„Je to fantastický pocit – stáť na javisku, hrať dobrú rolu v dobrej inscenácii. Vtedy nemyslíte na to, či máte peniaze, starosti... Je to prekrásne povolanie,“ povedala pred rokmi Zdena Gruberová (†83), ktorá, žiaľ, v najťažších rokoch života nenašla v herectve útechu.
Zdena Gruberová sa narodila 24. novembra 1933 v Šenkviciach do hereckej rodiny. Otec hral v ľudovom divadle a často dcéru brával na predstavenia. S odstupom času budúca herečka spomínala na detstvo veľmi kladne. „Detské roky som prežila na dedine, čo bolo pekné, až na to, že mi veľmi skoro zomrel otec.“ Mala dve sestry a brata, takže jej mama sa ako vdova musela poriadne obracať, aby uživila štyri deti.
„Mali sme prísnu výchovu, lebo inak to ani nešlo. Napriek tomu, že mama mala veľké finančné problémy, všetci sme študovali,“ uviedla umelkyňa v jednom z dávnych rozhovorov. Hoci milovala poéziu, nikdy by jej nenapadlo ísť študovať herectvo na konzervatórium. Kvôli zachovaniu rodinnej tradície nastúpila na obchodnú akadémiu a tešila sa na budúcu kariéru ekonómky.
˃˃˃ FOTOGRAFIE SLOVENSKEJ MARILYN NÁJDETE V GALÉRII ˂˂˂„V škole som mala triednu profesorku, ktorá s nami nacvičovala recitačné programy. Poéziu som mala vždy veľmi rada, ale nerada som sa predvádzala. Z recitačných súťaží som však vždy priniesla prvú cenu. Práve preto pani učiteľka zavolala do školy pána Františka Dibarboru, lebo bola presvedčená, že musím byť herečka.“ Keď si František Dibarbora jej prednes vypočul a o niečo neskôr pri recitačnej súťaži aj Július Pántik, okamžite jej obaja odporučili, aby sa prihlásila na štúdium herectva.
„Prišla som domov – bývala som už v Bratislave so sestrou, ktorá tu študovala klavír na konzervatóriu – a povedala som jej, že budem herečka. So stoickým pokojom odvetila: ‚Zmeraj si teplotu...‘“ spomínala Zdena Gruberová so smiechom. Na štúdium herectva sa predsa len odvážila prihlásiť ako jedna z tristo uchádzačov a prijímačky aj spravila. Po troch rokoch v odbornom divadelnom kurze pri štátnom konzervatóriu mohla pokračovať v štúdiu na novovzniknutej VŠMU.
„Pán Pántik mi vtedy povedal: ‚Vylúčená vec! Nijaká škola ti nedá toľko, čo prax!‘ Za to mu dodnes ďakujem, lebo len vďaka nemu som už ako 22-ročná mohla hrať Shakespearovu Júliu v réžii Jozefa Budského.“
- Dielo
Vyštudovala herectvo na Konzervatóriu v Bratislave. Krátko pôsobila v Armádnom divadle v Martine a od roku 1954 sa stala členkou SND v Bratislave. Jej najobľúbenejšou rolou zostala postava Júlie zo Shakespearovej hry Romeo a Júlia, kde si zahrala po boku Karola Machatu. V 60. rokoch herecky dozrela a v mnohotvárnych charakterových kreáciách sa predstavila ako spontánna, ale aj intelektuálne vyspelá herečka.
Stvárňovala zložité postavy, vytvárala vážne i komické úlohy meštiačok, kmotier a výrazné dedinské ženy v slovenskej a českej klasike. Svoje herectvo preniesla aj do televíznych inscenácií, kde vytvorila mnoho nezabudnuteľných postáv. Predstavila sa vo filmoch Drevená dedina, Kapitán Dabač, Smrť prichádza v daždi a Červené víno. Za svoju umeleckú tvorbu získala titul zaslúžilá umelkyňa (1968) a ocenenie Zlatý krokodíl (1982).
Za celoživotné dielo v oblasti činohry jej v roku 1999 udelili Výročnú cenu Literárneho fondu v oblasti divadelnej tvorby. Na festivale rozhlasových rozprávok Zázračný oriešok v Piešťanoch v roku 2002 ju porota odmenila Cenou mesta Piešťany za najlepší ženský výkon v kategórii klasická rozprávka.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
