Keď sa rozprávame so Simonou a s Janisom cez videohovor, nie je jednoduché mať na obrazovke obidvoch naraz. Janis leží na posteli a Simona sedí pri ňom. Mladý, silný a vyšportovaný muž 28. marca 2019 náhle zakrvácal do krčnej miechy a počas jediného dňa úplne ochrnul. V nemocniciach strávil dlhých 488 dní. Simona urobila doslova nemožné, aby sa jej priateľ dostal domov. Len minulý týždeň sa obaja vrátili z rehabilitačného pobytu v piešťanskom centre Adeli. Okrem Simony sa tam pri Janisovi vystriedala jej mama a sestra. V cudzej krajine ho prijali do rodiny.

„Bez našich by som to nezvládla. Ani bez Janisových a mojich kamarátov či známych. Veľmi nám všetci pomohli a ďakujeme im,“ hovorí Simona. Janis je Lotyš a na Slovensko ho pritiahla láska k Simone. „V Piešťanoch ho začali dávať do sedu a dobre sa držal. Teraz nám prišiel vozík, tak ho obidvaja obkukávame a čím skôr by sme chceli ísť von,“ hovorí Simona. Jej priateľ, ktorému predpovedali, že zostane ležať a dýchať bude len cez dýchaciu trubicu, dnes dýcha sám, dokáže sa najesť cez ústa a teraz už aj vydrží ako-tak sedieť.

Malé víťazstvá sú pre Simonu a Janisa obrovskými krokmi, ktoré ich vzďaľujú do toho, čo museli za posledný rok a pol prežiť. „Bola by to zaujímavá skúsenosť, len keby sa to nestalo mne,“ hodnotí Janis uplynulé mesiace so svojským humorom. Výborná fyzická kondícia a odolná psychika ho zachránili pred smrťou, cesta k výraznému zlepšeniu stavu je však ešte dlhá.

Keď sa pýtame Simony, či počas dlhých mesiacov Janisovho pobytu v nemocnici neuvažovali o rozchode, veselo sa zasmeje: „Opýtajte sa Janisa, je to jeho najobľúbenejšia téma.“ Je však jasné, že nič také po osemročnom vzťahu nepripadalo do úvahy. „Posielal som ju preč. Hovoril som jej, aby ma nechala tak, veď sa nehýbem. Nech si neničí život. Ona však nikam nešla,“ konštatuje Janis v milej kostrbatej slovenčine.

Páčila sa mu vyššia

Simona sa s Janisom zoznámila počas pobytu v Lotyšsku. „Bola som tam na študijnom pobyte. Vybrali sme sa na výlet do Litvy a Janis sa k nám pripojil ako prekladateľ, pretože vie po litovsky, má dobré orientačné schopnosti a predtým tam už bol. Dovtedy sme sa nikdy nestretli. Malo nás byť viac, no napokon sme tam išli dve Slovenky, jeden Turek a Janis,“ hovorí Simona. Janis sa usmieva: „Uvidel som dve Slovenky. Jedna bola menšia, druhá vyššia, tá sa mi zapáčila viac,“ rozpráva, sprevádzaný Simoniným smiechom. Obaja sú vysokí: Janis má viac ako 190 centimetrov a Simona o desať menej.

Počas celej vysokej školy sa navštevovali, Janis študoval mechatroniku v Lotyšsku a Simona na Slovensku manažment rozvoja vidieckej krajiny. „Po škole sme boli spolu v Bulharsku ako stážisti. Potom sa Janis vrátil do Lotyšska na inžinierske štúdium." Janis priateľku dopĺňa. „Simona prišla za mnou, bola tam pol roka, ale veľmi jej chýbala rodina. Povedal som teda, že po skončení štúdia skúsim žiť na Slovensku. Veľmi sa mi páčili kopce okolo Partizánskeho, kde Sima žije. Vedel som, že na Slovensku si so svojou školou prácu nájdem. Prišiel som najprv na stáž a neskôr som začal pracovať v Nitre vo firme, kde som predtým stážoval. A potom sa mi stalo to, čo sa mi stalo.“

Článok pokračuje na ďalšej strane.