Príbehy

Športovec, akých bolo na Slovensku málo. „Škoda, že lepšie nevyužili môj potenciál,“ spomína

13.4. 2019 18:30
Odlet časti československej olympijskej výpravy na ZOH v Squaw Valley, Rudolf Čillík tretí zhora.
Odlet časti československej olympijskej výpravy na ZOH v Squaw Valley, Rudolf Čillík tretí zhora.
Zdroj: Reprofoto: Jaroslav Slašťan
Príbehy

Športovec, akých bolo na Slovensku málo. „Škoda, že lepšie nevyužili môj potenciál,“ spomína

13.4. 2019 18:30
Odlet časti československej olympijskej výpravy na ZOH v Squaw Valley, Rudolf Čillík tretí zhora.
Odlet časti československej olympijskej výpravy na ZOH v Squaw Valley, Rudolf Čillík tretí zhora.
Zdroj: Reprofoto: Jaroslav Slašťan

Presahoval športové horizonty a dosahoval najvyššie méty, ale nikdy sa nestal namyslenou hviezdou. V živote i športe zažil veľa faulov, ale tie ho nezlomili. Legenda československého bežeckého lyžovania Rudolf Čillík (88).

Narodil sa v roku 1931 a keď­že ich bolo 12 detí a mama ich nestačila vychovávať, vychovával ho najstarší brat z otcovho prvého manželstva Jozef. Dnes vraví, že to bolo pre neho veľkým šťastím, pretože brat bol k nemu veľmi pozorný a dal mu dobrú výchovu. Mal 8 rokov, keď vypukla 2. svetová vojna.

„Ako deti sme každé bombardovanie a streľbu prežívali s veľkým strachom, pred náletmi sme sa ukrývali do pivníc. Prechod frontu som prežil 2 dni ukrytý v banskej štôlni,“ začína svoj príbeh spomienkami na detstvo a ťažké vojnové roky.

Prvé úspechy

Po ukončení meštianskej školy v Kremnici študoval na Vojenskej leteckej škole v Olomouci.

„V rámci tejto školy sme boli na lyžiarskom výcviku v Jeseníkoch na Praděde a tam ma vybrali na súťaž vojenských leteckých škôl Československa v lyžovaní. Zhodou okolností som na nej skončil 4. a postúpil som na vojenskú spartakiádu v behu na lyžiach na 18 km, kde som súťažil na obyčajných lyžiach. Toto boli moje lyžiarske začiatky, “ spomína.

Po absolvovaní strednej vojenskej školy začal študovať letectvo na Vojenskej technickej akadémii Antonína Zápotockého v Brne.

Rudolf Čilík je držiteľom 12 titulov majstra Československa, na majstrovstvách ČSSR získal 7-krát striebro a 6-krát bronz.
Rudolf Čilík je držiteľom 12 titulov majstra Československa, na majstrovstvách ČSSR získal 7-krát striebro a 6-krát bronz.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

„Na nej to už bolo lepšie organizované. Konala sa celoštátna vojenská spartakiáda letectva a v rámci nej som sa dostal do 4. kola, ktoré sa konalo vo Vysokých Tatrách. Skončil som na 57. mieste a bol som sklamaný. Neskôr ma pozvali na vojenskú celoštátnu spartakiádu, kde boli súťaže všetkých vojenských okruhov. Na pretekoch som v prvom kole skončil 10. a v druhom kole 3.“

Po dvoch rokoch z rodinných dôvodov štúdium predčasne ukončil, jeho sľubná vojenská kariéra sa skončila.

Žiadna náhoda

Začala sa však kariéra športovca, akých bolo na Slovensku málo. Po príchode domov sa začal venovať lyžovaniu naplno. Prvý väčší úspech v behu dosiahol na krajských pretekoch v Banskej Bystrici, kde skončil 7. Po nich ho oslovil miestny funkcionár, že v Ružomberku sa konajú majstrovstvá Slovenska a či dostal pozvánku reprezentovať kraj.

„Keď som mu povedal nie, telefonoval do Banskej Bystrice, kde mu povedali, že hoci z kraja postupujú prví desiati, nepozvali ma, pretože moje 7. miesto bola náhoda. Dodnes neviem ako, ale on to vybavil a nakoniec ma na tie majstrovstvá v 1956 pozvali.“

Na nich sa stretli výborní slovenskí pretekári. V prvý deň na 15 km skončil 14. Druhý súťažný deň bola „tridsiatka“ a na nej skončil 3. Počas pretekov si ho všimol Ján Terezčák, ktorý sa o 25-ročného bežca začal zaujímať a ponúkol mu spoluprácu ako tréner.

Jeho motto bolo: Keď nevládzeš, tak pridaj!
Jeho motto bolo: Keď nevládzeš, tak pridaj!
Zdroj: Reprofoto: Jaroslav Slašťan

Porazil legendu

Navrhol mu účasť na medzinárodných pretekoch v Tatranskej Lomnici, ktoré sa konali o týždeň a kde štartovali naši olympionici, ktorí bežali na ZOH v Cortine d’Ampezzo.

„Prvý deň sa bežalo 15 km, porazil som troch z našich olympionikov a skončil som 14. Okamžite ma zaradili medzi reprezentantov ČSSR a premiestnili z hotela Tatranská Lomnica do hotela Praha, kde boli ubytovaní. Pridelili ma na izbu s Ľudom Hrnčiarom, v tom čase bol jediným Slovákom v československej reprezentácii.

Večer pred pretekmi si voskoval lyže zahraničnými voskmi, ponúkol mi ich a s jeho pomocou som si namazal lyže tak ako on. Na druhý deň boli preteky na 30 km a hoci sme mali rovnako namazané, Ľudo skončil niekde okolo tridsiatky a ja som ich vyhral,“ vracia sa do čias svojho prvého veľkého víťazstva Rudolf Čillík.

Bolo to obrovské prekvapenie, ale všetci to brali len ako náhodu, jeho víťazstvo pripisovali voskom, teplote, snehu... Len nie jeho talentu, kondícii a neskutočnej vôli vyhrávať. Dôležité však bolo, že na základe dosiahnutých výsledkov dostal pozvanie na majstrovstvá ČSSR v Špindlerovom Mlyne, ktoré sa konali hneď o týždeň v nedeľu.

Na nich mu už lyže voskoval jeho tréner Terezčák, na 15-kilometrovej trase skončil na 5. mieste, tridsiatku opäť vyhral a nielen to. Vtedy ešte takmer neznámy lyžiar prvýkrát po desiatich rokoch porazil legendu českého lyžovania, 25-násobného majstra Československa Jaroslava Cardala.

A bol to Cardal, ktorý k nemu prišiel ako prvý, aby mu k víťazstvu zagratuloval. Týmto výkonom a víťazstvom všetkým potvrdil, že to 7. miesto z kraja, 3. z majstrovstiev Slovenska a 1. z Tatranskej Lomnice nebola žiadna náhoda.

V roku 1960 sa stretol s Miss Kalifornia Suzanne Reamovou.
V roku 1960 sa stretol s Miss Kalifornia Suzanne Reamovou.
Zdroj: Reprofoto: Jaroslav Slašťan

Vstup do reprezentácie

Na základe dosiahnutých výsledkov ho nominovali do B družstva, kde bolo 8 reprezentantov, z toho len dvaja Slováci – on a Štefan Harvan. Po čase sa stal vedúcim bežcom a kapitánom československého reprezentačného družstva v behu na lyžiach. A ako sa na to pozerali Česi?

„Oni mojim víťazstvám spočiatku ani nechceli veriť, neskôr ich posudzovali ako ,úpadek českého lyžování’ a až potom priznali, že som skutočne dobrý. Roky som bol jediný Slovák v československej reprezentácii. To ma motivovalo a aj preto som sa veľmi snažil, aby som čo najlepšie reprezentoval Slovensko.“

Ako reprezentant si okrem potreby zvyšovania a zlepšovania vlastnej výkonnosti uvedomoval dôležitosť výchovy mládežníkov a začal ich trénovať. Robili to len máloktorí reprezentanti, lebo je to náročné na čas. Špičkový pretekár sa musí v prvom rade venovať sám sebe. Počas svojich trénerských rokov vychoval pán Čillík mnoho vrcholových športovcov, medzi nimi 6 reprezentantov Československa v bežeckom lyžovaní.

Silná čierna káva

„Bol som bojovník. Nikdy som na žiadne preteky nenastúpil s tým, že prehrám. Nikdy. Väčšina pretekárov dokázala tých 15 km bojovať, ale postupne sa začali lámať. Ja som to dokázal využiť, pretože som mal obrovskú motiváciu, ktorou bolo, že som Slovák a chcem Slovensko dostať do povedomia a histórie bežeckého lyžovania.

V kritických momentoch som si uvedomoval, že nebežím sám za seba, ale za rodinu, za manželku, za Slovensko. Od polovice trate som šiel už absolútne naplno. Päť kilometrov pred cieľom som si dal vždy občerstvovačku, ak som mal koho poprosiť, aj silnú čiernu kávu – aj to len na 30 alebo 50 km, to bola pre mňa taká psychická vzpruha.“

A ako vyzerali jeho tréningy? „Rôznym spôsobom som si ich sťažoval, napríklad som si dával do topánok olovené vložky, aby som to mal ťažšie. A nikdy som netrénoval s pretekárskym výstrojom.“

Majstrovstvá sveta v Zakopanom, rok 1962, Rudolf Čillík (vľavo).
Majstrovstvá sveta v Zakopanom, rok 1962, Rudolf Čillík (vľavo).
Zdroj: Reprofoto: Jaroslav Slašťan

Trpké chvíle

Nemalo by sa to stávať, ale stáva sa. Ľudí, ktorí majú potenciál, často posúvame na okraj. V spoločnosti, kultúre, vo vede i v športe. Toto údolie ľudských zlyhaní je našou tragédiou. Rudolf Čillík sa na vlastnej koži presvedčil, aké to je, keď je obrovský talent zakopávaný a dusený netalentovaným priemerom.

Je presvedčený, že jeho športová úroveň a schopnosti neboli dostatočne využité. Hoci bol najlepším československým pretekárom, nenominovali ho v roku 1966 na majstrovstvá sveta v Nórsku, nastúpiť nemohol ani 4. najlepší československý reprezentant, tiež Slovák, Štefan Harvan.

„Až keď v Nórsku zlyhávali naši reprezentanti, tak nás rýchlo pozvali. Sami bez trénera sme leteli do Ženevy, odtiaľ do Mníchova, z Mníchova do Írska a odtiaľ do Osla. Preteky na 30 km sme už nestihli, prileteli sme v piatok večer, päťdesiatka bola v nedeľu. V sobotu sme prešli len časť trate a v súťažný deň sme pretekali na neznámych tratiach, poznali sme len jej začiatok a koniec. Skončil som na 23. mieste.

Na 8. zimnej olympiáde v roku 1960, ktorá sa konala v Squaw Valley v Kalifornii, som bol tiež sám, bez trénera, ktorého nepustili. Navyše som sa stretol s jazykovou bariérou, ktorá spôsobovala veľký komunikačný problém. Všetok servis som si musel zabezpečovať sám. Tridsať kilometrov som bežal bez občerstvenia, neskôr mi ho podávali naši hokejisti. To boli všetko také fauly a podrazy, na ktoré neviem zabudnúť.

Aj preto ten môj výsledok na olympiáde nebol taký, ako mohol byť. Na 15 km som skončil na 36. mieste a na 30 km tridsiaty. Všetkých pretekárov, ktorí štartovali na tejto olympiáde, som na majstrovstvách Československa porazil.“

Celý svoj život sa pohyboval v siločiarach športu. Vždy odzbrojoval ľudí svojou nefalšovanou človečinou. Dnes hovorí, že medzi dobrom a zlom sa musí každý rozhodnúť sám. Že deliaca čiara medzi dobrom a zlom, správnym a nesprávnym činom, neprebieha v kolektíve, ale v duši každého človeka.

Rudolf Čillík
Rudolf Čillík
Zdroj: Reprofoto: Jaroslav Slašťan

Výnimočná športová kariéra

Rudolf Čillík je držiteľom 11 titulov majstra Československa a 12. titul získal za výhru v štafetách. Okrem zlata získal na majstrovstvách Československa 7-krát striebro a 6-krát bronz. Spolu si z nich odniesol 24 medailí. Zúčastnil sa na niekoľkých majstrovstvách sveta, troch celoarmádnych spartakiádach v rámci Varšavskej zmluvy a mnohých pretekoch v Sovietskom zväze, Poľsku, Rumunsku, Maďarsku, Bulharsku a v NDR. V československej reprezentácii bol 12 rokov, z toho 10 rokov kapitánom a 22-krát reprezentoval ČSSR na pretekoch. V roku 1966 mu udelili titul Majster športu, o 3 roky neskôr získal titul Zaslúžilý majster športu. V roku 2002 mu Slovenský olympijský výbor udelil Strieborné olympijské kruhy a v roku 2010 Zlaté olympijské kruhy. Od roku 2011 nesie bežecký štadión na Skalke jeho meno. Vďaka intelektu a odhodlanému duchu dosiahol nevídanú športovú úroveň.

„Samozrejme, tak ako v živote každého človeka, aj v tom mojom boli tak radostné, ako aj smutné chvíle. Často sa vraciam spomienkami do minulosti. Boli to krásne časy. Mrzí ma, že som nemohol dokázať svoje úplné kvality a že moja športová úroveň, výkonnosť a vytrvalosť neboli dostatočne využité. Škoda, že lepšie nevyužili potenciál, ktorý som v sebe nosil. Mal som na viac.“

Poslať emailom
V údajne najvyššej obytnej budove na svete, ktorá vyrástla v New Yorku, stojí najdrahší byt 63 miliónov dolárov.

V New Yorku vyrástla najväčšia obytná budova na svete. To je ale výhľad a luxus!

Populárne články
Dosť bolo zahmlievania. Irina Shayk a Bradley Cooper to viac neskryjú

Dosť bolo zahmlievania. Irina Shayk a Bradley Cooper to viac neskryjú

Marek má dve krásne dcéry, ktoré mu robia veľkú radosť. Herectvo ich zatiaľ neláka.

Herec Marek Majeský: Nechcem si cez deti kompenzovať svoje túžby

Aj keď sú tunajší veľkí zamestnávatelia minulosťou, obyvatelia Vrbového to majú blízko za prácou v Piešťanoch, v Jaslovských Bohuniciach či v Trnave.

Slovenské mestečko so svetovou atrakciou: Miestna šikmá veža sa nakláňa takmer o meter!

Lisa Edelstein

Odvážna hviezda zo seriálu Dr. House: Pre zvieratá donaha!

V údajne najvyššej obytnej budove na svete, ktorá vyrástla v New Yorku, stojí najdrahší byt 63 miliónov dolárov.

V New Yorku vyrástla najväčšia obytná budova na svete. To je ale výhľad a luxus!

Vedeli ste

Pytagoras objavil a2 + b2 = c2.

Zobraziť viac