Ako sa človek môže zaľúbiť do ďalekej krajiny, kultúra ktorej je nám navyše na míle vzdialená? Ten blažený pocit začal v Nite hlodať vtedy, keď si ako pätnásťročná školáčka potrebovala nalepiť do denníka pekné obrázky paliem a západov slnka.

„Keďže internet vtedy ešte nebol, zašla som do cestovnej kancelárie po katalóg o Karibiku a v ňom som objavila Jamajku. Bolo to také silné, akoby do mňa vrazil asteroid!” smeje sa.

Exotický ostrov sa jej zdal dostatočne divoký a primerane nebezpečný, čo v nej evokovalo čistokrvné dobrodružstvo. V tom čase písala fiktívny román o živote v amerických černošských getách, hoci černochov dovtedy videla len v televízii a o getách sa v médiách nehovorilo vôbec.

„Netuším, odkiaľ moja myseľ vzala všetky tieto vedomosti, no sedeli s realitou. Dodnes si myslím, že práve tam som prežila svoj minulý život,” dodáva. Kniha jej zarobila peniaze, ktoré sa pre ňu stali vstupenkou na Jamajku.

Keď v roku 2000 jej noha prvýkrát vkročila na tento ostrov, po tvári sa jej valili slzy šťastia.

„Ťažko opísať ten pocit. Moja duša sa akoby vrátila domov, tam, kam odjakživa patrila. Ešte aj Jamajčania o mne hovoria, že mám ,čiernu‘ dušu a nik na mňa nehľadí ako na belošku či cudzinku. Keď som v júli tohto roka dostala pozvanie od guvernéra Jamajky za zásluhy v rámci mojej práce, bola to pre mňa nesmierna pocta. S touto krajinou, ako aj s celým jej národom, ma spája akási neviditeľná pupočná šnúra,” vyznáva svoje pocity.

Napriek tomu si tu život natrvalo nevie predstaviť. „Z jednej strany je to chudobná, no z druhej drahá destinácia, takže pre Európana je v podstate šialenstvo žiť tu nastálo. Napriek tomu poznám viacero ľudí, ktorí sa takto rozhodli. Čudujem sa im.

Pre dovolenkárov je to raj, no pre domácich obyvateľov len každodenné naháňanie sa za každým dolárom. Preto tu nežijem nonstop a pendlujem medzi Slovenskom a Jamajkou. Samozrejme, nezabúdam, kde sú moje korene, a preto sú mi obe krajiny stále vzácne,” opisuje vzťah k svojim dvom domovom.

V roku 2004 oslovili Nitu členovia filmového štábu s tým, že čítali jej tri knihy o Jamajke. K natáčaniu televízneho dokumentu potrebovali niekoho, kto tento ostrov pozná ako vlastnú dlaň. Bol to pre ňu odrazový mostík k jej súčasnej pracovnej kariére.

Doplnila si patričné vzdelanie a dnes je akreditovanou sprievodkyňou s medzinárodnou licenciou. Tá ju oprávňuje sprevádzať turistov po celom svete, organizovať workshopy a školiť nových sprievodcov.

„Odovzdávam našim turistom moje know-how a informácie o Jamajke, aké nenájdu v žiadnych bedekroch ani na internete. Priamo na ostrove sa o nich stará môj profesionálny tím jamajských sprievodcov,” vysvetľuje.

Nie je bez zaujímavosti, že si do tímu vyberá len ľudí z Kingstonu, všetci navyše pochádzajú z geta.

„Jamajka sa delí na dve časti: Kingston a zvyšok krajiny. Ľudia z hlavného mesta sú iní než ostatní Jamajčania. Ťažký život v getách ich doviedol k schopnosti rýchleho myslenia, vzdelanie získali na jednej z najlepších jamajských škôl Calabar (štátna chlapčenská škola sponzorovaná baptistickou cirkvou, pozn. red.).

To je pre prácu, ktorú vykonávajú, dokonalá kombinácia. Nepoznajú strach, pretože všetci vyrástli v podmienkach, kde si život so smrťou tyká. Takí ľudia sú všetkými rešpektovaní, pod ich ochrannými krídlami ste všade v bezpečí.

Ide o veľmi schopných, inteligentných, prevažne mladých atraktívnych Jamajčanov. Sú nielen ,nadupaní‘ informáciami všetkého druhu, ale aj vtipní a zábavní. Dvaja už vedia aj trošku po slovensky a naši turisti ich milujú.

Vďaka tejto práci sa kvalita ich života markantne pozdvihla, ich rodiny konečne nehladujú a oni získali v getách patričný rešpekt. Mňa zasa teší, že môžem podporiť šikovných ľudí,” dodáva Nita.

Nadobudnuté skúsenosti a patričné konexie jej umožňujú prezentovať miesta, na ktoré by sa turisti inak nepozreli. Napríklad do jedinej pravovernej rastafariánskej osady na Jamajke.

„Ortodoxní rastamani nepotrebujú vaše peniaze, chcú svoj pokoj na meditácie a modlitby. Ak nepoznáte tých správnych ľudí, cez bránu vás do osady nepustia. To isté platí, za predpokladu, že tam nie ste ubytovaní, aj o Jahodovom vŕšku, kde si užívajú rôzne celebrity. Ceny za noc sa tam pohybujú od 400 dolárov, prominentných hostí stráži prísna ochranka.

Geto je kapitolou samou osebe. Aj keby naň nedozerali nenápadní chlapíci ozbrojení až po uši, ktorý beloch by sa tam odvážil vkročiť sám? Možno sa budete čudovať, no práve o toto miesto je medzi turistami obrovský záujem.

Pre bežného Slováka alebo Čecha žijúceho vo svojom pohodlnom stereotype je to adrenalín a vychutnávanie tých chvíľ strachu, keď prekračujú brány geta,” opisuje vzrušenie návštevníkov z doposiaľ nepoznaného.

Miestnych šéfov má už prakticky v rodine, keďže Don (niečo ako vajda v rómskych osadách) a jeho spoločníci sú rodinnými príbuznými jej partnera.

„Narodili sa tu, vyrástli tu a vládnu tu, ostatní obyvatelia geta ich absolútne rešpektujú. V ich sprievode sa môžu turisti cítiť bezpečne, majú povolené fotiť si čokoľvek a kohokoľvek. Ukazujeme im domáce manufaktúry, aby pochopili, že nie všetci sa živia nekalým spôsobom. Exkurzia má teda aj výchovno-náučný efekt,” vysvetľuje Nita.

Na záver si miestni s turistami posedia pri dobrej hudbe a drinku, zahrajú si domino a debatujú o „zákonoch džungle“, ktoré tu vládnu.

Extrémnejší spôsob prezentácie krajiny má podľa slovenskej Jamajčanky aj svoj hlbší význam.

„Bývala som vo favele v Riu de Janeiro i v nebezpečnej štvrti v kolumbijskej Bogote, na Kube aj v Dominikánskej republike. Nikdy nie v hoteloch, ale vždy medzi najchudobnejšími vrátane vykričaných slumov. Domnievam sa totiž, že veľkosť človeka sa pozná práve tým, ako pristupuje k ľuďom, ktorí sú na samom dne.

Od prvej chvíle cítim potrebu pomáhať národu krajiny, kde neexistujú žiadne sociálne ani materské dávky či podpory. Na ostrov pritom ročne prilietajú tri milióny turistov, ktorí tu len za minulý rok utratili 27 miliárd dolárov! Bežný Jamajčan však živorí z dvadsiatich dolárov na týždeň!

Z obrovských peňazí z cestovného ruchu nemá nič, keďže tie končia v luxusných hoteloch a všelijakých ,cirkusantských‘ atrakciách, kam turistov každodenne zvážajú autobusmi. Poznám sa s viacerými vplyvnými ľuďmi z Kingstonu, ktorí sa podobne ako ja snažia pozdvihnúť jamajskú ekonomiku prezentáciou skutočnej tváre krajiny. Kto nepozná jej chudobu, nikdy Jamajku nepochopí.

Krásne pláže, luxusné hotely či plážoví predavači cédečiek totiž so životnou realitou bežných domorodcov nemajú vôbec nič spoločné,” zdôrazňuje ich patrónka.

Z Európy im nosí oblečenie, kupuje jedlo pre celé rodiny a posiela im na návštevu turistov, ktorí tiež nikdy neprídu s prázdnymi rukami. Všetci hovoria, že cestovanie s Nitou po Jamajke je zážitok na celý život.