Vladimír Kampf

Štúdium priemyselného dizajnu v&nbsp;Bratislave ukončil po roku a&nbsp;odišiel do USA, Írska a&nbsp;na Nový Zéland. „Do Ameriky to bol len rodinný výlet a&nbsp;návšteva vzdialenej rodiny. Tam som si uvedomil, akú mám hroznú angličtinu aj napriek tomu, že som bol v&nbsp;tomto jazyku na strednej škole druhý najlepší v&nbsp;triede. Veľmi sa mi zapáčil medzinárodný život, svetové kultúry, stretávanie iných ľudí a&nbsp;čaro cestovania. To ma dostalo. Potom som šiel na tri mesiace do Írska. Zlepšoval som si tam angličtinu a&nbsp;popritom cibril poľštinu,“ smeje sa. „Okrem toho som si uši cibril na írsky dialekt.“

Na Novom Zélande si už dal angličtinu úplne do poriadku. „Odtiaľ som šiel študovať do Holandska ekonomiku. Na univerzite aplikovaných vied sme robili všetky zadania a&nbsp;projekty rovno vo firmách. Nebolo to ako u&nbsp;nás, že skončíš školu a&nbsp;zistíš, že si prakticky na začiatku. Prvý rok bol akademický. Od tretieho semestra som všetky práce riešil v&nbsp;konkrétnych firmách s&nbsp;konkrétnym poslaním a&nbsp;projektom. Optimalizoval som biznisové procesy a&nbsp;synchronizoval nastavenia vo firmách. Usmerňoval som tok peňazí, tok tovaru, vytváral dôvtipné systémy a&nbsp;optimalizácie a&nbsp;učil som sa od manažérov a&nbsp;od ľudí. To je obrovský rozdiel od školského systému u&nbsp;nás.“

Už v&nbsp;piatom semestri odišiel na stáž do Thajska. „To bola moja prvá cesta do Ázie. Prvé dni som ani nevedel, čo budem jesť. Moja vycibrená angličtina mi tam bola nanič. V&nbsp;Bangkoku som mal dom od firmy, pre ktorú som pracoval, v&nbsp;okrajovej časti. Tam neboli žiadne anglické nápisy a&nbsp;na­ozaj nikto nevedel po anglicky. Desiatky hodín som hladoval a&nbsp;dumal, čo si kde dám. Potom som našiel čosi, čo som aspoň tušil, čo by mohlo byť, čo by som mohol zjesť a&nbsp;nezjedlo to mňa. To boli úžasné začiatky. Ázia sa mi veľmi zapáčila. Robil som finančné zabezpečenia pre firmu, ktorá vyrába komponenty do boeingov a&nbsp;airbusov. Bol som v&nbsp;tejto korporácii na stáži na finančnom oddelení. Počítali sme efektivitu a&nbsp;robili ďalšie bezduché práce. To mi vôbec neprekážalo, pretože som mal lístok do Bangkoku na šesť mesiacov. Tam sa mi zapáčila exotika Ázie.“

Okrem angličtiny sa učil po španielsky. Po návrate z&nbsp;Ázie musel ísť na pol roka na výmenné štúdium do zahraničia. „Urobil som prijímacie skúšky do Buenos Aires v&nbsp;Argentíne. Vzali ma na celkom žiadané miesto, ale ja som vôbec nebol ani nadšený a&nbsp;ani šťastný. Makal som na španielčine, darilo sa mi, ale nebol som spokojný. Nevedel som prečo. V&nbsp;noci som nespal, keď o&nbsp;tretej nadránom prišla myšlienka zhora z&nbsp;vesmíru: Ty chceš ísť asi späť do Ázie, že? Bolo to ako ľadová sprcha. Zrazu som bol plný energie. Do rána som už nespal, ale vedel som, že chcem odísť do Ázie, že tam vedie moja cesta. Podarilo sa mi vymeniť Argentínu za Indonéziu. Podarilo sa mi dostať do mesta Jogjakarta v&nbsp;centrálnej Jáve. Je to krásny sultanát, štát v&nbsp;štáte. Je tam druhá najstaršia univerzita v&nbsp;Indonézii. Zábavné je, že som Indonéziu neplánoval. Pobyt v&nbsp;Jogjakarte som dostal iba preto, že na mňa koordinátor zabudol a&nbsp;miesto mi hľadali na poslednú chvíľu.“

V&nbsp;Indonézii žije už dvanásť rokov. „Som tam šťastný a&nbsp;spokojný. Našiel som tam svoj druhý domov, svoju ďalšiu rodinu, pokoj a&nbsp;životné poslanie.“ V&nbsp;pokoji tvorí produkty, ktoré majú vplyv na prírodu a&nbsp;ľudí. „Ráno sa budím s&nbsp;dobrým pocitom, že svoju energiu a&nbsp;vášeň investujem do niečoho, čo ma napĺňa a&nbsp;hlavne je to celkovo udržateľné a&nbsp;má prínos pre mnohých ľudí. Nie je to individuálne, je to komunitné. Pracujeme približne s&nbsp;dvoma tisíckami farmárskych rodín na ploche dvetisíc hektárov. Napríklad spracovávajú kokosový nektár.“

Tento projekt si sám vymyslel. „Počas výmenného študijného pobytu sa mi Indonézia zapáčila. Ľudia tam sú príjemní srdiečkari. Sú vrúcni a&nbsp;o&nbsp;všetko by sa radi podelili. Pokojní, usmievaví, empatickí ľudkovia žijú v&nbsp;prítomnom okamihu a&nbsp;nerobia si ťažkú hlavu zo zbytočností. Nechávajú veci plynúť. Vedel som, že zostanem. Našiel som si firmičku, pre ktorú som robil optimalizáciu. Počas prvých dvanástich mesiacov som prišiel na to, že tá krajina má obrovský potenciál produkovať biopotraviny a&nbsp;superpotraviny. Len ich treba spracovávať v&nbsp;najvyššej kvalite. Vstupný materiál z&nbsp;vulkanickej pôdy, dobrej klímy, množstva slnečných lúčov a&nbsp;dostatku dažďa je skvelý. Tam všetko rastie samo. Stačí postaviť k&nbsp;ceste značku a&nbsp;o&nbsp;mesiac ju niečo obrastie,“ hovorí so širokým úsmevom.

Pokračovanie článku na ďalšej strane...

Lukáš hľadal, ako v&nbsp;krajine zostať tak, aby ho to napĺňalo a&nbsp;uživilo a&nbsp;aby to nebol len kšeft, ale skôr pekný manifestačný projekt. „Cestoval som veľa, navštevoval odľahlé hory, komunity a&nbsp;farmárov. Dostal som sa k&nbsp;trom kamarátom a&nbsp;začal som im pomáhať v&nbsp;rozbehnutom projekte s&nbsp;kokosovým olejom. Začali sme vyrábať sladidlo –&nbsp;kokosový nektár. Je to podobné sladidlo ako med s&nbsp;nízkym glykemickým indexom. Boli to ľudia z&nbsp;Jávy. V&nbsp;Indonézii spolupracujem len s&nbsp;domácimi. Vytvorili sme čistý produkt, ktorý má základ v&nbsp;udržateľnom poľnohospodárstve. Neskôr sme začali rozširovať portfólio. Začali sme robiť kokosový nektár ochutený škoricou, medovníkovým korením a&nbsp;ďalšími zložkami. Postupne som začal spolupracovať s&nbsp;ľuďmi z&nbsp;iných lokalít, ktorí mali iné produkty, napríklad prémiovú vanilku alebo kurkumu spod sopky. Tak sme s&nbsp;inými kamarátmi založil projekt na jej spracovanie. Všetko je na rovnakom princípe. Tam, kde surovina rastie, ju spracovávame v&nbsp;najvyššej kvalite v&nbsp;organickom režime.“

Dôležité je pri tom, aby miestni ľudia boli na seba a&nbsp;svoje produkty hrdí a&nbsp;že ich majú radi ľudia v&nbsp;zahraničí. Oni potom nemusia odchádzať z&nbsp;rodných dediniek za zárobkom. „Živí ich udržateľné poľnohospodárstvo, pričom si zarábajú na dôstojný život a&nbsp;na vzdelanie pre deti,“ vysvetľuje.

Neskôr do Lukášovej produktovej ponuky pribudla výberová káva, stala sa jeho hlavným obchodným produktom a&nbsp;najväčšou láskou. „Káva ma hlbšie zaujíma a&nbsp;milujem ju od roku 2009. Každý deň sa o&nbsp;nej učím niečo nové. Prvý impulz na import výberovej kávy z&nbsp;Jávy do Európy prišiel v&nbsp;roku 2017. Prvá paleta sa zákazníkovi páčila. Ešte do roku 2020 som pracoval na dvoch iných projektoch, kým som sa vrátil ku káve. Momentálne káva zaberá 90&nbsp;percent môjho pracovného času. Je to moja srdcová záležitosť. Vyznať sa vo výberovej káve je taká komplexná a&nbsp;náročná vec, že všetky vedomosti, ktoré som dovtedy nabral so superpotravinami a&nbsp;s&nbsp;koreninami, sa mi veľmi zišli. Len som sa musel veľa učiť o&nbsp;výberovej káve, ktorá je oveľa náročnejšia ako napríklad tie koreniny. Výberová káva má najviac chuťových a&nbsp;aromatických tónov a&nbsp;profilov na svete zo všetkých ingrediencií. Hneď po nej nasleduje výberové víno a&nbsp;výberová čokoláda. Produkt so stovkami takýchto tónov a&nbsp;profilov vyžaduje venovať veľkú pozornosť pestovaniu, spracúvaniu, skladovaniu, dovozu, praženiu a&nbsp;príprave. Tie nádherné tóny prírody a&nbsp;poctivej práce farmára sú vášňou, ktorá sa dá jednoducho zdevastovať v&nbsp;ďalšom reťazci. Stačí neurobiť jeden krok správne. Keď raz dovezieš iskrivú kávu s&nbsp;kopou chutí na začiatku, ktorú na konci nemá, bolo niečo zle. Chyba môže nastať v&nbsp;ktorejkoľvek časti reťazca, čistota a&nbsp;iskrivosť sa môžu zmeniť na trpkosť a&nbsp;to zákazníci zo sveta výberovej kávy nechcú.“

Lukáš si stráži pestovanie, spracovanie, balenie a&nbsp;následnú prepravu až po pražiarov, ktorí idú ďalej podľa vlastných skúseností. „Oni vedia, ako na to. Väčšinou naše spoločné snahy dopadajú na jednotku. Vyťahujú z&nbsp;káv charakter a&nbsp;génia loci.“

Vysvetľoval som, že mám rád prepražené kávy ako v&nbsp;talianskych kaviarničkách. Znalec Lukáš ma však ubezpečil, že je najvyšší čas prejsť na výberovú kávu. Moju potrebu horkosti môže vystriedať labužnícke vychutnávanie stoviek iných chutí. „Výberová káva prebieha procesom svetlého praženia. Káva prepražená načierno je tmavá. Takúto komoditnú kávu pije 90&nbsp;percent sveta, majú ich v&nbsp;rôznych svetových sieťach. Je to o&nbsp;marketingu. Keby ľudia vedeli, ako vyzerá zelené zrno na začiatku, už by to nechceli. Veď to je ako plesnivé, smradľavé ponožky. Aj veľká farma dokáže vyrobiť delikátnu kávu, ale keď ju niekto chce za polovičnú cenu, dostane to najhoršie z&nbsp;nej. To najlepšie dostane ten, kto je ochotný zaplatiť a&nbsp;vie, čo chce. Reťazcom ide o&nbsp;prachy. Chcú ako-tak dobrú kávu za najlacnejší peniaz. Dostaneš to, čo si zaplatíš.“

Potom stačí doliať do takej kávy mlieko či mliečnu penu a&nbsp;hneď je z&nbsp;nej len nejaká základná chuť kávy v&nbsp;čomsi mliečnom. „Keby konzumenti kávy videli, ako farmári komoditných káv drú a&nbsp;nemajú z&nbsp;toho takmer nič, tak by možno tú kávu ani oni nechceli. Funguje to tak, že veľký zákazník u&nbsp;nich urobí ročný kontrakt, ktorý musia dodržať vrátane ceny. Ak farmárom stúpnu náklady, to už nákupcu nezaujíma. Chce svoje. Ak nedodajú kvantitu, majú na krku penále či pokuty.“

Ľudskejšia cesta pre konzumentov je výberová káva s&nbsp;príbehom. „Cena zohľadňuje všetky náklady a&nbsp;spokojný život farmárov. Ceny za kávu sa hýbu aj podľa počasia a&nbsp;úrody. Farmár potrebuje mať spokojný a&nbsp;dôstojný život. To ocení aj zákazník. Reťazec výberovej kávy je nastavený tak, aby boli spokojní všetci. Momentálne spolupracujeme so štyrmi farmami, ale komunikujem s&nbsp;päťdesiatimi. Kým začnem spolupracovať s&nbsp;ďalšími, chcem si byť istý, že máme spoločnú víziu a&nbsp;že si dokážeme udržať kvalitné vzťahy a&nbsp;produkt. Mne záleží aj na tom, ako sa farmár stará o&nbsp;svojich ľudí, komunitu a&nbsp;zamestnancov.“

Dať prednosť výberovej káve znamená vychutnávať viac chutí. „Káva je ovocie s&nbsp;neskutočným množstvom tónov. Každá krajina a&nbsp;každá oblasť v&nbsp;nej má iný charakter kávy. Je lahodné hľadať profily, ktoré ti vyhovujú. Ak ju máš z&nbsp;reťazca, v&nbsp;ktorom je každý férovo ohodnotený, tak je všetko tak, ako má byť.“

Srdcové záležitosti: O tretej nadránom prišla myšlienka zhora z vesmíru

Vladimír Kampf

Plus TV

Fitneska Zora Czoborová musela štvornohého miláčika zobrať k veterinárovi.

Speváčka Helena Zeťová zomrela za tragických okolností.

Helena Zeťová plánovala reštart kariéry. Ten sa už nikdy neuskutoční.

Výber pre vás

Srdcové záležitosti: O tretej nadránom prišla myšlienka zhora z vesmíru

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Babylon mŕtvych na Dunaji: Lebka a skrížené hnáty, ako sa na piráta patrí

Prekvapenia za stenami: Komplikovaná cesta k životnej podstate

Renesancia folklóru: Lacné riešenie pre potešenie, pozrite sa na tú krásu!

Plus TV

Fitneska Zora Czoborová musela štvornohého miláčika zobrať k veterinárovi.

Speváčka Helena Zeťová zomrela za tragických okolností.

Helena Zeťová plánovala reštart kariéry. Ten sa už nikdy neuskutoční.

Výber pre vás