Umelecká dráha nebola rodičom Jany Kocianovej (†72) príliš po vôli, ale s prvými úspechmi opadla ich obava z toho, či sa týmto spôsobom ich mimoriadne talentovaná dcéra uživí.

Aj po rokoch speváčka spomínala na začiatok svojej kariéry a prísneho otca, ktorý bol pri jej speváckych výkonoch skúpy na pochvalu. „Pochvaly prišli až neskôr, dokonca sa z mojich rodičov stali moji najväčší fanúšikovia,“ poznamenala umelkyňa, ktorá na naše pomery inklinovala k hudbe menšinového žánru. Soulom, džezom, bluesom, gospelom a najmä svojím výnimočným hlasom ohurovala od roku 1969 na mnohých pódiách v západnom Nemecku s Orchestrom Jerryho Schejbala.

Po návrate domov sa v roku 1973 stala vokalistkou Karla Gotta (†80). Často ju prirovnávali k Tine Turner, nemožno sa preto čudovať, že s kariérou u Gotta po dvoch rokoch sekla. Mala na omnoho viac. Keď pri príležitosti spevákovej sedemdesiatky nedostala pozvánku na jeho megakoncert, poniektorí sa z toho snažili vyrobiť škandál. Jana situáciu okomentovala s absolútnym nadhľadom: „Nerobila som z toho žiadnu vedu. Ani som nečakala, že ma pozvú. Prečo by si Gott pozýval nejakú vokalistku, ktorá nemala záujem s ním ďalej pracovať? Určite si myslel, že som si nevážila príležitosť, ktorú mi dal,“ vysvetlila nám pred rokmi.

Gott navyše v minulosti o krásnu speváčku prejavil aj osobný záujem, tá však už mala srdce pre iného. „Som srdcový typ a od Káju som odišla, lebo tu bol môj muž, mňa sem (na Slovensko, pozn. red.) srdce ťahalo. On mi chcel pomôcť v mojej robote. Bolo to príjemne spletenie lásky a práce dohromady,“ uviedla na margo manžela Josefa Škvařila.

Práve vďaka odvahe – a opäť šťastiu na ľudí – si mohla dovoliť opustiť pre mnohých pohodlné miesto vokalistky v atraktívnom pražskom hudobnom prostredí a konečne sa vydať vlastnou cestou. „Zase mi nahrával čas a ľudia okolo mňa. Režisér Ján Roháč (†48) a humoristi Július Satinský (†61) a Milan Lasica (81) mi pomohli k presvedčeniu mať sólovú kariéru.“ Išlo o obojstrannú výpomoc. Lasica so Satinským mali v tom čase zákaz vystupovať a práve Jana sa postarala o to, že sa na javisko vrátili. Boli jej za to úprimne vďační. „Keď som sa od Gotta vrátila, mohla som robiť na Slovensku, s kým som chcela, ale po ňom si bolo treba udržať úroveň. Lasica a Satinský boli vynikajúci. Urobili sme asi 250 vystúpení. Ich dvoch navyše všade poznali, preto sme mali voľnú cestu aj do Česka. Dva roky sme chodili po rôznych vystúpeniach, až kým v roku 1976 neprišla Bratislavská lýra. Naše cesty sa postupne rozchádzali, až sme sa vybrali každý tou svojou.“

Manžel Jany Kocianovej si na život bez nej ťažko zvyká, vidí ju všade. Prečo nemali deti? Celý článok nájdete v najnovšom vydaní týždenníka Život (v predaji od štvrtka 3. júna).

Diskusia