Práca novinára ma fascinovala už v mladosti. Do sveta médií som sa dostal v roku 2012, kedy som začal spovedať známe osobnosti zo slovenského a českého šoubiznisu. V týždenníku Život sa sústreďujem práve na rozhovory s celebritami. Tam to však nekončí. Veľmi rád píšem aj o silných príbehoch bežných ľudí, ktoré nielen mňa, ale aj našich čitateľov chytia za srdcia. Chcem a snažím sa, aby moje rozhovory o živote do Života nikdy nestratili ľudskosť.

Roman Wesserle

Kolotoč problémov sa začal v&nbsp;roku 2021, keď sa Spievankin manžel cítil tri mesiace neustále unavený, bol mrzutý a&nbsp;potreboval si každú chvíľu ľahnúť. „Pýtala som sa ho, čo mu je. Či ma krízu stredného veku, keď stále spí, a&nbsp;on reagoval: Ja neviem, nechaj ma,“ začala svoje rozprávanie Mária Podhradská, ktorá svoju polovičku poslala na vyšetrenie, kde mu vzali krv a&nbsp;to bola doslova jeho záchrana. „Povedali mu, že keby prišiel o&nbsp;dva týždne, tak ho možno už ani nezachránia. Išlo totiž o&nbsp;akútnu leu­kémiu,“ vracia sa do minulosti speváčka, pre ktorú bola táto správa zničujúca a&nbsp;neuveriteľne bolestivá. „Bol to šok a&nbsp;pamätám si prvú vetu, ktorú som povedala, keď nám to s&nbsp;manželom pani doktorka oznámila. Spýtala som sa jej: Ale viete ho uzdraviť?! A&nbsp;ona povedala: ‚My nie, ale niekto iný ho uzdraví.‘ Ja som však tejto vete vôbec nerozumela. Neskôr som pochopila, že museli nájsť darcu, jeho jedinou záchranou bola transplantácia kostnej drene,“ hovorí Mária.

Nasledovalo obdobie, kedy chemoterapiu striedala rádioterapia. Pre jej manžela bol nakoniec stanovený termín 30. marec minulého roka, kedy podstúpil spomínanú transplantáciu. V&nbsp;nemocnici strávil dlhé týždne a&nbsp;ani návrat domov nebol jednoduchý. „Boli tam rôzne obmedzenia počas liečby. Bolo obdobie, keď nemohol jesť sladké. Po transplantácii nemohol chodiť vôbec na slnko. Nemohol sa stretávať s&nbsp;ľuďmi. Pol roka sme sa veľmi veľmi chránili. Keď u&nbsp;nás niekto dostal čo i&nbsp;len nádchu, on sa sťahoval do babkinho bytu v&nbsp;Nitre, aby bol izolovaný. Raz sme ho takto ochránili aj pred koronou, keď sa dcéra nakazila,“ vysvetlila Spievanka a&nbsp;pokračuje v&nbsp;spomienkach na chvíle, ktoré ju stáli mnoho fyzickej aj psychickej sily. „Po tom, ako sa vrátil domov, museli sme celý dom vydezinfikovať. Umývali sme steny, dávali sme preč koberce, kvetiny, zajaca. Urobila som hĺbkové čistenie matraca od roztočov. Tepovali sme sedačky. Nemohol čokoľvek jesť. Nemohla to byť napríklad surová zelenina, resp. iba tá zelenina, ktorú viete poriadne vydrhnúť. Čiže som ‚jarovou‘ vodou a&nbsp;hubkou drhla napríklad paradajky a&nbsp;papriku, aby si ich mohol dať. Ovocie sa dalo našťastie ošúpať, citrusy však mal zakázané.“

Podľa Márie bol jej manžel ako novorodenec, ktorý nemá žiadnu ochranu. „Dostali sme človiečika, ktorý je slabý a&nbsp;hoci bral lieky na všetky plesne, baktérie, vírusy a&nbsp;na všetko možné, bol mimoriadne ohrozený. Ale vďaka tomu, že sme si ja aj deti dávali veľký pozor, podarilo sa nám ho ochrániť,“ teší sa aj s&nbsp;odstupom času speváčka. Jej životná láska Miro sa má momentálne dobre, ale v&nbsp;liečbe musí stále pokračovať. „Povedali nám, že do dvoch rokoch od transplantácie si telo musí na ten orgán, aj keď v&nbsp;tomto prípade sú to kmeňové bunky, zvyknúť. Jeho telo si teda zvyká. U&nbsp;každého je to rozdielne. Podstupuje rôzne liečby, ktoré mu v&nbsp;tom pomáhajú. Chodí na ožarovanie bielych krviniek, aby mu nebojovali proti tej transplantácii,“ vysvetľuje Podhradská.

A&nbsp;hoci si jej manžel prešiel skutočne peklom, nestratil svoj úsmev. Kto ho totiž pozná, vie, že je to chodiace slnko a&nbsp;pozitívnej energie mal vždy na rozdávanie. „On to bral veľmi statočne, humor mu veľmi pomáhal. Viem si predstaviť, že to mohlo byť oveľa ťažšie, keby upadal.“ Jeho hnacím motorom boli okrem jeho láskyplnej rodiny najmä priatelia. A&nbsp;tých majú manželia naozaj dosť. „Vytvorili sme takú whatsappovú skupinu a&nbsp;sto ľudí ho neustále podporovalo a&nbsp;aj mne pomáhalo. Sú to naši kamaráti, ktorí boli pri nás. Čokoľvek bolo treba, naozaj nebol problém.“

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

AKO ZMENILA CHOROBA JEJ MANŽELA A SÚKROMNÉ FOTKY RODINY NÁJDETE V GALÉRII

Často boli momenty, keď Mária už nedokázala hovoriť o&nbsp;krutom osude, ktorý postretol jej rodinu, chcela jediné… „Stále sa ma všetci pýtali, ako sa má Mirko. Denne som neustále dvíhala takéto telefonáty a&nbsp;stále som to prežívala. Zrazu mi už zvieralo srdce a&nbsp;jednému kamarátovi som v&nbsp;jeden moment povedala: „Nič ti nepoviem!“ A&nbsp;on na to reagoval: „O. k., a&nbsp;ako ti pomôžem?“ A&nbsp;moja reakcia bola: „Povedz mi vtip a&nbsp;rozosmej ma. Dokáž to. A&nbsp;vždy mi budeš volať s&nbsp;tým účelom, že mi budeš hovoriť vtipy,“ prezrádza Spievanka a&nbsp;jemne sa usmeje.

Počas náročného obdobia si uvedomila veľmi dôležité veci. „Ja som si to tak definovala. Bez takých troch vzťahov by som to nezvládla. A&nbsp;tieto tri vzťahy vás v&nbsp;takej ťažkej situácii podržia: Vzťah k&nbsp;Bohu, vzťah k&nbsp;priateľom a&nbsp;vzťah k&nbsp;sebe samej. Boli to pre mňa akoby tri piliere, ktoré ma podržali. Pochopila som, že to, čo som toľko rokov budovala, som zrazu našla.“ Mária musela fungovať ďalej, vystupovala s&nbsp;projektom Spievankovo a&nbsp;najmä sa musela postarať o&nbsp;rodinu. S&nbsp;Miroslavom má tri krásne deti, ktoré tiež potrebovali opateru. „V deň, keď sme sa dozvedeli manželovu diagnózu, prišla kolegynka Ivka Brunová k nám domov a Mirko jej za štyri hodiny odovzdal celú agendu firmy. A tak sme mohli v&nbsp;práci fungovať ďalej. Obrovská pomoc prišla zo strany najstaršieho syna. Prebral rolu otca, hoci som to od neho nechcela a&nbsp;od začiatku som mu to hovorila. Syn to zobral veľmi pragmaticky, racionálne, on je veľmi podobný ako manžel. Museli sme zariadiť veci, aby fungovala naša firma Spievankovo. A&nbsp;niektoré veci vedel robiť iba manžel. Mal na starosti takmer všetko. Syn sa vrátil z&nbsp;internátu domov, aby sa všetko naučil. Manžela zastúpil nielen v&nbsp;práci, ale aj doma. Pomohlo mi, že sme boli všetci spolu. Syn išiel dokonca sám za doktorkou a&nbsp;spýtal sa jej, či bude treba pre otca krv. A&nbsp;ona reagovala, že, samozrejme, a&nbsp;že to pomôže všeobecne všetkým, ktorí potrebujú krv. Maťko teda zorganizoval na škole na internáte odber krvi. Prišlo tam okolo 30 ľudí. On sám má s&nbsp;odberom krvi problém, ale vtedy tam ležal prvý. Urobil to pre otca,“ približuje nie tak dávnu situáciu hrdá mama.

Pre speváčku bolo najdôležitejšie, aby v&nbsp;nej deti cítili oporu a&nbsp;podporu. „Katuška sa potrebovala o&nbsp;tom veľa rozprávať a&nbsp;bola veľmi kontaktná. Spávali sme spolu, ona je taká viac emočná. Ja som toto obdobie preklenula terapeutkou. Chodila som na psychoterapiu a&nbsp;zostalo to dodnes. Je to veľmi obohacujúce a&nbsp;nielen v&nbsp;takomto ťažkom životnom období,“ vysvetlila Podhradská, ktorá nav­števovala terapeutku už predtým a&nbsp;je si istá, že aj to pre ňu to bolo mimoriadne dôležité. „Veľmi mi pomohla, vrátila ma k&nbsp;sebe samej. Musela som žiť ďalej, neprestala som pracovať, pretože mi to robilo dobre. Konečne som myslela na niečo iné.“

Mária sa tak vracala do sveta hudby, ktorý jej prinášal pokoj v&nbsp;duši, aspoň na krátku chvíľu. „Mne hudba vždy veľmi pomáhala. Hudbou žijem. Či už počúvaním, tvorením hudby, alebo interpretovaním.“ Spievanka sa vrátila k&nbsp;dospeláckej tvorbe. Už počas korony zložila svoj nový album Muzika. „Na tom albume je obľúbená pesnička, týkajúca sa môjho manžela. Zložila som mu ju na 20. výročie našej svadby. Bolo to akurát v&nbsp;roku 2021 a&nbsp;volá sa Bok po boku. Je to taký náš životný príbeh od zoznámenia až po dnešok.“

Jedna skladba vznikla aj v&nbsp;období najväčšej bolesti, keď jej manžel ležal v&nbsp;nemocnici. „Keď bol Mirko mesiac hospitalizovaný a&nbsp;absolvoval transplantáciu. To bolo naozaj hrozné obdobie. Štyri dni boli také, že nedokázal hovoriť. Mal plné ústa áft. Nedokázal piť ani jesť, ani hovoriť. Takže sme si iba písali. Vtedy som mu zložila pesničku o&nbsp;tom, že mu splním túžby, ktoré mal. Spievam o&nbsp;tom: ‚Zasadím ti záhon ruží, nech ti na záhrade kvitne máj. Tak dlho po tých ružiach túžiš, len nebol čas to spraviť vraj. Ušijem ti záves dlhý, v&nbsp;jeho tieni môžeš kľudne spať. Nikdy zo sna nezobudí ten, kto druhého má rád. Hodinky ti kúpim nové, nech môže opäť behať maratón,‘“ zaspievala počas rozhovoru Mária.

A&nbsp;celý text vysvetlila. „Túžil po dlhom závese, cez ktorý neprenikne svetlo. Jemu sa páčia ruže a&nbsp;stále o&nbsp;tom hovoril. A&nbsp;keď bol v&nbsp;nemocnici, zavolala som záhradníka a&nbsp;vysadili sme záhon ruží. Kúpila som látku a&nbsp;ušila som závesy, so susedmi sme to namontovali. Hodinky si nakoniec kúpil sám a&nbsp;teraz sa skutočne pripravuje na maratón do Košíc. Neviem, či mu to dovolia, či pôjde iba polovicu alebo pôjde celý. Na záver spievam v&nbsp;skladbe: ‚Len neprestávaj túžiť a&nbsp;dýchať a&nbsp;byť, tu a&nbsp;teraz môžme žiť.‘ Poslala som mu ju vtedy do nemocnice, bol veľmi šťastný. Volávali sme vtedy cez videohovor a&nbsp;on nemohol hovoriť. To najhlbšie spojenie bolo v&nbsp;tom tichu, že som ho len tak mala pri sebe. Položila som si telefón na kuchynskú linku a&nbsp;boli sme jednoducho spolu a&nbsp;to nám stačilo. Chcela som len, aby bol šťastný a&nbsp;spokojný a&nbsp;aby to prežil,“ tisnú sa Márii slzy do očí aj po toľkých mesiacoch.

Teší ju, že sa jej manžel pripravuje na maratón. Je totiž vášnivý amatérsky športovec a&nbsp;so svojou milujúcou manželkou pravidelne beháva. „Zase behá rýchlejšie ako ja. Dokáže už zabehnúť 15 km,“ smeje sa Spievanka, ktorá je šťastná, že sa sa jej milovaný Miro vracia pomaly, ale isto do normálneho života. Hoci je už invalidný dôchodca, nechce sedieť doma na zadku. „Musí si nájsť svoje miesto. Teraz mi začal pomáhať s&nbsp;mojou dospeláckou tvorbou a&nbsp;to je pre neho taký nový vietor.“

Pred ochorením mal na starosti ich spoločný projekt Spievankovo, no toho sa musel vzdať, pretože je to mimoriadne časovo náročné. A&nbsp;ubrala aj samotná Spievanka. „Mala som takú túžbu, aby Spievankovo neskončilo s&nbsp;nami. Aby bolo zachované aj pre ďalšie generácie. Aby sa jednoducho stalo nesmrteľným. Aby nebolo závislé odo mňa ako osoby, a&nbsp;tak som dostala nápad, že si nájdem schopné herečky, ktoré sa stanú Spievankami. A&nbsp;to sa aj podarilo. Som veľmi šťastná, že to ľudia prijali, deti to absolútne neriešia,“ hovorí so smiechom Mária, ktorá tak má tri náhradníčky, ktoré sa do roly Spievanky totálne ponorili. Márii sa tak uvoľnil čas na tvorbu pre dospelých a&nbsp;môže sa venovať milovanej rodine. Choroba jej manžela ju veľa naučila.

„Vrátila som sa k&nbsp;sľubu, ktorý som dávala pred 21 rokmi. Že mu sľubujem vernosť a&nbsp;lásku, v&nbsp;dobrom aj v&nbsp;zlom, v&nbsp;zdraví aj v&nbsp;chorobe. A&nbsp;že keď chcem byť verná sama sebe, chcem byť verná sľubu, ktorý som mu dala. Brala som to ako prirodzené, že ho musím teraz podržať, že musím pri ňom stáť, lebo chcem. A&nbsp;všetci sme chceli, aj naši kamoši. A&nbsp;to, čo sme zažili, tú hĺbku našich vzťahov a&nbsp;tú ochotu a&nbsp;lásku počas toho roka, to je niečo, čo by som každému dopriala zažiť bez tej choroby. Ľudia sú veľmi dobrí a&nbsp;milujem ľudí a&nbsp;za všetko im ďakujem.“ Jej manželstvo v&nbsp;Mirom je ešte silnejšie a&nbsp;plné lásky ako bolo predtým. „Utužilo sa a&nbsp;očistilo aj tým, že sme sa každý museli viac priblížiť k&nbsp;sebe, pretože keď nedokážeme sami seba nejako objať a&nbsp;milovať, tak nedokážeme ani toho druhého. Manželstvo sa uvoľnilo do slobody a&nbsp;do akceptácie a&nbsp;rešpektu jeden voči druhému,“ uzavrela Podhradská, ktorá vníma toto obdobie ako mimoriadne náročné, ale aj obohacujúce. Ešte viac si uvedomila, že najdôležitejšia je v&nbsp;živote láska. K&nbsp;iným, ale najmä k&nbsp;sebe samému. Len vďaka jej sile dokážeme prežiť zdanlivo neprekonateľné prekážky, ktoré nám osud hádže pod nohy.