dievčatami chodievala v Prahe svojim krajanom v chlapčenskom internáte variť bryndzové halušky. Paradoxné je, že svojej budúcej žene Janko v tom čase radil, aby sa ako nastávajúca herečka nikdy nevydala. Až o niečo neskôr sa do seba zamilovali a vytvorili tak obdivuhodne pevné manželstvo.

Jeho dielo

Ako herec vytvoril v rokoch 1921 až 1948 na javisku Slovenského národného divadla a Východoslovenského národného divadla takmer sto postáv. Jeho prínos však spočíva najmä v tom, že organizoval slovenský divadelný život a významnou mierou sa zaslúžil o vybudovanie slovenského profesionálneho divadelníctva. V 20. a 30. rokoch patrili k jeho najvydarenejším inscenáciám Tajovského hry Statky-zmätky, Ženský zákon, Palárikovo Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch a neskôr aj Hviezdoslavova dráma Herodes a Herodias.

 

Zaslúžil sa o rozkvet dramatickej tvorby Ivana Stodolu, zároveň uvádzal divadelné hry od Jána Chalupku, Ladislava Nádašiho-Jégeho a iných. Hry inscenoval veľmi realisticky, niekedy až opisne. Bol veľmi ovplyvnený Stanislavského metódou hereckej práce, čím sa postupne prepracoval až k psychologickému realizmu. Komédie mu však v ťažkých medzivojnových časoch boli omnoho bližšie než tragédie. Aj z diel ruských a sovietskych autorov si vyberal hlavne veselohry, no inscenoval aj tragédie.

 

Medzi jeho najlepšie povojnové predstavenia patria Čechovove Tri sestry (inscenované v Košiciach, pozn. red.). Na samotnom začiatku úroveň jeho tvorby často kolísala, pretože musel tvoriť rýchlo a na umenie mu nezostával čas. Okrem toho písal rôzne štúdie o divadle a prekladal divadelné hry z ruského jazyka. Za dlhoročnú prácu v slovenskom divadelníctve bol ocenený niekoľkými cenami a titulmi (Štátna cena v roku 1952, Národný umelec v roku 1955, Rad práce v roku 1960 a Rad republiky v roku 1962).

 

A keďže okrem divadla účinkoval aj v troch filmoch, zostal zapísaný aj na striebornom plátne vo filmoch Milan Rastislav Štefánik z roku 1935, ako sudca vo filme Jánošík, ktorý v roku 1935 nakrútil Martin Frič, a krátko pred smrťou si zahral grófa Gáboriho v historickom filme Zemianska česť z roku 1957.

Spoločná kariéra

Po dvojročnom štúdiu herectva prijali Janko Borodáč a Oľga Országhová angažmán v zájazdovom Propagačnom činohernom súbore SND (1921 – 1922), nazývanom aj Marška, ktorý propagoval vznik slovenského profesionálneho divadla (po prvej sezóne sa rozpadol, pozn. red.). Keďže kamenné divadlá boli len v niekoľkých mestách na Slovensku, obaja hrávali na improvizovaných javiskách, v kostýmoch a šminkách, ktoré si kúpili za vlastné peniaze. Po rozpustení Maršky sa vrátili do Bratislavy, ale Národné divadlo nemalo peniaze ani na vykurovanie historickej budovy, nieto ešte na platy hercov.

Zrejme vtedy, pri kočovnom spôsobe života, sa Janko a Oľga do seba zamilovali. Keď sa Janko rozhodol načas vrátiť k učiteľskému povolaniu v Sabinove a Oľga zasa domov, lásku si vyznávali v listoch. „Janíčko môj najdrahší, našli sme jeden druhého ako málokto na svete, a preto si viem tak ceniť Teba, duša moja...“ napísala Oľga. A Janko jej kontroval: „Milujem nie výlučne Tvoje telo, tiež nie výlučne dušu, milujem obe nerozlučne u Teba...“ Zosobášili sa vo Vrútkach. Spolu odišli do Sabinova, kde založili Dramatický krúžok J. Palárika.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Dom vyzerá navonok obyčajne, vnútri však ukrýva plechovkové kráľovstvo.

Nebudete veriť vlastným očiam! Dom vyzdobený plechovkami od piva vyzerá úžasne

Populárne články
Pre chorého brata je oporou.

Po problémoch v manželstve herca SVÄŤA MALACHOVSKÉHO zasiahla bratova diagnóza

Spolupacientka na chemoterapii Marianne požičala pre zábavu blond parochňu, hoci pred liečbou mala tmavé vlasy.

Rakovina prsníka ju takmer zabila: Marianna žije s metastázami po celom tele

Ilustračná snímka

Zvláštne miesto. Cítiť z neho pokoj, no zároveň nevysvetliteľnú záhadu, akej inde niet...

Diana a Charles

PRINCEZNÁ DIANA bola najkrajšia! Chirurg tvrdí, že má dôkaz

Celý život strávil po boku manželky Dariny, bývalej letušky, s ktorou mali tri deti.

Stano Dančiak miloval jednu z prvých letušiek v Československu. Aký bol skutočne ich vzťah?

Ekobilancia avokáda je zdrvujúca. Je to pravda?

Ekobilancia avokáda je zdrvujúca. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia